Dalajlámov smiech je nákazlivý, duchovného prijal prezident, poslanci aj študenti
Aktualizované o 16:30 – Pre kresťanov by som mal byť hriešnikom, moslimovia nie sú teroristi, hovoril dalajláma medzi študentmi.
Pri vstupe do Moyzesovej siene Univerzity Komenského stáli v nedeľu od skorého rána ľudia. Akademici a študenti čakali na čestného doktora univerzity, tibetského filozofa a najvyššieho duchovného vodcu, dalajlámu. On zatiaľ neďaleko raňajkoval so slovenskými politikmi, ktorí na rozdiel od vládnej strany Smer boli ochotní stretnúť sa s ním.
14. dalajláma sa napokon na Slovensku stretol aj s prezidentom Andrejom Kiskom. Neprijal ho v Prezidentskom paláci, ale v reštaurácii na televíznej veži Kamzík.
Kiska na Kamzíku, Bugár na poslednú chvíľu nie
„Zmyslom života je pomoc druhým, obetovanie sa pre druhých, že ten, kto dbá o šťastie vlastné, býva často nešťastný a najšťastnejší sú tí, ktorí dbajú o šťastie druhých,“ hovoril Kiska pred obedom.
„Budhizmus je pre mňa filozofia o tom, ako by sme mali žiť. O tom, že naším najväčším nepriateľom v živote je naša vlastná hlava,„ povedal Kiska.
Druhým najvyšším ústavným činiteľom, ktorý sa s dalajlámom stretol, bola podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová z SaS. Na stretnutí mal byť pôvodne aj podpredseda parlamentu a šéf Mosta-Híd Béla Bugár, ten sa však na poslednú chvíľu ospravedlnil.
Prijatie sa uskutočnilo ráno v hotelovom apartmáne, kde je tibetský duchovný vodca ubytovaný. Okrem Nicholsonovej sa s dalajlámom rozprával aj jediný zástupca vládnej koalície František Šebej z Mosta-Híd ako šéf parlamentného zahraničného výboru, poslanec SaS Martin Poliačik za skupinu priateľov Tibetu pri Národnej rade a europoslanec Pál Csáky (SMK).
Smiech je nákazlivý
Pred prednáškou v Národnom tenisovom centre dalajlámu ráno čakala iná masová akcia – stretnutie so študentmi Univerzity Komenského.
Ako ho vlastne osloviť? A čo robiť, keď niekomu podá ruku? Ľudia riešili zdanlivo banálne otázky, no práve táto starosť naznačila, že pôjde o zaujímavé stretnutie, na ktorom im záleží.
Na akademickej pôde často nepočujeme hovoriť o emóciách. Dôležitosť ľudskosti a citlivého vnímania však zdôraznil v úvodnej reči rektor univerzity Karol Mičieta. Kým na Slovensku môžeme dalajlámu stretnúť, jeho krajania sú na tom horšie – ďaleko od domova, v indickom exile, žije už roky.
Čo môže budhistický duchovný vodca ponúknuť študentom na Slovensku? Ak nič iné, všetci si určite zapamätajú jeho smiech. Je nákazlivý a najmä zaznieval s nečakaným nadhľadom aj pri najťažších témach. Ľudí v sále zaujímalo, ako sa dá s empatiou pozerať na bývalý komunistický režim či ako zvládať strach z utečencov, ktorý sa medzi ľuďmi nedávno rozmohol.
Súcit je preňho východiskom na riešenie všetkých problémov. Začínal aj končil prednášku myšlienkou, že základným východiskom ľudskej povahy je súcit a empatia.
Myslím na Havla
Pri spomienke na komunistický režim myslí na Havla, totalitu hodnotí ako chorý režim, ktorý súcit ignoroval.
„Ak ľudský mozog používate správne, musíte prísť k záveru, že ním dokážete vytvárať rodiny, spoločenstvá, kultúru. Diktátori používali mozog nesprávne, zúžili jeho možnosti a súcit sa vytratil. Skutočná empatia a spolupatričnosť sú však také široké, že dokážu obsiahnuť aj nášho nepriateľa. Nesmieme zabúdať, že aj naši nepriatelia sú ľudské bytosti,“ odporúča dalajláma ako prístup k zlobe, ktorú v nás komunistický režim zanechal.
Prítomným akademikom odkázal, že ak v študentoch neprebudia túžbu byť empatický, nejde o vzdelávanie.
Pre kresťanov som hriešnikom, moslimovia nie sú teroristi
„Väčšina z vás tu v sále sú, predpokladám, kresťania. To znamená, že veríte v stvoriteľa. Vidíte, podľa vašej viery som teda ja hriešnikom,“ hovorí dalajláma s chrapľavým smiechom. „Z pohľadu budhistov však váš stvoriteľ tiež veľa neznamená… tieto rozdiely existujú, ale nemali by nás rozdeľovať. Skôr by mali viesť k spolupatričnosti.“
Ohradil sa proti všeobecnému odsudzovaniu moslimov ako teroristov, povedal, že má veľa úžasných moslimských priateľov a v skutočnosti teroristi ani nie sú veriaci, pretože ich väčšina moslimov popiera. Pripomenul, že takúto krivdu zažil sám, keď sa o budhistoch, ktorí zaútočili na moslimov v Barme, médiá vyjadrili ako o budhistických teroristoch. „Cítil som sa veľmi nepohodlne, veď tí ľudia nie sú budhisti ako ja a moji priatelia.“
„Toto storočie by malo byť storočím bratstva – spolupatričnosti. Stane sa tak, ak si každý z nás osvojí postoj, ktorý ostatných navôkol rešpektuje.“ Minulosť je minulosť, dalajláma vraví, aby sme sa sústredili na to, čo bude. Do budúcna by sme si mali podľa neho dať dva najdôležitejšie záväzky. Správať sa ako zjednotená spoločnosť a zabudnúť na zlo, sústrediť sa na emócie, ktoré sú pozitívne, a najmä nedovoliť náboženským rozdielom vzbudiť v nás násilie. Rozdiel medzi sekulárnym a náboženským, a medzi náboženskými prúdmi v skutočnosti neexistuje. Pravým náboženstvom je podľa dalajlámu iba láska.
Dav v Národnom tenisovom centre
V Národnom tenisovom centre už síce atmosféra nebola komorná ako ráno, a ľudí pribudlo, o to viac však bolo jasné, pre koho a prečo bola návšteva dalajlámu dôležitá. Po sále sa ozýval detský džavot, prišli starší aj mladší, tenisové centrum sa úplne vypredalo.
Prednáška bola krátka. Dalajláma začal tým, že má 81 rokov a už dlho hľadá odpoveď na to, ako sa postaviť k násiliu vo svete. Zdôraznil, že je ako všetci ostatní, v ničom sa od zvyšku sveta nelíši. Priamu odpoveď neponúkol, no opäť vysvetlil, že súcit je kľúčom ku všetkému a nejde len o súcit k blížnym, ale aj o súcit k tým, ktorým nerozumieme.
Predtým, než dal priestor na otázky, povedal, čo považuje za svoje najdôležitejšie osobné záväzky. Cíti zodpovednosť šíriť myšlienku súcitu, ktorá robí ľudí šťastnejšími. Šíriť myšlienku, že všetky náboženstvá sveta majú rovnaký základ a cieľ – toleranciu, lásku, sebaúctu a radosť. Tretím záväzkom je stáť za Tibetom. “Čínska vláda sa snaží ovplyvniť výber ďalšieho Dalajlámu, a toho sa veľmi obávam.”
Nedôvera v politiku
A čo zaujímalo ľudí v NTC? Z otázok, ktoré odzneli, cítiť nedôveru voči politike, i voči svetu, v ktorom máme pocit, že všetko smeruje ku krízam. Pýtali sa, či ďalšia generácia má šancu veci zmeniť. Ako cítiť rovnakú lásku k cudzím ľuďom, ako cítime k rodine a blízkym. Či existuje cesta, ako priviesť politikov k tomu, aby namiesto sporov šírili lásku. A ako sa vlastne má tá láska šíriť. Ako ju môžeme podať ďalej. Čo robiť, keď strácame nádej pri pohľade na krízy vo svete. Ako reagovať na tých, ktorí sa voči nám správajú nenávistne.
Ľudia boli veľmi osobní a bolo cítiť, že sú zvedaví, čo im duchovný vodca poradí ako spôsob prežitia v chaotickom čase. Jeho najdôležitejším odkazom bol pravdepodobne ten o morálnych princípoch. Vyjadril poľutovanie nad tým, že čoraz menej ľudí pociťuje potrebu riadiť sa morálnymi princípmi a radšej ich vedie materializmus.
Kiska je človek s princípmi, povedal dalajláma
“Dnes som si veľmi vychutnal obed s Vašim pánom prezidentom, pretože to je človek, ktorý sa stále riadi morálnymi princípmi. Pýtal sa ma, ako má byť politikom, ktorý slúži ľuďom,” povedal o Kiskovi dalajláma.
Nástrojom riešenia pre politiku je aby nevytvárala nové konflikty. “Na to však potrebujeme politikov s morálnymi princípmi.”
Hovoril o dôležitosti vzdelávania mladých ľudí, ktorí potrebujú vzdelanie, ktoré sa sústredí na ľudskosť a empatiu namiesto materiálnych cieľov. “Ľudia predsa dostali jedinečný mozog, mali by sme ho používať na tvorbu morálnych hodnôt. Na to, aby sme niečo zmenili, je však podľa neho aj modlitba veľmi málo. “Problémy začali ľudia, a nie boh, preto len ľudia ich môžu vyriešiť. Musia preto podniknúť konkrétne kroky.”
Prednáška však napriek všetkému nebola pesimistická. Popri tom, ako ľuďom radil ako sa vysporiadať s krízou, stihol komunikovať s deťmi v hľadisku (od jedného dievčatka dostal aj kresbu), usmievať sa, uťahovať si sám zo seba a smiať sa nahlas a optimisticky.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
