Denník N

Denník Kornela Földváriho: Zo zlatého fondu ŠtB

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Od štátnej bezpečnosti som čakal brilantnú analýzu. Namiesto nej som našiel neoverené klebety.

Hlúpych policajtov nevymyslel Conan Doyle, vyskytovali sa už v príbehoch zo starého Egypta. Len ich zaradil do systému ako protiváhu geniálnemu Sherlockovi Holmesovi. Keby tak bol ctihodný sir Arthur vedel, o čo ťažkopádneho inšpektora Lestrada zo Scotland Yardu predbehnú naši mládenci z ŠtB…

Minule sa mi z Ústavu pamäti národa dostala do rúk kópia materiálov z dielne tejto elitnej politickej polície: o reakciách na aktivity populárneho spisovateľa Ladislava Mňačka. Potešil som sa, že sa dozviem čosi o odvrátenej tvári udalostí, ktoré sme kedysi intenzívne prežívali v redakcii Kultúrneho života. A že nakuknem do legendami opradeného mechanizmu vševediacej Štátnej bezpečnosti. Čakal som brilantnú analýzu a našiel neoverené klebety, ozajstné Latrinennachrichten. Anonymným referentom ich rovno zo smetiaka naservírovali agenti „Dušan“, „Karol“ a „Kolesár“.

Pri knihe Ako chutí moc sa vo všetkých textoch zdôrazňuje 500 dolárov zálohy od vydavateľstva Molden a 30- až 300-tisíc dolárov (podľa fantázie jednotlivých informátorov) z Hollywoodu za filmové práva. Rovnako povesti o Mňačkových zahraničných kontách či údajnom dome a troch autách v Prahe. Pri niektorých menách, pravdaže, nechýba upozornenie na „židovský pôvod“. Inak však nikto nemá ani šajnu o tom, z čoho mechanicky spletá správu.

Ak ktosi namiesto Hochhuth píše Hochmuth a namiesto Kruntorad Krumtorad, nech sa páči, píš, ako počuješ. Sotva však možno hovoriť o kompetentnosti, ak sa v texte o literatúre a literátoch až dvakrát spomína akýsi Vincent Šikura. A vážne z druhej či vlastne tretej ruky bez komentára cituje významný spisovateľ, ktorý pravdepodobne v delíriu tvrdí, že Oneskorené reportáže nenapísal Mňačko, ale dvaja-traja autori a rukopis mu dodali zo Západu. („Na Zväze slovenských spisovateľov sa vraj na to došlo, ale každý sa bojí, lebo za Mňačkom stojí ‘židovská kultúra‘, ktorá každého zahrdúsi, kto by sa ozval.“) Objav asi na tej úrovni ako tvrdenia, že Mňačko napriek árijskému pôvodu je izraelský alebo aspoň anglický špión, za vojny spolupracoval s Nemcami a po oslobodení bol „hlava gangsterskej bandy, ktorá fyzicky likvidovala poctivých komunistov, ktorí o Mňačkovi niečo vedeli“.

Na základe takýchto kvalifikovaných informácií potom horliví prokurátori podľa politickej objednávky spisovali obžaloby a súdy sa hrali na Božie mlyny. Človeka ešte aj po polstoročí mrazí.

Komentáre

Teraz najčítanejšie