Literárnu nobelovku prekvapivo získal Bob Dylan

Nie je to Keňan Ngũgĩ wa Thiong’o, sýrsky básnik Adonis ani žiadny z ďalších favoritov a najviac skloňovaných mien. Pravdu mali tí, ktorí tipovali, že posunutie tradičného termínu vyhlásenia Nobelovej ceny za literatúru súvisí s menom víťaza, o ktorom sa bude veľa diskutovať. Laureátom sa totiž nestal žiadny spisovateľ, ale 75-ročný hudobník Bob Dylan.

Tajomníčka nobelovskej komisie Sara Danilsová ako zdôvodnenie uviedla „stvorenie novej poetiky v rámci veľkej pesničkárskej tradície“. Dylana opísala ako umelca, ktorý za vyše päť dekád na scéne neustále dokázal prichádzať s niečím novým a je „neobyčajným príkladom brilantného veršovania aj brilantného spôsobu myslenia“.

Dodala, že tohtoročná voľba sa môže zdať prekvapivá, ale… „Keď sa pozrieme ďaleko do histórie, objavíme Homéra a Sapfó, ktorí písali poetické texty určené na verejné predvádzanie rovnakým spôsobom, ako to robí Dylan. Stále čítame Homéra aj Sapfó a tešíme sa z nich.“

Hudobník s literárnymi kvalitami

Bob Dylan je momentálne v Kalifornii, na festivale Desert Trip, spolu s niekoľkými ďalšími legendami hudby 60. rokov. Hoci je známy predovšetkým ako muzikant, už v roku 1966 vydal zbierku básní a próz Tarantula a k autorom, ktorí ho najviac ovplyvnili, radí aj francúzskych básnikov Rimbauda a Verlaina. Koniec-koncov, ani umelecké meno si nevybral podľa žiadneho hudobníka, ale podľa amerického básnika Dylana Thomasa.

Okrem hudobných cien doteraz získal aj francúzske štátne vyznamenanie Commandeur des Arts des Lettres (1990) aj Pulitzerovu cenu (2008), čo sa mu podarilo ako prvému hudobníkovi vôbec. V historickom poradí nobeloviek je len štrnástym Američanom. Doposiaľ poslednou laureátkou bola Toni Morrisonová (1993) a v zozname figurujú mená ako Faulkner, Hemingway alebo Steinbeck.

Jeho literárne kvality už napríklad docenil aj oxfordský profesor Christopher Ricks, ktorý ho v knihe Dylan’s Visions of Sin (2001) prirovnal k velikánom, ako boli Milton, Keats a Tennyson. Poukázal na majstrovstvo jeho veršov, ktoré sú „často nečakané a dokonale zvolené“. Že sa hudobník neocitol v literárnom svete náhodou, potvrdila aj ďalšia kniha Studia A, kde o ňom pochvalne hovoria napríklad beatnická legenda Allen Ginsberg či spisovateľka Joyce Carol Oatesová.

Medzi tými, ktorí rozhodnutie nobelovskej komisie chvália, je aj spisovateľ Salman Rushdie. Ten tvrdí, že už od antiky sú piesne s poéziou úzko previazané a Dylan je skvelý pokračovateľ tradície bardov tohto typu:

From Orpheus to Faiz,song & poetry have been closely linked. Dylan is the brilliant inheritor of the bardic tradition.Great choice. #Nobel

— Salman Rushdie (@SalmanRushdie) October 13, 2016

Zároveň sa objavili aj kritické reakcie. Mnohí by na Dylanovom mieste radšej videli iných spisovateľov, v prípade Američanov napríklad Philipa Rotha alebo Dona DeLilla. Zatiaľ najtvrdšie proti rozhodnutiu nobelovskej komisie vystúpil Irvine Welsh. Označil sa síce za spevákovho fanúšika, ale cenu pre neho považuje len za zvrátenú nostalgiu v podaní „senilných bľabotajúcich hipíkov“.

I'm a Dylan fan, but this is an ill conceived nostalgia award wrenched from the rancid prostates of senile, gibbering hippies.

— Irvine Welsh (@IrvineWelsh) October 13, 2016

Čo je pieseň a čo báseň

Na otázku, či sa sám považuje za pesničkára alebo básnika, Dylan už dávnejšie odpovedal, že sa cíti byť trubadúrom. K tomu sa dá ešte pripomenúť text piesne I Shall Be Free No. 10, kde spieva „Som poet a viem o tom“ alebo jeho slová z obalu albumu The Freewheelin’ Bob Dylan (1963): „Všetko, čo dokážem zaspievať, je pesnička. Všetko, čo zaspievať nedokážem, nazývam báseň.“

Už od Dylanovho debutu bolo jasné, že je tu nový výrazný autor. Poetika jeho textov výrazne ovplyvnila mnohých muzikantov vrátane The Beatles, ktorí práve pod jeho vplyvom prešli od tínedžerských veršovačiek k náročnejšiemu spôsobu vyjadrovania. „Bol to skutočný zázrak: dovtedy všetci protestovali, ale len slovami – poriadne súčasné protestsongy napísať nevedeli,“ vystihla to Joan Baezová.

Už v polovici 60. rokov sa vďaka skladbám ako Blowin’ in the Wind, Masters of War, The Times They Are a-Changin’ alebo A Hard Rain’s a-Gonna Fall stal legendou. Nahrávky Highway 61 Revisited a Blonde on Blonde sa pravidelne skloňujú na najvyšších priečkach v anketách o najlepšie albumy všetkých čias.

Súborné vydanie jeho pesničkových textov má tisíc strán, viackrát vyšli knihy jeho básní aj niekoľko neautorizovaných monografií. Nerád poskytuje rozhovory a svoje pamäti sa rozhodol napísať sám. Majú názov Chronicles a zatiaľ vyšiel len prvý diel.

V rámci svojho „nekonečného turné“ už dvakrát koncertoval aj na Slovensku, v Bratislave (2010) aj v Košiciach (2014). V máji tohto roka vydal album Fallen Angels, ktorý je jeho štúdiovou nahrávkou s poradovým číslom 37. Nahral na ňu skladby, ktoré preslávil ešte Frank Sinatra: „Každé slovo textov dokážem precítiť, je to tak, akoby som ich sám napísal,“ povedal o nahrávke.

Tento rok švédska akadémia nezverejnila meno laureáta za literatúru počas takzvaného nobelovského týždňa. Oficiálne vysvetlenie bolo, že začala zasadať neskoro.

Každá cena má hodnotu 8 miliónov švédskych korún (827-tisíc eur), v prípade viacerých víťazov sa táto suma rozdelí. Kým pri vede je to bežné, v prípade literatúry, za ktorú sa nobelovka udeľuje od roku 1901, sa to doteraz stalo len štyrikrát. Všetky ceny si laureáti tradične preberajú 10. decembra, na výročie úmrtia ich zakladateľa Alfreda Nobela. O víťazoch rozhoduje komisia a vychádza pritom z nominácií, ktoré každý rok získa od osobností z akademického aj vedeckého prostredia a od doterajších laureátov.