Denník N

Tibeťania majú rovnaké právo na samostatnosť, ako mali Slováci právo odísť z Uhorska

Dalajláma v šamorínskej synagóge v roku 2000. Foto - AHG
Dalajláma v šamorínskej synagóge v roku 2000. Foto – AHG

Popierať právo Tibeťanov na vlastný štát znamená popierať právo Slovákov odtrhnúť sa od Uhorska.

Tibet nie je od nepamäti súčasťou Číny, ako tvrdí Peking. A aj keby bol, na podstate to nič nemení. Nikto súdny nespochybňuje, že Tibeťania sú svojbytný národ rovnako ako Slováci. Navyše majú vlastnú dlhú historickú tradíciu suverénnej štátnosti. Národy majú podľa medzinárodných noriem nárok na samostatný štát nezávisle od toho, s kým ako dlho žili v jednom súštátí.

Popierať právo Tibeťanov na vlastný štát znamená popierať právo Slovákov odtrhnúť sa od Uhorska. Dnešné Slovensko každopádne patrilo do Uhorska dlhšie a jednoznačnejšie, ako bol Tibet súčasťou Číny.

Väčšina Tibeťanov na čele so svojím (skutočne už len duchovným) vodcom dalajlámom navyše chápe geopolitickú realitu. Nežiadajú nezávislosť, ale autonómiu a právo spolurozhodovať o tom, čo sa deje v ich krajine. Právo na to, aby sa pre cielený presun obyvateľstva a osídľovanie Tibetu etnickými Číňanmi nestali menšinou vo vlastnom domove, aby si mohli zachovať náboženstvo a kultúru, ktoré sú sústavne ničené, aby mohli žiť podľa vlastných hodnôt a tradícií.

Chcú teda presne to, ochranou čoho sa oháňa napríklad náš premiér, keď odmieta utečencov. Pri utečencoch pritom stále ide skôr o virtuálnu hrozbu, brutálna asimilačná politika Číny je desaťročia tvrdou realitou.

Číne však na samostatnom či autonómnom Tibete prekáža nielen to, že by prišla o časť územia alebo by ho nemohla kontrolovať tak nekompromisne ako teraz. Tibet pred čínskou okupáciou tiež nebol žiadny osvietený pozemský raj, Peking sa však oprávnene bojí, že by v samostatnom alebo autonómnom Tibete vládli demokratickejšie pomery než vo zvyšku Číny. Takýto Tibet by mohol byť príkladom aj pre Čínu, čo Peking nemôže pripustiť. Stačí sa pozrieť, ako napriek sľubom čínskych vládcov dopadol Hongkong.

Čína je príliš významný štát, stret s ňou by mohol mať nevypočítateľné následky. Je pochopiteľné, prečo je väčšina demokratických politikov opatrná a nepostaví sa napríklad za samostatnosť Tibetu, i keď niet právneho ani morálneho dôvodu, prečo by na ňu Tibeťania nemali nárok.

Iná vec však je neprijať ich predstaviteľa, nevyjadriť solidaritu utlačovaným, a tým vyvíjať aspoň nejaký nátlak na Čínu, aby sa v Tibete i doma správala rozumnejšie. Práve slovenskí politici by pre dalajlámu a jeho utlačovaný ľud mali mať pochopenie. Chce len to, čo chceli aj ich predkovia. To by však najmä medzi tými vládnymi politikmi, od Fica až po Bugára, muselo byť viac odvážnych, menej pokrytcov a najmä viac demokratov.

Ešte šťastie, že máme aspoň Kisku. Víkendový samit prezidentov V4 v Poľsku pripomenul, že je pozitívnou výnimkou nielen doma, ale aj v regióne. Českému prezidentovi bude Peking asi financovať volebnú kampaň, maďarský je bábkou Orbána, ktorý čínsky vládny model obdivuje. Dalajlámu by určite neprijal žiadny z nich a i poľský by sa najprv musel opýtať svojho šéfa Kaczynského, či smie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dalajláma na Slovensku

Komentáre

Teraz najčítanejšie