Denník N

Otepľovanie si vymysleli Číňania, povedal Trump. Prečo ľudia veria klamárom?

Donald Trump. Foto – AP
Donald Trump. Foto – AP

Časopis Scientific American meral vedecké znalosti republikánskeho kandidáta. Zo 100 možných bodov (20 tém po 5 bodov) získal len 7.

Donald Trump je demagóg a klamár, ale jeho volebné preferencie klesajú iba pozvoľna. Ako je to možné?

Je to vďaka tomu, že keď príde na rad politika, do popredia sa dostanú všetky chyby a nedostatky ľudskej mysle.

Fareed Zakaria pre Washington Post píše, že stačí, aby bol niekto kandidátom jednej z dvoch hlavných amerických strán, a okamžite má zaručených okolo 43 percent hlasov.

To znamená, že ľudia sa viac ako podľa konkrétneho obsahu rozhodujú podľa farby straníckeho trička.

Potreba niekam patriť je pre nás – spoločensky žijúce tvory – mimoriadne dôležitá, čo vysvetľuje, prečo ľudia rozhodnutí voliť republikánskeho kandidáta tak veľmi investujú do nekončiacich ospravedlňovaní jeho prehreškov.

Je oveľa jednoduchšie povedať „on to tak nemyslel“, „zlé médiá a Hillary mu škodia“ ako opustiť komunitu, do ktorej desiatky rokov patríte, a spretrhať s ňou všetky väzby.

Globálne otepľovanie si vymysleli Číňania

Vezmime si napríklad globálne otepľovanie. Hoci medzi vedcami panuje takmer absolútna zhoda, že zaň môže človek a jeho aktivity, Trump je presvedčený, že ho vymysleli Číňania, aby spravili americkú ekonomiku menej konkurencieschopnou.

Ponechajme teraz stranou skutočnosť, že ide o jednu z mnohých bláznivých konšpiračných teórií, ktoré Trump zastáva. Neskôr svoje tvrdenie síce dementoval s tým, že išlo o vtip, ale iné jeho vyjadrenia ukazujú, že globálne otepľovanie považuje za podvod.

Mimochodom, časopis Scientific American meral vedecké znalosti republikánskeho kandidáta a zo 100 možných bodov (20 tém po 5 bodov) získal len 7. Clintonová dostala 64 bodov.

Späť ku globálnemu otepľovaniu. Tento mesiac zverejnil Pew Research Center prieskum, podľa ktorého platí, že čím vyššie má demokratický volič vzdelanie, tým viac súhlasí s vedcami a globálne otepľovanie považuje za hrozbu.

To isté však neplatí pre republikánov: s vyšším vzdelaním nestúpa pravdepodobnosť, že by sa volič prihlásil k názoru vedeckej komunity. Čo to znamená?

Že republikánski voliči uprednostňujú viac politickú orientáciu a s ňou spojenú identitu a komunitu, do ktorej patria, ako fakty, prinajmenšom v otázke klimatických zmien.

Odlišné názory nechceme počuť

Priviesť ľudí k poznaniu, že sa mýlia, je ťažké. Ako ukazuje obsiahly výskum, ľudia vytvárajú komunity vlastných prívržencov, takže protiargumenty sa k nim buď vôbec nedostanú, alebo ich celkom ignorujú.

Minulý mesiac informovala harvardská psychologička Francesca Gino o výskume, ktorý robila v tejto oblasti. Vedci sledovali americkú firmu so stovkami zamestnancov a skúmali podmienky, za ktorých si vyberali kolegov do spoločných projektov.

V spoločnosti je zaužívaný zvyk, že zamestnanci vypĺňajú dotazníky o práci iných ľudí vo firme a poskytujú im spätnú väzbu o ich výkone. 

Autori zistili, že u človeka, ktorý podal na vedúceho tímu negatívne hodnotenie, bola oveľa vyššia pravdepodobnosť, že rok po podaní hlásenia už v tíme nebude. „Ak ma kolega na sedemstupňovej škále ohodnotí o jeden bod nižšie, ako hodnotím sám seba, o 44 percent sa zvyšuje pravdepodobnosť, že spoluprácu s tým kolegom ukončím,“ uvádza príklad Gino pre Harvard Business Review.

Ešte extrémnejšie názory

Opačné názory, ktoré nás spochybňujú, počuť nechceme, no ak sa dostaneme do komunity „svojich“, vtedy sa vo vlastných predstavách – akokoľvek mylných – ešte utvrdíme. Vezmime si túto štúdiu, na ktorej robil aj Cass Sunstein, legenda behaviorálnej ekonómie a spoluautor bestselleru Nudge.

Autori rozdelili Američanov do viacerých skupín podľa toho, či boli liberáli alebo konzervatívci. Ľudia sa mali desať minút baviť o témach, ktoré spoločnosť tradične rozdeľujú. Pred debatou a po nej vyplnili dotazník a svojich postojoch. Sunstein a spol. odpovede porovnali a zistili, že krátka debata v skupine „svojich“ názory ľudí ešte vyostrila do extrémnejšej polohy.

Sociálne siete tento problém ešte prehlbujú, spoločnosť polarizujú a medzi ľuďmi budujú názorové bariéry. Internet nám umožňuje dokonale sa zásobovať iba tým, čo chceme počuť, a protiargumenty filtrovať.

Test kognitívnej disonancie

Niekedy sa však zdá, že Trump to už prehnal a pred voličmi sa dokonale strápnil – pozri jeho „mačistické“ výroky o ženách, ktoré v „Trumpovom svete“ iba čakajú na to, aby ich mohol obchytkávať. Ako je možné, že aj po tomto faux pas mnohé ženy Trumpa stále podporujú?

Odpoveďou je teória kognitívnej disonancie. Neurovedkyňa z Oxfordskej univerzity Molly Crockettová na Twitteri odkázala, že tieto voľby budú krásnym testom uvedenej psychologickej teórie.

Názov teórie znie veľmi učene, ale v podstate znamená iba toľko, že ak ľudia zastávajú dve predstavy, medzi ktorými panuje nesúlad (disonancia), musia si svet trošku upraviť, aby sa jednej z nich, ktorá im vyhovuje, nevzdali.

Predstavte si, že ste fajčiar, cigarety vám chutia, ale zároveň viete, že fajčenie zabíja. To sú predstavy, ktoré sa vylučujú. Ak chcete fajčiť aj naďalej, fakty si trošku upravíte, napríklad do podoby „fajčenie zabíja, ale mňa nie, veď dedko sa dožil 90 rokov“.

Disonanciu prežívajú aj Trumpove voličky. Na jednej strane sú jeho výroky o ženách ohavné, na strane druhej ho chcú voliť. Ako z tejto šlamastiky?

Ako informuje náš reportér Tomáš Vasilko z Pensylvánie, ženy hľadajú všemožné spôsoby, ako ho z jeho správania vyviniť: „ospravedlnil sa, je čas ísť ďalej“ alebo „je to špinavá antikampaň“.

Nadchádzajúce voľby amerického prezidenta budú testom omylov a chýb ľudskej mysle. Zvíťazia fakty alebo skôr tribalizmus, čiže deľba sveta na „my“ (lepší) a „oni“ (horší), a kognitívna disonancia?

Donald Trump

Komentáre, Veda

Teraz najčítanejšie