Denník N

Chorobní rusofili majú silného spojenca

ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR

Potenciálne nebezpeční čudáci sa nájdu všade, ale nie všetci majú mocného spojenca rovno za rohom.

V roku 2001 som slúžil na vojne. Medzi mojimi „starými“ bol aj o nejaký ten rok mladší Bratislavčan. Dôstojníci ho prezieravo vyhodnotili tak, že sa neodvážili zveriť mu inú zbraň než príborový nožík na čistenie zemiakov. Naozaj, takmer celú vojenčinu strávil v modrých vyťahaných teplákoch ako pomocná sila v kuchyni. Do služby so zbraňou a ostrými až na vzácne výnimky nesmel chodiť.

Vedelo sa o ňom, že je to bratislavský neonacista. Keď si vypil, robil po návrate z vychádzky zle a sem-tam pri tom hajloval. Za triezva sa správal nenápadne. Formálne som bol jeho nadriadený a keď som mu ako pán desiatnik prikázal opraviť tečúci záchod, bez veľkých rečí to urobil. Hoci by ma podľa nepísaných zákonov ako dlhšie slúžiaci záklaďák mohol s prehľadom poslať do čerta.

Úspešne by som naňho zabudol, keby som ho už ako novinár krátko po vojenčine nestretol v spoločnosti Mariana Kotlebu. Robil mu „pobočníka“ pre Bratislavský kraj. Slovom, medzi extrémistami urobil kariéru. Hoci dnes ho už medzi kotlebovcami nevídať, dobre slúži ako príklad toho, že aj z ľudí, ktorí sú na smiech, raz môže vyrásť reálna sila. Pretože Kotleba a jeho uniformovaní pajáci spočiatku naozaj na smiech boli. Dnes vládnu v Banskej Bystrici.

Iste, tento v podstate bezvýznamný príbeh dnes už možno radového, možno bývalého extrémistu netreba preceňovať. No nezaškodí spomenúť si naň pri pohľade na podobne čudne vyzerajúcich mladíkov, čo sa v maskáčoch a so vzduchovkami pripravujú na vojnu. Pretože niektorí z nich nezostali len pri príprave, vzduchovky vymenili za útočné pušky a na východnej Ukrajine nimi strieľajú na iných ľudí. Robia to, lebo hodnoty Západu považujú za zlo a Putinov režim za ideál, za ktorý sa oddá bojovať, ba aj zomrieť.

Rusofilstvo dovedené do takéhoto chorobného štádia pritom má na Slovensku možno ešte väčší potenciál než napríklad antisemitizmus či nenávisť k Rómom. Prirodzene, tieto skupiny sa do značnej miery prekrývajú, ale len zvrátená podoba rusofilstva má u nás svojho prirodzeného patróna, ktorým je dnešný Kremeľ. Ten sa takejto šance nebráni a podporuje európskych extrémistov sprava aj zľava (napríklad Le Penová).

To z našej partie amatérov v uniformách robí o čosi nebezpečnejší prípad. Čudáci sa nájdu všade. Nie všade však hrozí riziko, že tí z nich, ktorí to myslia smrteľne vážne, majú silného spojenca hneď za rohom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie