Chceli by ste sa dostať na Oxford? Tak sa pripravte na takéto otázky

Britská univerzita Oxford zverejnila niekoľko otázok, ktoré sa kladú na prijímacích pohovoroch. Uchádzači o miesto na jednej z najlepších škôl na svete si tak môžu otestovať svoje rétorické a intelektuálne schopnosti dopredu.

Snahou prestížnej inštitúcie je tak odtajniť prijímací pohovor a poprieť mýty o konkurzoch, na ktorých sa zúčastňuje 10-tisíc mladých ľudí ročne.

Román, IQ aj rebrík

Tak napríklad kandidáta, ktorý chce získať miesto na katedre moderných jazykov, sa môžu spýtať krátku, ale zato zavádzajúcu otázku. „Čo dáva románu alebo hre politický charakter?“ pýta sa na pohovoroch Helen Swiftová, profesorka stredovekej francúzštiny na Oxforde.

Ďalšia zverejnená otázka zas poukazuje na to, že môže byť dvojzmyselná. „Čo podľa vás presne znamená obviňovať niekoho?“ To sa pýtajú kandidátov na filozofiu, politológiu a ekonómiu.

Univerzita zverejnila aj otázku pre uchádzačov o medicínu, ktorú na tejto škole študovalo 16 držiteľov Nobelových cien v tomto odbore. „Približne jedno zo štyroch úmrtí v Británii je spojené s istou formou rakoviny, na Filipínach sa to vzťahuje len na jedno úmrtie z desiatich. Ktoré faktory sa môžu skrývať za týmto rozdielom?“

Študentov, ktorí sa hlásia na experimentálnu psychológiu, zas nemusí prekvapiť otázka o IQ testoch.  „Veľká štúdia uvádza, že starší súrodenci majú trvalo vyššie skóre v IQ testoch ako mladší. Prečo by to tak malo byť?“

Medzi zverejnenými otázkami je aj jedna matematická. „Predstavte si rebrík, ktorý je opretý o zvislú stenu s nohami na zemi. Stredná priečka rebríka je na jednej strane vymaľovaná inou farbou, takže ju môžeme vidieť, keď sa na rebrík pozrieme zboku. Akú krivku nakreslí táto stredná priečka, keď rebrík spadne na zem?“

„Toto je veľmi dobrá otázka,“ povedal pre Guardian Marcus du Sautoy, profesor matematiky na Oxforde. „Chcete vidieť matematické myslenie, kladenie otázky a nájsť to, čo je podstatné pri probléme, a spracovať to do rovnice.“

Du Sautoy však upozorňuje, že aj keď sa človek v celom procese zasekne, je to úplne v poriadku. „Všetci sa zasekneme. To, čo chceme vidieť, je, ako sa človek popasuje s výzvou. Chceme, aby mali všetci rovnaké podmienky bez ohľadu na ich vzdelanie. Snažíme sa vidieť spôsob, ako rozmýšľajú, než to, čo vedia.“

Du Sautoy si tiež spomenul na svoj vlastný pohovor na Oxforde. „Prišiel som zo štátnej školy, takže som bol na Oxforde strašne nervózny. Keď som tam dorazil, môj tútor sa ma spýtal: ,Môžeš vymeniť žiarovku?‘ Jediné, čo mi vtedy napadlo, bolo, či je to začiatok nejakého matematického vtipu. ,Koľko matematikov treba na výmenu jednej žiarovky?‘ Ale tá žiarovka sa vypálila a on jednoducho len chcel, aby som ju vymenil.“

Du Sautoy nakoniec pri prijímacích skúškach dostal najvyššie známky a získal miesto, na ktoré sa hlásil.

Analýza je dôležitejšia ako riešenie

Oxfordská univerzita zverejnila päť skutočných otázok, ktoré kladú profesori na prijímacích pohovoroch s cieľom otestovať rôzne zručnosti uchádzačov. Urobila tak len pár dní pred uzávierkou na podanie žiadostí na budúci rok.

Každý rok škola v decembri pozve na prijímacie pohovory približne 10-tisíc kandidátov. Do polovice januára z nich vyberie 3500 uchádzačov, ktorým ponúkne miesto. Tam sa to ešte nekončí. Študenti musia získať požadovaný stupeň hodnotenia, aby si svoje miesto udržali.

Zverejnením otázok z pohovorov chce škola čiastočne odbúrať strach študentov z prijímacích pohovorov, a to najmä žiakov štátnych škôl, ktoré na Oxford bežne svojich študentov neposielajú. Títo žiaci tak nie sú pripravení na pohovor ako ich rovesníci zo súkromných škôl. Pritom približne šesť z desiatich študentov, ktorí získajú miesto na Oxforde, je zo štátnej školy.

„Prijímacie pohovory budú pre väčšinu študentov úplne novou skúsenosťou a vieme, že mnohí potenciálni žiadatelia sa boja toho, keď ich budú na neznámom mieste skúšať ľudia, ktorých nikdy predtým nestretli,“ povedala Samina Khanová, riaditeľka prijímacích pohovorov na Oxforde. „Aby sme študentom pomohli tak, že spoznajú typy otázok, ktoré sa ich môžeme pýtať, zverejnili sme skutočné príklady otázok.“

Khanová tiež vysvetlila, že otázky sú navrhnuté tak, aby mali uchádzači šancu ukázať svoje skutočné schopnosti a potenciál.

„Bez ohľadu na to, aké vzdelanie alebo príležitosti ste mali, pohovor by mal byť príležitosťou ukázať váš záujem a schopnosť v danej oblasti,“ povedala Khanová. „Často je lepšie začať odpovedať tým, že si urobíte veľmi jasné poznámky a postavíte na tom diskusiu – vyriešiť problém rýchlo je menej dôležité ako ukázať, ako používate informácie a analýzy, ktoré vás k riešeniu dovedú.“