Denník N

Rusko, najlepšia krajina na svete

Ako môže mladý a scestovaný Rus veriť Putinovi a bratskej pomoci?

Keď bol môj otec v 60. rokoch ako študent matematiky na povinnej brigáde v Kazachstane, tamojší obyvatelia mu nechceli veriť, že v ČSSR sú lepšie životné podmienky ako v ZSSR. Veď Sovietsky zväz je najlepšia krajina na svete!, argumentovali. Švédsko je ešte oveľa vyspelejšie ako Československo, opáčil otec. To nie je možné, veď tam je kapitalizmus!, odvetili oponenti a diskusia sa skončila.

Spomenul som si na otcovu historku, keď som cestoval vlakom o šiestej ráno z Vroclavu do Drážďan. V pomalom, ale pohodlnom nemeckom regionálnom spoji sme sedeli iba dvaja. Rušeň zastavoval pri každej vŕbe. Zakrátko sme sa dali do reči.

Tridsiatnik Maxim, otec dvoch detí, pochádzal z Moskvy a do Poľska prišiel na víkend stretnúť bývalých kolegov. Mieril na letisko. Pôsobil v IT oblasti a pracoval už na viacerých miestach Európy. Nedalo mi a opýtal som sa na nedávne voľby v Rusku, na atmosféru v spoločnosti a na názor na Putina.

Konverzácia sa okamžite zmenila. Rusko je najlepší, najkrajší a najspravodlivejší štát na svete, Putin je veľký vládca a záchranca Slovanov. Nahlas som sa rozosmial. Priznal som, že milujem ruskú kultúru, no nenávidím sovietsky štýl vládnutia. Pripomenul som mu Čečensko, Krym, Donbas, Sýriu…

Prečo od Ruska zväzové republiky utiekli, len čo konečne mohli? Za to všetko môžu Američania, a najmä Židia, odvetil. Smiech ma prešiel. Ako môže mladý a scestovaný muž takto skreslene vnímať svet? Vtĺkali to doňho od detstva. ZSSR bratským republikám sústavne pomáhal, aj v auguste 1968 vraj v poslednej chvíli odvrátil kontrarevolúciu! Aj my v Bratislave sme sa dobrovoľne rozhodli pre komunizmus a potom sme sa ho, údajne na nátlak USA, vzdali!

Na nasledujúce tri hodiny som sa stal učiteľom dejepisu. Vysvetlil som mu, že na Slovensku povojnové slobodné voľby nevyhrali komunisti. Ani v Maďarsku. Ani vo väčšine ostatných východoeurópskych krajín. Maxima to šokovalo. Neveril mi. Overil si to na smartfóne. Až keď našiel fakty potvrdené na troch rôznych akademických stránkach v ruštine, uznal, že to môže byť pravda.

Objasnil som mu, ako brutálne sa v celom regióne nový režim zavádzal: masovými vraždami, deportáciami do gulagov, mučením… Priznal, že v škole o tom nikdy nepočul. A nevidí ani dnešnú všadeprítomnú korupciu a nespravodlivosť, nepočul o vraždách kritických novinárov? Drobné chyby priznáva, ale tie spôsobili Američania a Ži… – zháčil sa.

Dlho ticho sedel. Za oknami sa mihala upršaná krajina. Krvavé územie medzi Dolným Sliezskom a Saskom, navždy poznačené nemeckou aj ruskou diktatúrou. Jeho svetonázor sa zosypal, ale nezdalo sa, že by to nezvládol. Vymenili sme si adresy, v dialógu pokračujeme. Bola a bude to dlhá cesta.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie