Umelci a teoretici o Kunsthalle: Neprehľadná politika zatienila výstavy (+anketa)

Načo je nám Kunsthalle

O potrebe galérie typu Kunsthalle, aké fungujú bežne v okolitých krajinách a najmä v západnej umeleckej scéne, sa na Slovensku hovorilo viac než dvadsať rokov. Bratislavská Kunsthalle vznikla pred dvoma rokmi, teraz prešla pod správu SNG. Pýtali sme sa, či Kunsthalle fungovala dobre, či bolo rozhodnutie presunúť ju pod správu SNG správne a aké miesto by mala mať na scéne. 

Dorota Kenderová – riaditeľka Východoslovenskej galérie, umelkyňa, kurátorka

Celý boj aj samotný vznik Kunsthalle som vnímala trochu vlažne. Zdal sa mi veľmi únavný, roztekaný a trochu nudný, a tak som hodnotila aj ďalšie aktivity počas jej fungovania. Viac ma zaujímali nezávislé projekty a galérie, a napriek nulovým očakávaniam som dúfala, že Kunsthalle síce výtvarnú scénu nespasí, ale minimálne pochopí jej potreby a vytvorí možnú platformu pre jej prepájanie. Ona však išla cestou klasickej galerijnej inštitúcie, avšak s nie príliš dynamickým programom, ale zato predimenzovaným mimovýstavným programom.

Ak ide o rozhodnutie presunúť KHB pod správu SNG, z toho, čo viem, vyplýva, že to bolo jediné možné riešenie situácie. Určite by Kunsthalle pomohlo, keby bola samostatnou inštitúciou, ktorá vznikla už vtedy, keď sa o nej začalo rozprávať a bola by pre scénu možno oveľa podstatnejšou ako po desaťročnom tlaku na ministerstvo, keď sme si bez nej už tak trochu zvykli a potreby umelcov presunuli inam. Vznik nových kultúrnych inštitúcií podporujem, ale myslím, že ich poslanie treba strategicky pripraviť.

Fedor Blaščák – filozof, kurátor, Nová synagóga Žilina

Nemyslím si, že Kunsthalle fungovala od svojho vzniku dobre a ako inštitucionálny hybrid spojený s Národným osvetovým centrom zrejme ani inak nemohla. Na druhej strane, ak vezmeme do úvahy ambície, ktoré KHB na začiatku komunikovala v symbolickom spojení s obrazom „letiska“, tak to, že dve zo štyroch veľkých výstav boli prebraté projekty (Mančuška, Umenie na hlave), sedí. V budúcnosti by Kunsthalle mala fungovať ako nezávislá alebo ako mestská inštitúcia, ktorá má svoju vlastnú tvár.

Zuzana Bodnárová a Svätopluk Mikyta – Banská St a nica Contemporary

Dlhodobá lokálna neschopnosť prostredia etablovať štandardnú funkčnú Kunsthalle spôsobila, že nás téma Kunsthalle Bratislava dávno nezaujíma. Nešťastná a neprehľadná personálna politika, ktorá sa na pozadí Kusthalle od začiatku realizuje, je ukážkou lokálnych „bojov“ a toho, ako sa to nemá robiť. Jediným, kto z celej zmeny okamžite vyťaží, je asi Mesiac fotografie a grafická komunikácia projektu, keďže do tímu Kunsthalle pribudne interná grafická dizajnérka. Za dobrou výstavou radi vycestujeme, a je nám jedno, či bude v Kunsthalle Viedeň alebo Bratislava.
Odpisujeme z Berlína, kde sme ako oficiálni hostia na C/O Berlin kurátorovaných Book Days. Po troch dňoch na výstavách v berlínskych galériách nadobúdame pocit, že kultúrna produkcia a tiež inštitúcie na Slovensku nie sú desať rokov pozadu, ale vlastne sa ešte stále nenarodili. Pritom to nie je otázka financií (keďže výstavba jedného kilometra diaľnic je u nás širkoďaleko najdrahšia).

Mária Čorejová – umelkyňa, grafická dizajnérka

Vznik KHB som ako väčšina odbornej verejnosti privítala a tešila som sa, že tu postupne vznikne kvalitný nezávislý priestor. Problémy, ale nastali v podstate už na úplnom začiatku – od rozporuplného konkurzu, cez odinštalovanie a opätovné nainštalovanie prvej výstavy až po mediálnu kauzu – Mesiac fotografie. Pomedzi to presakovali večné administratívno-ľudské spory medzi KHB a NOC, a všetko toto dokopy prehlušilo vnímanie Kunsthalle ako profesionálnej inštitúcie a zatienilo dojem z toho, čo malo byť to hlavné – program. Výstavy, ktoré počas tých troch rokov prebehli, som vnímala ako kvalitné a pripravené profesionálne (v medziach, ktoré len tento priestor umožňoval).

Na otázku, či je, alebo nie je správne, že KHB prešlo pod správu SNG, budem môcť odpovedať neskôr, keď budú viditeľné porovnateľné výsledky. Nevidím do veci úplne, môj pohľad zvonka hovorí, že ak pred založením KHB existovali dohody o jej osamostatnení, ktoré boli napokon porušené, tak je to prinajmenšom nefér hra. Otázkou však ostáva, nakoľko bola táto dohoda zaručená a či to nebol len predbežný prísľub. V tomto prípade to musím vidieť ako štandardný postup pri prerozdeľovaní právomocí (a tento postup vždy niekto privíta a niekto nie).

Myslím si, že Kunsthalle by mala byť samostatná. Jej začlenenie pod inú inštitúciu, či už je to NOC alebo SNG, zákonite prinesie oklieštenie dramaturgického plánu, čo je škoda.

Mira Keratová – historička umenia, kurátorka, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica

Javilo sa mi, že od začiatku sprevádzali fungovanie KHB akési deje pod hladinou. V istej chvíli sa dokonca zdalo, že z rôznych dôvodov všetky zúčastnené strany prejavovali zdráhanie stotožniť sa s nastavením projektu. Možno aj príliš dlhé čakanie, ktoré vznik kunsthalle sprevádzalo spôsobilo akési nenaplniteľné očakávania. Projekt sa minul svojmu času. Prišiel tak neskoro, že už dávno nie je potrebný v podobe, v akej bol vysnívaný.

Nakoniec aj to, čo presiaklo z verejných diskusií boli skôr projekcie inštitúcie typu kunstverein než kunsthalle. Predstavy, že by to mala byť ustanovizeň, kde si každá skupina miestnej umeleckej komunity nájde svoj priestor na realizáciu sú zmätené. Mala som pocit, že to potrebuje čas, kým vznikne presvedčivá vízia, ktorá bude všetkých inšpirovať a upokojí hladinu.

Odhliadnuc od tejto karmy, myslím, že KHB fungovala štandardne. Nedá sa hovoriť o žiadnej odbornej nekompetentnosti. (A príkladov diletantstva, hoci nemedializovaných, by sa na Slovensku našlo dosť.) Bývalé vedenie presadzovalo názor, s ktorým sa dá polemizovať, ale v zásade nebol nijak radikálny, vlastne skôr naopak. Preto ma niektoré priebežné reakcie prekvapovali a aktuálna kauza odvolania vedenia KHB sa mi zdá dosť nejasná a nedostatočne vysvetlená.

Zúčastnenými stranami je presun pod SNG komentovaný ako núdzové riešenie z legislatívnych dôvodov – podobne ako predtým, keď KHB patrila pod správu NOC. Prezentuje sa to ako prechodný stav. Z dlhodobejšieho hľadiska, samozrejme, má zmysel, aby KHB fungovala ako autonómna inštitúcia, ktorá si môže vytvoriť vlastnú špecifickú pozíciu na scéne.

Stotožňujem sa s názorom predošlého vedenia, že je dôležité presadiť veľmi vyhranenú a osobitú dramaturgiu takejto inštitúcie. Nesnažila by som sa ale kopírovať už sprofanovaný formát kunsthalle. Zmysluplnejšie mi príde vytvoriť nový špecifický formát, ktorý by lepšie zodpovedal potrebám súčasnosti. Na rozdiel od bývalého vedenia tiež nevidím dôvod uvádzať ako programovú prioritu overené mená/výstavy zo zahraničia, i keď s blockbusterovým potenciálom, ako sa to deje napríklad v pražskom Rudolfíne.

Úplne súhlasím s nutnosťou medzinárodnej orientácie takejto inštitúcie, ale vo svete umenia už nemá zmysel budovať networky na národných princípoch. V postinternetovej dobe lacného cestovania už nie je nutné obzerať výklady, aby sme zistili čo majú kde vo svete, ani voziť sem, do európskej periférie, už hotové produkty zo zahraničia. Múzeí a galérií, ktoré najširšej verejnosti predstavujú, kanonizujú už overenú kvalitu je na svete veľké množstvo; ďalšie by som nevytvárala. Zmysel by som videla v zvlášť experimentálnej orientácii, samozrejme rešpektujúcej medzinárodné štandardy umeleckej prevádzky. Čo sa divákov týka, v Bratislave a na Slovensku vôbec, je veľmi špecifická situácia, ťažko porovnateľná so známymi centrami umenia. Na isté témy tu len ťažko nájdete partnerov. Preto treba aj snahy bývalej Kunsthalle o kultiváciu diváckej obce rozvíjať ďalej.

Tomáš Umrian – galerista a šéf Soda gallery

Nevidím do vnútorného chodu či financovania Kunsthalle – a to býva v umení problém. Navonok však pôsobila Kunsthalle organizovane a prinášala zaujímavé projekty. Úprimne sa priznám, že vzniknutý problém okolo pôvodného vedenia a prechod pod SNG do detailov nesledujem. Myslím si, že úlohou kunsthalle je prinášať silné, progresívne projekty a búriť umeleckú obec, vzdelávať ľudí a prinášať im obraz o súčasnom umení. Rovnako dôležitá by mala byť publikačná činnosť, podpora umeleckej komunity a podobne.

Myslím, že najdôležitejšie je nebrať veci príliš emotívne, tvrdo pracovať a presvedčiť verejnosť o tom, že súčasné slovenské umenie si zaslúži pozornosť. To je moja skúsenosť s vedením galérie súčasného umenia. Slovensko je veľmi malá scéna, a to generuje isté problémy, ale je na profesionalite zúčastnených strán pomáhať prezentovať súčasné umenie v tom najlepšom svetle nie iba doma na lokálnej scéne, ale najmä budovať jeho obraz v zahraničí. Naši umelci majú čo povedať na medzinárodnom trhu, som o tom presvedčený, a existenciu Kunsthalle aj preto považujem za dôležitú.

Adam Berka – architekt, kníhkupec, mestský aktivista

KHB vnímam od jej začiatku ako profesionálne komunikujúci výstavný priestor a inštitúciu, jej výstavy sledujem predovšetkým skrz výklady LABu, pretože nie som veľkým fanúšikom neokonceptuálneho umenia a texty sa mi na výstavách čítať nechce. Napriek tomu vnímam veľmi pozitívne doterajšiu existenciu KHB, pretože aj keď na periférii môjho záujmu, citeľne obohacuje kultúrne dianie v Bratislave. Či už priamo, alebo skrz odkazy a diskusie.

Neviem posúdiť či prechod pod správu SNG bol správny. Kultúra ma zaujíma, no ako kníhkupec som aj obchodník, a preto sa na dianie v meste pozerám cez optiku efektívnosti. SNG je moderne riadenou galériou, výstavy rovnako ako sprievodný program sú atraktívne, preto si nemyslím, že tento druh vedenia by pri šikovnom výbere kurátorov dokázal KHB uškodiť. Pre SNG je zas „akvizícia“ KHB lukratívnou záležitosťou, pretože skrz širšie portfólio vie získať viac financií pre svoju činnosť.

Odhliadnuc od pragmatického zhodnotenia, je mi úprimne ľúto ľudí, ako je Juraj Čarný, ktorí niečo vytvorili, venovali Kunsthalle obrovský kus času a energie, no nakoniec pre nedostatok politických schopností, ktoré sú pre úspešné fungovanie v štátnej správe dôležité, o svoju prácu prišli. Verím, že napriek trpkej skúsenosti na umenie nezanevrú a nájdu pracovné prostredie, ktoré im bude priať.

Juraj Čarný: SNG podľahla tlaku

Správa Kunsthalle pod Národným osvetovým centrom mala byť dočasná. Existoval formálny a oficiálny prísľub zo strany ministra, že sa Kunsthalle v dohľadnej dobe osamostatní? Prečo sa to nepodarilo? 

Existoval iba ústny prísľub ministra z úvodných rokovaní v roku 2013, že k osamostatneniu Kunsthalle dôjde v horizonte približne troch rokov. Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 8. 2. 2016 Marek Maďarič prisľúbil, že ak zostane ministrom kultúry k otázke osamostatnenia Kunsthalle sa po voľbách vráti. Keď sme po voľbách doručili na ministerstvo finančné a koncepčné stratégie osamostatnenia, nikto sa nimi nezaoberal, dozvedeli sme sa iba, že KHB bude delimitovaná pod SNG.

Myslíte, že bude Kunsthalle pod správou SNG fungovať lepšie ako pod správou NOC? Ako vnímate novú koncepciu rozdelenia budovy na dve poschodia? 

Vyjadrovať sa k fungovaniu KHB pod správou SNG je v tejto chvíli predčasné. Zatiaľ vidím iba, že s výnimkou Kunsthalle LABu boli všetky pripravované projekty zrušené. Koncepcia rozdelenia budovy na dva priestory dokazuje, že SNG podľahla tlaku spolkov a skupín, ktoré si na výstavy v Dome umenia zvykovo nárokovali a na MKSR tvrdo lobovali. Koncepciu Kunsthalle som postavil na zámere, poskytnúť umelcom jedinečný priestor, ktorý v Bratislave svojou veľkosťou nemá obdobu. Rozdelenie priestoru na veľa malých galérii je jednoznačne krokom spať. Jedna vec je citlivo počúvať potreby umeleckej scény, druhá vec je pokúšať sa uspokojiť všetkých. Ak sa na takúto cestu Kunsthalle pod SNG vydá, bude to cesta do pekla.

SNG argumentuje, že vaša pozícia bola zrušená z dôvodu nadbytočnosti, ale má, podobne ako NOC, výhrady aj voči administratívnemu spravovaniu KHB v rámci pravidiel štátnej správy. Sú podľa vás tieto výhrady opodstatnené?

Samozrejme, všetci dobre vieme, že tím trinástich ľudí vedenie nepotrebuje. A teraz vážne. Administratívny aparát NOC nebol nastavený na vysokú mieru flexibility, ktorú nevyhnutne vyžaduje inštitúcia typu Kunsthalle. NOC preto s KHB dlhodobo viedla byrokratickú vojnu, v ktorej systematicky smerovala k paralyzovaniu našich aktivít, ale aj spochybneniu kompetentnosti vedúcich zamestnancov. Argumenty SNG a NOC ma preto neprekvapujú. To že sme dokázali uskutočňovať program bolo iba za cenu obrovského vypätia a nasadenia bývalých kolegov v KHB. Každý riaditeľ štátnej príspevkovej organizácie vie, že cesta k dosiahnutiu cieľa nie je vždy jednoduchá. Keďže KHB nemala právnu subjektivitu, boli sme permanentne odkázaný na dobrú vôľu zamestnancov NOC, ktorým bola vízia Kunsthalle cudzia. Či som bol politicky neprijateľný ja osobne nikto nepovedal, ani nikdy nepotvrdí, pravdou ale je, že som bol zjavne pre MKSR problém. Inak by sa ma pred “zrušením” mojej pracovnej pozície aspon opýtali na rozpracované medzinárodné projekty, európske granty, veľké výstavné projekty, nič také sa ale neudialo.

Aká je podľa vás budúcnosť Kunsthalle na našej scéne?  

Kto momentálne jednoznačne stráca, aj keď si to ešte v tejto chvíli asi neuvedomuje, je umelecká scéna. Po znárodnenej Kunsthalle sa o nezávislom Múzeu moderného umenia, Múzeu súčasného umenia nikto neodvažuje ani snívať. Postačí nám jedna poslušná SNG realizujúca rozhodnutia, ktoré vznikajú mimo nej.