Najvplyvnejší odborár Machyna sa rozhodol skoncovať s kritikmi z Volkswagenu

Emil Machyna je vplyvný muž. Od 90. rokov šéfuje najmocnejšej odborárskej organizácii Odborový zväz KOVO. Dozerá na miliónové majetky, má priamy prístup k premiérovi Robertovi Ficovi, podieľa sa na tvorbe zákonov.

V poslednom čase však Machynovi vyrástol silný súper. Zoroslav Smolinský vedie odbory v automobilke Volkswagen. Má za sebou 7500 členov, jeho organizácia patrí k najúspešnejším a Machynovo vedenie otvorene kritizuje. Vo voľbách, ktoré sa budú konať o pol roka, ho chce Smolinský vo funkcii vystriedať.

Machyna sa tento týždeň rozhodol pre radikálny krok. Vo vedení OZ KOVO presadil rozhodnutie, podľa ktorého by organizácia vo Volkswagene mala ísť do likvidácie.

Dôvod? Smolinský podľa neho opakovane porušuje stanovy a odmieta sa podriadiť rozhodnutiam Machynovho vedenia.

„Základná organizácia vo Volkswagene na čele s pánom Smolinským dlhšiu dobu odmieta rešpektovať základné pravidlá a princípy, na ktorých je založené nielen OZ KOVO, ale odbory kdekoľvek na svete,“ hovorí podpredsedníčka OZ KOVO Monika Benedeková.

Smolinský to vidí inak. Machyna a jeho ľudia sa podľa neho len snažia ovládnuť odbojnú organizáciu, ktorá hospodári s významným majetkom. Vo svojom rezervnom fonde má viac než milión eur, vlastní rekreačnú chatu a do rozpočtu OZ KOVO ročne posiela viac než 200-tisíc eur.

„Pánovi Machynovi ide hlavne o majetky. Nepodarilo sa mu ovládnuť našu organizáciu demokraticky, tak to skúša nedemokraticky,“ tvrdí Smolinský.

Celý spor sa podľa Smolinského týmto len začína. Jeho organizácia chce rozhodnutie o likvidácii napadnúť na súde. Podporu bude hľadať aj u odborárov z veľkého nemeckého zväzu IG Metall, s ktorými spolupracuje ich materská fabrika vo Wolfsburgu.

„Určite nepustíme žiadneho likvidátora, ktorého ustanoví pán Machyna, do našej organizácie a k našim účtom. Vedenie pána Machynu týmto krokom urobilo hrubú chybu,“ dodáva Smolinský.

Odbory za zenitom?

Slovenské odbory môžu pôsobiť dojmom, že ide o uzavretý svet zaslúžilých funkcionárov niekdajšieho Revolučného odborového hnutia (ROH), o ktorých sa píše len vtedy, keď občas vyjdú do ulíc. V skutočnosti však dianie v odboroch zďaleka neovplyvňuje len ich vlastných členov.

Po nástupe Ficovho Smeru k moci, ktorý Machyna podporil už pri voľbách 2006, sa OZ KOVO podieľal na úpravách Zákonníka práce či na opakovanom zvyšovaní minimálnej mzdy, čo ovplyvňuje aj výšku odvodov.

Machyna je zároveň jedným z konateľov spoločnosti Sorea, ktorá vlastní viacero odborárských hotelov – napríklad vo Vysokých Tatrách, v Nízkych Tatrách, v Piešťanoch či v Bratislave.

S týmito majetkami odborári príležitostne aj obchodujú: tento rok napríklad predali horský hotel na Hrebienku spoločnosti Tatry Mountain Resorts, ktorá patrí skupine J&T.

OZ KOVO ročne hospodári s rozpočtom skoro dva milióny eur, ktorý pochádza prevažne z príspevkov od jeho členov. Koľko ich je, nie je známe. Ešte pred pár rokmi OZ KOVO združovalo zhruba 70-tisíc odborárov, Smolinský však tvrdí, že dnes ich môže byť sotva polovica.

„OZ KOVO dlhodobo prichádza o členov, avšak verejne to nechce priznať. Nikde sa nemôžeme dopátrať, aký je aktuálny stav členskej základne – tento údaj nikto nepozná,“ hovorí Smolinský.

Organizácia Volkswagenu, naopak, dlhodobo rastie a Smolinský ju rád dáva ako príklad pre ostatných. „V odboroch máme združených 78 percent zamestnancov Volkswagenu, to je na slovenské pomery unikátne číslo,“ pochvaľuje si.

Faktom je, že iné slovenské automobilky vykazujú oveľa menšie čísla. Napríklad v trnavskej PSA je v odboroch štvrtina kmeňových zamestnancov, v žilinskej Kii len sedmina.

Odbojná organizácia

Machyna pri ťažení voči Smolinskému využil nedávny konflikt, ku ktorému došlo v automobilke. Základná organizácia vylúčila svojho člena Kolomana Kraslana, ktorý v interných voľbách neúspešne kandidoval proti Smolinskému.

Vedenie OZ KOVO tvrdí, že išlo o „bezprecedentný krok“. „Organizácia vo Volkswagene v rozpore so stanovami a všetkými demokratickými zásadami vylúčila člena odborového zväzu, čím poprela jeho ústavné právo na združovanie,“ tvrdí Benedeková, podpredsedníčka OZ KOVO.

Machynovo vedenie následne navrhlo šesťdesiatčlennej rade OZ KOVO, aby organizáciu Volkswagenu poslala do likvidácie – formálne je totiž len pobočkou OZ KOVO.

V praxi by mal teraz nastúpiť likvidátor, ktorý prevezme chod Smolinského organizácie. Podľa Machynovho vedenia to neznamená, že odbory vo Volkswagene končia. „Cieľom rozhodnutia rady nie je zánik základnej organizácie, ale konsolidácia situácie v nej,“ vysvetľuje Benedeková.

V šesťdesiatčlennej rade hlasovali odborári z fabrík z celého Slovenska, Smolinského sa zastal len jediný – šéf odborov v trnavskej PSA Milan Minárech. „Vyhlásiť likvidáciu takejto silnej organizácie za jedno údajné pochybenie sa mi vidí absolútne neprimerané. Nespomínam si, že by inokedy OZ KOVO takto postupovalo,“ hovorí Minárech.

Aj Machynovi zástancovia pripúšťajú, že v celej veci nejde len o incident s jedným vylúčeným členom. „To bola len špička ľadovca,“ poznamenáva šéf odborov v automobilke Kia Miroslav Chládek, ktorý hlasoval za Machynov návrh.

Chládek hovorí, že Smolinský dlhodobo brojil proti OZ KOVO. Dokonca sa pripravoval na založenie svojho vlastného odborového zväzu, o čom má Denník N informácie aj z ďalších zdrojov. „Do tohto svojho zväzu sa snažil pretiahnuť viaceré ďalšie organizácie OZ KOVO, to nepovažujem za férový postup,“ hovorí Chládek.

Načo sú odbory?

V celom spore ide o osobný konflikt medzi Smolinským a Machynom – podľa odborárov, s ktorými Denník N hovoril, sa úprimne neznášajú.

Zároveň je v hre aj budúcnosť najvýznamnejšieho slovenského odborového zväzu. Smolinský, ale aj niektorí ďalší členovia Machynovi vyčítajú, že je vo funkcii dvadsať rokov a KOVO pod jeho vedením len prešľapuje na mieste.

„Už sa skončili 90. roky, keď odbory presadzovali záujmy zamestnancov len tak, že protestovali v uliciach,“ hovorí Smolinský.

S tým súhlasí aj jeho kolega Minárech, ktorý vedie odbory v PSA. „OZ KOVO nedokáže osloviť mladých. Zamestnanci, ktorí majú 25 rokov, vôbec netušia, prečo by mali byť v odboroch, v čom by im členstvo malo pomôcť,“ hovorí.

Zároveň však priznáva Machynovi jeho „historické zásluhy“. „Jemu sa skutočne podarilo zachrániť OZ KOVO v čase, keď mali odbory zlú reputáciu z obdobia komunistického režimu. Nikto nemôže pánovi Machynovi uprieť, že má charizmu a že je to silná osobnosť,“ dodáva.

Dary pre Machynu a spol.

Denník N už vlani písal o podozreniach, že si vedenie OZ KOVO necháva posielať „finančné dary“ od manažérov firiem výmenou za to, že ich odborári nechajú na pokoji.

Napríklad výrobca elektroniky Samsung venoval OZ KOVO niekoľko rokov po sebe okolo 150-tisíc eur. Samsung, ktorý má fabriky pri Trnave a v Galante, bol pritom dlhodobo kritizovaný za to, že núti robotníkov pracovať v extrémnych podmienkach.

„Keď na našom oddelení niekto ochorie a chce ísť na péenku, je to, ako keby dal výpoveď,“ tvrdil pred dvoma rokmi jeden z pracovníkov firmy Nitrianskym novinám.

Machyna a OZ KOVO sa v prípade Samsungu nikdy verejne neangažovalo. Viackrát už pritom ukázali, že nemajú problém zorganizovať štrajk a ísť do priameho konfliktu s manažmentom nejakej firmy.

„Je to ukážkový konflikt záujmov. Ťažko čakať, že odbory budú vystupovať nezávisle k vedeniu nejakej firmy, pokiaľ od nej dostávajú finančné príspevky,“ poznamenal bývalý minister práce, poslanec Jozef Mihál (SaS).

Smolinský Machynovi vyčíta, že o hospodárení odborov neposkytuje dostatočné informácie. „Vidíme len nejaké hrubé obrysy rozpočtu, ale nepoznáme detailné položky, na čo všetko boli peniaze použité.“

Volebná kampaň na odborársky spôsob

Spor Machynu a Smolinského by sa mohol rozlúsknuť už na jar budúceho roka. V OZ KOVO budú prebiehať voľby členov vedenia a Smolinský je rozhodnutý kandidovať proti Machynovi.

Túto možnosť mu Machynovo vedenie oficiálne neodopiera. „Pán Smolinský je stále členom OZ KOVO a má všetky práva člena, teda aj právo kandidovať na akúkoľvek funkciu,“ hovorí Benedeková.

Smolinský chce celý spor riešiť aj s ministrom práce Jánom Richterom (Smer) alebo s Konfederáciou odborových zväzov, do ktorej patrí aj OZ KOVO. Konfederácia však už dala najavo, že sa do sporu miešať nebude.

„Odborové zväzy majú autonómne postavenie, ako občianske združenia majú vlastné stanovy a z nich vyplývajúce pravidlá. Vzniknutá situácia je internou záležitosťou Odborového zväzu KOVO,“ uviedla hovorkyňa konfederácie Martina Nemethová.