Najväčší vinár v ČSR zahynul v Osvienčime, dnes víno z Hlohovca nesie jeho meno

Na rozdiel od iných prvorepublikových podnikateľov je jeho meno v podstate neznáme. Vlastne tak ako jeho tvár. Do dnešných čias sa zachovali len dve fotografie Ferdinanda Fussmanna, hlohoveckého vinára a vplyvného podnikateľa, ktorý sa stal v 30. rokoch minulého storočia vôbec najväčším producentom vína v Československu.

Na pozemkoch medzi neďalekými dedinkami Bojničky a Dvorníky za prvej republiky vybudoval vinárstvo, ktoré sa postupne rozšírilo na naozaj veľký podnik: obrábalo dvesto hektárov vinohradov, v sezóne zamestnávalo 170 až 250 ľudí a dokázalo vyrobiť päťtisíc hektolitrov vína. Keď bol dobrý rok, tak aj o tisícku viac.

Vinohradníctvo Pannonia sa úspešne držalo až do vojnových rokov, keď prosperujúci podnik začal dusiť režim Tisovho Slovenského štátu, a jeho majiteľa aj s väčšinou rodiny pre ich židovský pôvod nakoniec zavraždili nacisti vo vyhladzovacom tábore Osvienčim.

Život najväčšieho vinára v medzivojnovom období zmapoval historik Jozef Urminský z Vlastivedného múzea v Hlohovci a opísal ho v dokumente Príbeh vínom písaný, ktorý pred pár dňami odpremiérovali v novootvorenom Múzeu holokaustu v Seredi.

Rodák z Mariboru, vinár z Hlohovca

Fussmann nepochádzal zo Slovenska. Narodil sa v roku 1884 v Maribore, dnes druhom najväčšom meste v Slovinsku. V tej dobe nás však s Mariborom spájal cisár František Jozef I. a spoločný štát, teda habsburské Rakúsko-Uhorsko.

V roku 1916, uprostred zúriacej 1. svetovej vojny, sa mladý Fussmann aj so svojou rodinou presťahoval na územie dnešného Slovenska. Prečo, to historické pramene neuvádzajú. Vieme len to, že sa usídlil v Hlohovci, kde sa mu podarilo od banky kúpiť zanedbanú vinohradnícku firmu s vinicami, ktoré sa rozprestierali medzi Dvorníkmi a Bojničkami.

Vinohradnícky podnik tu vznikol už v roku 1890, keď ho založil sereďský podnikateľ David Vagen. Ten však skrachoval, vinice zhabala banka a neskôr ich predala Fussmannovi. Šikovnému podnikateľovi sa podarilo dať vinohrady do poriadku, dokonca založil vinohradnícku škôlku, kde si dokázal dopestovať až desaťtisíc štepov mladého viniča.

V roku 1933 Fussmann kúpil od mesta Hlohovec ďalšie pozemky v lokalite nazývanej Mladý háj a pestovanie viniča rozšíril aj tam. Vinohradnícky podnik Pannonia sa rýchlo rozrastal. V tom čase obrábal dvesto hektárov a dokázal vyrobiť až pätstotisíc litrov vína.

Pivnice v centre Hlohovca

Aby mal Fussmann kde svoje víno skladovať, prenajal si pivnice v podzemí hlohoveckého hotela Jeleň, budovy na námestí so štyristoročnou históriou. Ako vyzerali, dokážeme zistiť z medailónu Pannonie v reklamnej brožúre Naše víno z roku 1935, ktorá vyšla v Brne a rozdávala sa zadarmo vo vlakoch.

„Vchádzame dlhou chodbou smerujúcou do hĺbky osem metrov pod zem a prídeme do prvého sklepa dlhého šesťdesiat metrov,“ píše sa v brožúre. „Tri rady sudov, priemerne obsahu 70 až 80 hektolitrov, robia mohutný dojem na návštevníka,“ dozvedá sa ďalej čitateľ.

Z tejto brožúry vieme, aké víno sa v Pannonii dorábalo. Išlo zväčša o vína biele, ako rizling, muškát, tramín, silván, aj rulandské biele, vtedy nazývané burgundské. Vo Fussmannových vinohradoch pestovali aj staré odrody ako otello či chrupka. „Všade je vidieť starostlivosť a úzkostlivá čistota,“ upozorňovala ešte propagačná brožúrka, ktorá čitateľov informovala aj o tom, že Fussmann na postreky svojho viniča minul ročne až pol vagóna modrej skalice.

Fussmann býval v honosnom meštianskom dome na Podzámskej ulici, kde žil s rodinou aj so svojím svokrom Filipom Lichtscheinom, s ktorým vinohradnícku firmu založil. Priamo medzi vinohradmi sa nachádzal aj menší kaštieľ, ktorý rodina využívala ako svoje letné sídlo.

Krátky život na výnimku

Nad Fussmannovým vinárstvom sa začalo zmrákať po roku 1939, keď sa vlády ujala Hlinkova Slovenská ľudová strana a vznikol vojnový Slovenský štát. Židovský kódex, o ktorom dobová slovenská tlač sama hovorila ako o najprísnejšom rasovom zákonodarstve v Európe, sa podrobne venoval židovskému majetku, o ktorý nová moc veľmi stála.

Fussmann cítil tlak zo strany ľudáckeho režimu. V snahe uchrániť svoj majetok pred nútenou správou ho založil v československých bankách. Aby sa vyhol arizácii, v roku 1941 zriadil na svojom statku takzvané pracovné stredisko pre Židov. Kódex totiž Židom nariaďoval aj takzvanú pracovnú povinnosť. U Fussmanna pod štátnym dohľadom pracovala asi tridsiatka Židov, vykonávali zväčša nekvalifikované práce vo vinohradoch či na poli.

Prečítajte si

Boli sme so žiakmi v koncentračnom tábore, život väzňov ich prekvapil

Podnikateľovi sa za úplatky pre funkcionárov ľudáckej strany podarilo vybaviť pre seba a svoju rodinu výnimku, a tak, keď sa na jar 1942 začali prvé deportácie židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov na území dnešného Poľska, mohol sa ďalej venovať podniku. Načas sa mu transporty vyhli.

Nemal to jednoduché, ale ešte pár rokov mu nešlo o život. No potom prišiel rok 1944 a Slovenské národné povstanie, v ktorom sa proti nemeckej okupácii postavila časť slovenskej armády a partizáni. Do povstania sa zapojil aj Fussmannov syn Oskar, Hlohovec a okolie sa však na povstaleckom území nenachádzali. Zvyšok rodiny teda čakala deportácia, tentoraz už organizovaná priamo nacistami.

Smrť v Osvienčime

Nemeckí okupanti žiadne výnimky pre Židov nerešpektovali. Pozastavené židovské transporty rýchlo obnovili a rodina už šťastie nemala. Koncom septembra 1944 nacisti odvliekli Fussmanna, jeho manželku Irenu, svokrovcov Filipa a Helenu Lichtschein, Fussmannovu dcéry Violu Zweig, zaťa Vladimíra a malú, len sedemročnú vnučku Eriku, ktorú prezývali Kuky.

Rodinu previezli do tábora v Seredi, ktorý sa z pôvodne pracovného tábora premenil na koncentračný tábor pre Židov, v tom čase už pod nemeckou správou. Veliteľom tábora bol rakúsky nacista Alois Brunner, známy mimoriadnou krutosťou voči väzňom. Len od septembra 1944 do konca vojny seredským táborom prešlo 12-tisíc slovenských Židov.

Prečítajte si

Židovskú modlitebňu v Tornali kúpite na internete

 

Ferdinand Fussmann zostal v Seredi len pár dní. Už 3. októbra ho opäť posadili do dobytčieho vagóna a previezli do Osvienčimu, kde ho spolu s rodinou rovno zavraždili. Neprešli takzvanou selekciou – teda rozdeľovaním Židov na tých, ktorých si Nemci nechali na práce, a zvyšok, ktorý čakala okamžitá smrť. Fussmannovci zomreli v osvienčimskej plynovej komore už 5. októbra 1944.

Vinárstvu sa opäť darí

Napriek tomu všetkému sa fussmannovskú vinársku tradíciu úplne zničiť nepodarilo. Ferdinandov syn Oskar prežil vojnu s partizánmi. Po nej sa rozhodol zmeniť svoje priezvisko na Foltýn, postavil sa do čela rodinného vinohradníckeho podniku a viedol ho až do znárodnenia v roku 1948, keď sa vinice dostali pod správu štátnych majetkov.

Na fussmannovských viniciach dozrelo víno aj tento rok. Po revolúcii v roku 1989 získal rodinné majetky Oskarov syn a Ferdinandov vnuk, ktorý ich predal firme Food Farm. Tá v Hlohovci ďalej dorába víno pod pomerne známou značkou Golguz. Ferdinanda Fussmanna, najväčšieho československého vinára z 30. rokov, si uctili špeciálnou edíciou vína, ktorá nesie jeho meno.

Víno FF Pannonia je asamblážou burgundských odrôd Rulandské biele, Rulandské šedé a Chardonnay, a vinárstvo si ním pripomína sté výročie Fussmannovho príchodu na Slovensku aj jeho tragický osud.