Denník N

Návrh SNS na prísnu registráciu cirkví je zlý

Nacionalisti prišli s nápadom, ktorý by na Slovensku v podstate znemožnil registráciu nových cirkví.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je teológ a etik

V roku 2008 sa mi vďaka Programu pre ľudské práva na Chicagskej univerzite, ktorý poskytuje vybraným študentom štipendiá na letné stáže, a Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví naskytla príležitosť zaoberať sa problematikou náboženskej slobody na Slovensku so zvláštnym zreteľom na zákon o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

Odvtedy som – ako je zrejmé z mojich skorších textov na túto tému – umierneným kritikom súčasného registračného zákona. Umierneným preto, lebo chápem širší kontext, v ktorom bol zákon schválený, ako aj argumenty osôb, ktoré ho obhajujú.

Vzhľadom na vyššie uvedené asi nie je prekvapením, že považujem za potrebné vyjadriť sa k návrhu zákona skupiny šiestich poslancov Slovenskej národnej strany, ktorí požadujú sprísnenie registrácie cirkví, konkrétne zmenou kvóra zo súčasných 20-tisíc členov na exorbitantných 50-tisíc členov.

V dôvodovej správe sa uvádza, že cieľom je „eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finan­čných príspevkov od štátu“. Nechcem posudzovať možné motívy predkladateľov návrhu, ale uvedený dôvod považujem z hľadiska relevantných skutočností za menej než presvedčivý a samotný návrh za prosto a jednoducho zlý nápad.

K „eliminovaniu špekulatívnych registrácií“ nie je potrebné zvyšovať súčasné registračné kvórum – táto úloha prináleží registrujúcemu orgánu, ktorým je ministerstvo kultúry. Od roku 2007, keď bol registračný zákon „spresnený a sprísnený“, sa o registráciu za pomoci hromadného falšovania čestných vyhlásení pokúsil jeden subjekt.

Moje odborné stanovisko bolo jedným z podkladov, na základe ktorého registrujúci orgán predmetnú žiadosť o registráciu zamietol. Nemyslím si, že existuje pádny dôvod sa domnievať, že by prípadné ďalšie pokusy o obchádzanie registračného zákona zostali príslušným odborom ministerstva neodhalené.

Podľa súčasnej legislatívy sú pre registráciu novej cirkvi okrem iného potrebné „čestné vyhlásenia najmenej 20-tisíc plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel“. Azda nikoho netreba presviedčať, že táto podmienka je natoľko reštrikčná, že efektívne znemožňuje registráciu nových cirkví.

Na rozdiel od neregistrovaných náboženských subjektov má 18 registrovaných cirkví množstvo výhod, ktoré v rôznej miere aj využívajú. Z ekonomického hľadiska je významnou najmä možnosť získať štátne dotácie na platy a odvody duchovných či prevádzku cirkevných ústredí. Je logické, že za súčasných podmienok, keď je registrácia úzko previazaná s financovaním, môže mať štát záujem, aby sa nezvyšoval počet cirkví. Cestou von zo začarovaného kruhu však nie je sprísňovanie podmienok registrácie náboženských subjektov, ale zmena spôsobu financovania cirkví.

V dôvodovej správe je tiež uvedené, že „registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože základné ľudské práva majú v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými záväzkami SR zaručené všetci bez rozdielu“. Či dochádza na Slovensku v súvislosti s podmienkou registrácie k určitému obmedzovaniu náboženskej slobody alebo nie, závisí od spôsobu chápania koncepcie náboženskej slobody.

Z môjho pohľadu je navrhovaný zákon v rozpore s princípmi slobodnej a demokratickej spoločnosti, a ak bude prijatý, určite nezostane nepovšimnutý inštitúciami dohliadajúcimi na rešpektovanie náboženskej slobody vo svete.

Cynik sa môže pýtať, prečo – hoci umiernene a sporadicky, ale zato konzistentne a dlhodobo – obhajujem neregistrované náboženské subjekty? Koho záujmy reprezentujem a ku ktorej z neregistrovaných cirkví sa hlásim? Nikoho a k žiadnej. Existujú ideály, ku ktorým by sme sa mali usilovať priblížiť, a princípy, ktorými by sme sa mali snažiť riadiť. Navrhovaný zákon je zlý najmä preto, že je nespravodlivý voči náboženským menšinám. A ako nám pripomína Martin Luther King, „nespravodlivosť niekde, je hrozbou pre spravodlivosť všade“.

Komentáre

Teraz najčítanejšie