Denník N

Na najslávnejšej fotke z druhej svetovej vojny je Slovák

Michaela Stranka na fotke nevidno, je tretí zľava. Foto – TASR/AP
Michaela Stranka na fotke nevidno, je tretí zľava. Foto – TASR/AP

Bol to najlepší „mariňák“, akého som poznal, hovoril o seržantovi Mikovi Strankovi, ktorý je zvečnený na fotke z Iwodžimy, jeden z jeho mužov. V nedeľu uplynie 70 rokov od jeho smrti.

Na tej fotografii ho poriadne ani nie je vidieť. Mike Strank, rodák z dediny Jarabiná pri Starej Ľubovni, stojí vzadu, tretí zľava. Práve jeho tímu rozkázali, aby na vrchu Suribači, najvyššom bode malého tichomorského sopečného ostrova Iwodžima, vztýčili druhú, väčšiu americkú zástavu. Seržant Strank drží jednou rukou žrď, druhou pomáha kamarátovi.

,,Mike pomáha mladému Franklinovi, čo bolo pre neho typické. Bol rešpektovaný ako skvelý líder,“ napísal o rodákovi zo Slovenska v bestselleri Vlajky našich otcov James Bradley. Jeho otec patril tiež do šestice mužov, ktorí sa snažili zabodnúť zástavu do tvrdej zeme.

Mike Strank (1919 – 1945) FOTO - WIKIMEDIA
Mike Strank (1919 – 1945). Foto – Wikimedia

Dokonalá 400-tina  sekundy

Týchto piatich príslušníkov námornej pechoty a jedného námorníka zachytil v dokonalej 400-tine sekundy fotoaparátom fotograf agentúry AP Joe Rosenthal. Táto fotografia sa v nasledujúcich dňoch objavila v novinách, väčšinou na titulnej strane, po celých Spojených štátoch.

Stala sa symbolom nielen krvavej bitky o Iwodžimu, ktorá pokračovala ešte vyše mesiaca, ale aj celej vojny v Tichomorí. Američanom dala nádej, že napriek ťažkostiam (zdvihnutie ťažkej zástavy) a vďaka tímovej práci (pomoci všetkých vojakov na snímke) sa Američania blížia k víťazstvu vo vojne. Podľa niektorých je to najkopírovanejšia fotografia v dejinách. A jedna z najslávnejších.

Traja zo šiestich mužov na snímke sa konca bitky o Iwodžimu nedočkali. Medzi nimi bol aj rodák zo Slovenska. Mike Strank padol o necelý týždeň, 1. marca, keď ho zasiahol výstrel z americkej lode. V nedeľu uplynie 70 rokov od jeho smrti.

Seržanta Stranka, ktorý mal na starosti desiatich mužov, si podobne ako iných vojakov zo slávnej fotky v Spojených štátoch doteraz pripomínajú. A nielen vďaka knihe a rovnomennému filmu Clinta Eastwooda.

,,Bol to mariňák, pre ktorého bola starostlivosť o jednotky vždy na prvom mieste,“ povedal pre pensylvánske noviny The Tribune-Democrat Bob Eyer. Člen miestnych veteránov pripravil pri príležitosti 70. výročia vzniku fotografie o Strankovi dokument.

Na mieste rodného domu Michala Stranka v Jarabinej je pamätná tabuľa. FOTO - TASR
Na mieste rodného domu Michala Stranka v Jarabinej je pamätná tabuľa. FOTO – TASR

Z Jarabinej do Pensylvánie

Akoby bol Mike na službu v americkej námornej pechote zrodený. Narodil sa 10. novembra a práve tento dátum je v Spojených štátoch zaužívaný ako deň jednotiek námornej pechoty. O tom však sotva tušili v Jarabinej, rusínskej dedine v horách pri starej Ľubovni, keď sa tu ako Michal Strenk v roku 1919 narodil.

Strenkovci patrili medzi staré jarabinské rody, priezvisko sa v miestnej matrike nachádza už v 18. storočí. Z dediny aj počas medzivojnového obdobia odchádzali mnohí skúšať šťastie do Ameriky. Michalov otec Vasil Strenk odišiel do Pensylvánie za kamarátom v roku 1921.

Ako uvádza záznam z newyorského ostrovu imigrantov Ellis Island, o rok na to išli za ním na lodi Berengaria aj jeho žena Marta a syn Michal s desiatimi dolármi vo vrecku. Chlapec nemal ani tri roky, keď sa definitívne rozlúčil so svojou rodnou dedinou.

Podobne ako mnohí Rusíni a iní emigranti zo Slovenska, aj otec Vasil pracoval v pensylvánskych baniach (aspoň podľa sčítania ľudu z roku 1940). Okrem Michala sa im narodili ešte dvaja bratia a sestra Mary, ktorá stále žije v Pensylvánii. Rozhovor s ňou o Mikeovi pre denník N si môžete prečítať tu.

Michal Strenk, v Amerike známy ako Mike Strank, skončil základnú aj strednú školu a po maturite v roku 1937 odišiel na rok a pol pracovať do Občianskych jednotiek ochrany prírody.

Bol to program v rámci New Deal, ktorý počas krízy dával prácu mladým ľuďom.
Mike nemal ani 20 rokov, keď v októbri 1939 dobrovoľne vstúpil do námornej pechoty. Okrem Ivodžimy sa zúčastnil operácie na ostrove Pavuvu a okupácie v Zátoke cisárovnej Augusty. Už v roku 1942 sa vypracoval na seržanta.

Domov za rodičmi a mladšou sestrou prišiel naposledy v roku 1944. Po návrate z dovolenky sa pripravoval na operáciu, ktorá sa stala jednou z najťažších bitiek v Tichomorí počas druhej svetovej vojny. Bitku o Iwodžimu.

Boje o Iwodžimu boli tvrdé. FOTO TASR/AP
Boje o Iwodžimu boli tvrdé. FOTO TASR/AP

Krvavé jatky

Na sopečný ostrov je Iwodžima vcelku rovinatá, len s jednou vyhasnutou sopkou – 169 metrov vysokým vrchom Suribači. Malý ostrov s rozlohou 21 štvorcových kilometrov sa nachádza asi 1200 kilometrov od Tokia. Počas druhej svetovej vojny bol kľúčovým, Američania ho potrebovali na útoky voči japonskej pevnine. Preto sa ho vo februári 1945 rozhodli obsadiť.

Bitka oň bola jednou z najkrvavejších počas vojny v Tichomorí. Na ostrove bolo 22-tisíc Japoncov, ktorí dostali rozkaz bojovať alebo zomrieť. ,,Neuposlúchlo“ len asi tisíc japonských mužov, ktorí prežili vyše mesiac trvajúcu bitku.

Američanov bolo 70-tisíc, desatina ich zahynula, ďalších 21-tisíc sa zranilo. Japonci využívali systém zákopov, tunelov a jaskýň. ,,Mnoho preživších členov námornej pechoty nikdy nevidelo živého Japonca na Iwodžime. Bojovali s nepriateľom, ktorého nevideli,“ napísal Bradley.

Seržant Mike Strank bol už skúsený mariňák, keď sa vo februári vylodil na sopečnom ostrove v Pacifiku. Mal 25 rokov a mladší vojaci ho rešpektovali. Predtým ho chceli povýšiť, ale odmietol, lebo chcel zostať so svojou jednotkou. 

Američania získali vrch už po štyroch dňoch od vylodenia. Strank a jeho jednotka mala ísť hore a zaviesť komunikačné káble. Jedna americká zástava tam už viala, no velitelia chceli vztýčiť väčšiu, aby ju bolo vidno z diaľky. Práve Mike Strank a traja jeho ľudia (plus ďalší dvaja vojaci) dostali rozkaz vztýčiť ju.

Aj napriek vejúcej zástave boli ešte Američania od ovládnutia ostrova ďaleko. Tvrdé boje sa len začínali. Ako napísal Bradley, o šesť dní neskôr, prvého marca 1945 viedol seržant Strank svoj tím, keď na nich začali strieľať Japonci. Jedného muža zranili, ostatní sa hneď ukryli na miesto, kde boli chránení z troch strán. Jediná otvorená strana bola od mora, odkiaľ ostreľovali ostrov americké lode.

,,Mike bol na kolenách s Franklinom a ostatnými okolo neho, a pripravoval sa nakresliť plán do piesku, aby nás odtiaľ dostal. Pred tým, ako stihol povedať čo len slovo, vybuchol delostrelecký granát,“ spomínal v knihe Joe Rodriguez.

pamätník Iwo Jima sochy socha SR seržant Michael Strank americký vojak slovenský pôvod Slovák
Ostrov Iwodžima. FOTO – TASR/AP

Priateľská streľba

Michaela Stranka zasiahla črepina priamo do srdca. ,,Trvalo to len niečo viac ako minútu a bol mŕtvy. Dal som mu helmu na hlavu a prekrížil som mu ruky, povedal som mu: zbohom Mike. Bol to najlepší mariňák, akého som kedy poznal,“ spomínal so slzami v očiach na jeho smrť L. B. Holly.

Podľa Bradleyho ho takmer určite zabila streľba z amerického torpédoborca, pretože to bola jediná nekrytá strana. Seržanta Stranka pochovali na ostrove, no v roku 1949 jeho pozostatky premiestnili na Arlingtonský národný cintorín pri Washingtone. Mike Strank zomrel bez toho, aby fotografiu videl, či vedel niečo o tom, aký veľký vplyv mala na americkú spoločnosť.

,,Československý emigrant v Amerike, narodený v deň jednotiek námornej pechoty, ktorý slúžil tretí turnus za svoju adoptívnu krajinu, seržant, ktorý bol priateľom svojich chlapcov, bol zostrelený priateľskou paľbou“, dodáva Bradley.

Prečo je fotografia z Iwodžimy taká slávna

  • Má takmer dokonalú kompozíciu, viacerí podozrievali autora, že je naaranžovaná, on to odmietal.
  • Mala symbolický význam. Šiesti americkí vojaci spolu prekonávajú ťažkosti a vztyčujú americkú zástavu na znak víťazstva.
  • Objavila sa na poštových známkach v USA. Celkovo vydali viac ako 130-miliónov známok so slávnou fotografiou.
  • Objavila sa aj na plagátoch propagujúcich vojnové dlhopisy, ktoré pomáhali Spojeným štátom financovať vojnu.
  • Podľa niektorých je to najreprodukovanejšia fotografia v dejinách, objavila sa aj na masle či na skladačkách LEGO.
  • Fotograf agentúry AP Joe Rosenthal za ňu získal Pulitzerovu cenu za rok 1945.
  • Vytvorili podľa nej pamätník jednotkám námornej pechoty pri Washingtone

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie