Denník N

Smer to so zrušením druhého kola župných volieb myslí vážne, Bugár je za

Vladimír Maňka zo Smeru musel v roku 2013 odovzdať funkciu Marianovi Kotlebovi. Foto – TASR
Vladimír Maňka zo Smeru musel v roku 2013 odovzdať funkciu Marianovi Kotlebovi. Foto – TASR

Podpredseda parlamentu Martin Glváč zrejme pošle zmenu volebných pravidiel pre krajské voľby už v novembri do parlamentu. Opozícia návrh odmieta, kotlebovcom je to jedno a SNS je zatiaľ rezervovaná.

Poslanci Smeru hovoria o úspore peňazí, opozícia za tým vidí čudné taktizovanie vládnej strany, ktorá sa snaží stoj čo stoj udržať kontrolu nad župami. Tak či tak, už o rok by sme k župným voľbám nemuseli ísť dvakrát, ale len raz. Podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer) už má napísaný zákon, ktorý zruší druhé kolo volieb nových županov.

Národnej rade ho chce predložiť už v novembri. Podľa jeho predstavy sa na čelo kraja postaví ten, kto presvedčí najviac voličov hneď v prvom hlasovaní. Doteraz do druhého kola postupovali dvaja najúspešnejší kandidáti v prípade, že ani jeden z nich nezískal aspoň 50 percent hlasov voličov.

Glváč však ešte musí presvedčiť koaličných partnerov, ich podporu zatiaľ istú nemá. „Otvorili sme to na koaličnej rade, pretože, samozrejme, chceme, aby to bolo úspešné. Ak s tým koaličná rada bude súhlasiť, 4. novembra je termín, do ktorého by sa zákon mal predložiť, ale nie je to ešte ukončené.“

Podpredseda parlamentu hovorí, že koaliční partneri zatiaľ so zámerom súhlasili, teraz si potrebujú prečítať celý návrh zákona. „Všetci povedali, poďme sa o tom rozprávať.“ Informáciu ako prvá priniesla televízia Markíza.

Martin Glváč a Andrej Danko. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Glváč a Andrej Danko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bugár: Nemáme s tým problém

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár hovorí, že jeho strana už skôr avizovala, že s takýmto zákonom problém nemajú. „Myšlienkovo určite nie,“ povedal.

Zdá sa však, že nie všetci v Moste rozmýšľajú rovnako. Poslancovi strany Františkovi Šebejovi sa idea zrušenia druhého kola župných volieb až tak nepozdáva. „Myslím si, že voľba by mala byť dvojkolová,“ reaguje.

„Nikto s nami zatiaľ nerokoval, počúvam o tom len z médií. Neviem, čo si od tohto návrhu sľubujú, možno, že nebude mať také jednoduché víťazstvo Kotleba. Nepripadá mi to ako dobrý nápad. Ak by v niektorej župe kandidovalo desať ľudí, ten najlepší môže mať pätnásť percent. To nie je dostatočná legitimita na župana.“

Hovorca ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) odkázal, že debata ešte nie je uzavretá. „Je to vec dohody poslancov, primárne v koalícii, aj preto sa ministerka bližšie tejto otázke nevenuje.“

Smer môže naraziť skôr u koaličnej Slovenskej národnej strany Andreja Danka. Poslanec Dušan Tittel povedal, že jemu sa návrh zákona páči, no v klube sú väčšinou zatiaľ proti. „Keď sme sa u nás rozprávali, podpora zatiaľ pre takýto návrh nebola, ale vždy je to o rokovaniach.“

Glváč odmieta, že by sa Smer zákonom snažil nájsť taktiku, ako si zachovať županov. Vládna strana podporovala šiestich z ôsmich súčasných županov, výnimkou je len Marian Kotleba v Banskej Bystrici a Pavol Frešo v Bratislavskom samosprávnom kraji.

„Ten zákon nerobíme pre niekoho, ale pre niečo,“ tvrdí Glváč. Argumentuje ušetrenými peniazmi a účasťou, ktorá je pri už tak ignorovaných župných voľbách v druhom kole zväčša ešte nižšia ako v prvom. Glváč si myslí, že by sa nemenil ani pomer síl. „Keď si zoberiete štatistiku, bolo len pár prípadov v histórii, keď sa županom nestal ten, kto uspel v prvom kole.“

volby_zupani-1000x2761

Kotlebu to odstaviť nemusí

Koaliční politici hovoria, že jednokolová voľba by mohla v Banskej Bystrici odstaviť Mariana Kotlebu. Najmä, ak by sa demokratické strany dohodli na jednom silnom protikandidátovi. Hovorí sa o šéfovi Múzea SNP Stanislovi Mičevovi. Toho zatiaľ nechcú podporiť opozičné strany SaS, ktorá ohlásila kandidatúru poslanca Martina Klusa, a OĽaNO, ktoré hovoria, že spájať sa dá aj pri druhom kole. Glváčov zákon by situáciu zmenil.

Odborníci upozorňujú, že dvojkolový väčšinový systém má okrem väčšej legitimity pre víťaza dva základné účinky. Koriguje prekvapenia z prvého kola a vo väčšine prípadov aj bráni víťazstvu antisystémových síl, ak v skutočnosti idú proti vôli väčšiny voličov.

„Druhé kolo môže slúžiť ako vhodná poistka mainstreamu proti extrémom,“ povedal politológ Peter Spáč z Masarykovej univerzity, ktorý sa volebnými systémami zaoberá. Typický príklad je Francúzsko, kde sa dvojkolovo v menších obvodoch volí aj v parlamentných voľbách. Tam síce dlhodobo Národný front Marie Le Penovej dosahuje slušnú podporu verejnosti, ale zisky poslaneckých kresiel tomu nezodpovedajú.

Podpredseda Kotlebovej ĽSNS Milan Uhrík povedal, že strane je v podstate jedno, ako budú voľby vyzerať. „Čo vládna koalícia schváli, podľa toho sa my zariadime. Aké pravidlá hry nastavia, podľa takých budeme bojovať a budeme sa snažiť zvíťaziť.“

Zrušenie druhého kola môže favorizovať kandidátov najsilnejšej strany, teda vládneho Smeru, najmä v krajoch, kde v súčasnosti županov má. Platí to najmä v prípade, ak by sa strana mohla obávať, že sa v druhom kole objavia protestné hlasy a ľudia sa spoja proti jej kandidátom preto, že ju vnímajú ako súčasť establišmentu.

Podľa poslanca Smeru a prešovského župana Petra Chudíka však nehrozí, že by jednokolová voľba favorizovala napríklad práve jeho. „Tak isto to majú primátori a predsa sa menia. Prečo by ma to malo favorizovať?“ Chudík patrí k malému počtu kandidátov, ktorí v župných voľbách obrátili výsledok z prvého kola. Ešte v roku 2001 takto porazil Juraja Kopčáka.

Lepšie aj pre Maďarov

Absolútny väčšinový systém, keď víťazí najsilnejší kandidát z prvého kola bez ohľadu na to, či prekročil kvórum 50 percent hlasov, nefavorizuje len veľké celoštátne strany, ale aj regionálne silné menšie strany. Typickým prípadom môžu byť strany reprezentujúce maďarskú menšinu – Most-Híd a Strana maďarskej komunity (SMK).

Dvojkolovú voľbu pre hlasovanie v župách podporovali mnohé slovenské strany pri vytváraní žúp pred rokom 2001 práve preto, aby zamedzila maďarským politikom uspieť v Trnavskom či v Nitrianskom kraji.

V čase, keď Béla Bugár ešte šéfoval jednotnej SMK, boli jej kandidáti silní najmä v Nitre a Trnave. Neraz dokázali presvedčiť aj tretinu voličov. József Kvarda v roku 2001 získal v Trnave 30 percent, Miklós Fehér v tom istom roku v Nitre dokonca 36 percent. Zatiaľ to však nikdy nestačilo na prvé miesto ani len v prvom kole.

Kampaň HZDS proti "pomaďarčovaniu Slovenska" v Trnave v roku 2001. Foto - TASR
Kampaň HZDS proti „pomaďarčovaniu Slovenska“ v Trnave v roku 2001. Foto – TASR

József Berényi bol predsedom SMK v roku 2013, teda čase, keď už strana bola mimo parlamentu. Aj vtedy sa mu podarilo v Trnavskom kraji poraziť ostatných pravicových kandidátov a postúpiť do druhého kola s Tiborom Mikušom, ktorého podporoval Smer. Aj to môže byť dôvod, prečo ani SMK nemá s jednokolovou voľbou problém.

„Nemáme výhrady voči jednokolovej voľbe vo VÚC,“ povedal Attila Puskás z tlačového odboru SMK s tým, že nevylučujú ani hľadanie dohody s Mostom. „Nevylučujeme spoluprácu s demokratickými stranami.“

Glváč chce aj spojenie volieb

Jednoznačne proti zrušeniu druhého kola volieb sú opozičné strany, čo dokazuje predseda SaS Richard Sulík. V jeho strane si myslia, že meniť by sa mali skôr primátorské voľby, a aj tu by sa ako u županov malo zaviesť druhé kolo. „Tam, kde volíme jedného jediného človeka, je väčšinová voľba vhodná,“ povedal.

„Takéto dôležité pravidlo by sme nemali meniť len preto, či tu je alebo nie je Kotleba. Pri dvojkolovej voľbe sa dá poctivým a transparentným spôsobom vydestilovať väčšinová vôľa voličov.“ Argument o ušetrených peniazoch je podľa neho síce na mieste, ale demokracia niečo stojí.

Glváč má v tejto chvíli pripravené dva zákony. Okrem zrušenia druhého kola volieb by chcel spojiť župné voľby s komunálnymi. Aby sa mohli konať v jednom termíne, muselo by sa o rok predĺžiť funkčné obdobie županov. Týkať sa to má až tých, čo budú zvolení o rok. „Opäť by sa ušetrili finančné prostriedky.“

Takáto zmena by však musela prejsť cez ústavný zákon, a teda väčšinu 90 poslancov, ktoré koalícia nemá. Podporu by musela hľadať u jednej z opozičných strán – SaS, OĽaNO, v hnutí Borisa Kollára alebo u kotlebovcov.

Sulík by zlúčenie termínu komunálnych volieb s voľbami do VÚC podporil, podobne by spojil aj konanie prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu. Prezident aj europoslanci majú totiž rovnako dlhé, päťročné funkčné obdobie.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie