Denník N

Na televízne obrazovky priniesol modernú grafiku

Réžia, titulok k filmu, 1961, tempera na papieri. FOTO – ĽUBOMÍR LONGAUER
Réžia, titulok k filmu, 1961, tempera na papieri. FOTO – ĽUBOMÍR LONGAUER

Ako pravého experimentátora nevzali Pavla Blaža na vysokú školu, ale aspoň mal čas urobiť revolúciu v grafike Československej televízie.

Talent sa uňho prejavoval už od raného detstva, ktoré trávil u otca v obuvníckej dielni v Trnave. Pavel Blažo dodnes spomína, ako mu otec podľa návodu v časopise vyrobil cameru obscuru – papierom uzavrel prázdnu plechovku od lepidla a na spodnej strane urobil šidlom dierku. Tento jednoduchý optický „zázrak“ sa stal Blažovou najobľúbenejšou hračkou, možno preto sa uňho veľmi skoro vyvinul zmysel pre technické obrazy.

Už ako 10-ročný dostal svoj prvý bakelitový fotoaparát značky Pionýr. Naučil sa ním fotografovať, vyvolávať filmy aj ďalej pracovať s fotografiou. Neskôr bol jedným z jeho fotoaparátov aj legendárny Flexaret.

Útek z prijímačiek

Po maturite na SŠUP v roku 1961 nepokračoval ďalej v štúdiu na vysokej škole (čo je znovu pre ľudí, ktorí milujú experiment, typické), ale začal pracovať v Československej televízii v Bratislave ako grafik. Po návrate z vojenskej služby sa pokúsil absolvovať prijímacie pohovory na FAMU. Neúspešne.

Dvojportrét Vladislav Rostoka, Pavel Blažo FOTO – PAVEL BLAŽO, VLADISLAV ROSTOKA
Dvojportrét Vladislav Rostoka, Pavel Blažo. Foto – Pavel Blažo, Vladislav Rostoka

Hoci mal údajne najlepšie domáce práce, pohorel práve pri otázke týkajúcej sa fotografie: „Ktorý Slovák bol prvým českým fotografom?“ Profesor Skopec tým myslel polyhistora Jozefa Božetecha Klemensa, narodeného v Liptovskom Mikuláši, ktorý na prelome 30. a 40. rokov 19. storočia (!) v Prahe založil (ako historicky druhé) fotoštúdio pod názvom Světloobrazárna a vytváral na objednávku portréty technikou dagerotypie. Blažo považoval otázku za „podpásovku“ a ušiel z prijímačiek domov.

Po tomto „úteku“ nielen začal intenzívne študovať históriu fotografie a staré fotografie aj zbierať, ale znovu dostal miesto v Československej televízii ako vedúci grafického oddelenia, takže jeho neprijatie na FAMU bolo možno osudovým faktorom pre našu televíznu grafiku.

Fotografika

V roku 1964 spolu s artdirektorom Mikulášom Kravjanským (1926), ktorý neskôr emigroval do Kanady, založili prvé oddelenie fotografiky a fotosadzby v ČSSR. Oddelenie používalo techniku, ktorá bola medzistupňom a predchodcom dnešnej digitálnej typografie a grafiky – fotografika bola v tom čase svetovým trendom v televíznej grafike.

Televízne pozadie pre reláciu o vede, fotografia, ktorá po vyzväčšení slúžila ako pozadie v štúdiu. FOTO - JANA HOJSTRIČOVÁ
Televízne pozadie pre reláciu o vede, fotografia, ktorá po vyzväčšení slúžila ako pozadie v štúdiu.
FOTO – JANA HOJSTRIČOVÁ

U nás sa podklady pre vysielanie maľovali a písmo sa „kaligrafovalo“ ručne. Keď sa výtvarné oddelenie televízie sťahovalo do nových priestorov v petržalskej Aréne, Blažo navrhol vybudovať fotokomory pre grafické oddelenie a preškolil grafikov na foto-grafikov.

Urobil však aj ďalší „osudový“ krok, ktorý vtedajší režim vyhodnotil ako chybu. Aby získal kvalitné vybavenie nového oddelenia fotografiky, kontaktoval západonemeckú firmu BERTHOLD, ktorá bola jednotkou vo výrobe zariadení pre takzvanú malú fotosadzbu a doteraz pracuje v oblasti technológií.

Firma so súhlasom televíznych ekonómov priviezla kompletné zariadenie na fotosadzbu a bratislavské štúdio sa tak stalo priekopníkom v televíznej grafike. Vzápätí však prišiel august 1968 a Pavel Blažo bol z televízie prepustený pre „spoluprácu so západnou firmou“.

Fotograf Bratislavy

Bolo to sklamanie, no jeho fotografický talent nezostal nevyužitý. Spočiatku pracoval ako fotograf pre Sládkovu pantomímu a divadlo KORZO a v roku 1970 dostal ponuku, aby sa zamestnal ako výtvarno-technický redaktor vo vydavateľstve Smena. Odvtedy do roku 1989 pracoval nielen pre Smenu, ale externe pre všetky slovenské vydavateľstvá.

Collegium Musicum, hudobné plagáty, 1971, klient: Slovkoncert, ofset. FOTO - ĽUBOMÍR LONGAUER
Collegium Musicum, hudobné plagáty, 1971, klient: Slovkoncert, ofset.
FOTO – ĽUBOMÍR LONGAUER

V tomto období graficky upravil viac ako 800 knižných titulov a bol redaktorom mnohých edičných riešení (vyniká napríklad edícia Štafeta vo vydavateľstve Smena). Okrem dizajnu kníh v tom čase tvoril plagáty. Napríklad práce pre Collegium Musicum zo začiatku 70. rokov dokresľujú jeho profil experimentátora s technológiami – využíva prekrývanie základných tlačových farieb na dosiahnutie živého farebného výrazu, ktorý má v súlade s obdobím vzniku plagátu až psychedelický charakter.

Po roku 1989 Pavel Blažo zo zdravotných dôvodov skončil s prácou pre vydavateľstvá a s dizajnom kníh a počas zdravotných prechádzok sa vrátil k fotografii a začal intenzívne dokumentovať premeny urbánnej Bratislavy. Pracuje na cykle Bratislava sto rokov v prestavbe a vytvára panoramatické dokumenty, ktoré publikuje na sociálnej sieti Flickr. Týchto dokumentov vytvoril už viac ako 2000, panorámu považuje za najvhodnejší prostriedok pre urbanistický dokument.

„Užiťáci“

Grafický dizajn, kedysi považovaný za akúsi nižšiu verziu „voľného“ výtvarného umenia, už dnes nemusí obhajovať svoje pozície. Starší autori ešte pokladali za nevyhnutné zdôrazňovať, že aj „užiťáci“ sú výtvarníci (a vzdelanie naozaj mnohí získavali na katedrách maľby alebo grafiky, prípravou grafických dizajnérov bolo štúdium tzv. úžitkovej grafiky).

Korešpodencia

Ako vznikala fotografika v televízii Korešpodencia medzi Blažom a Kravjanským

No dnes môžeme spokojne konštatovať, že profesionálne školená komunita grafických dizajnérov sa nemusí venovať malicherným sporom o vzájomnom postavení voľného umenia a grafického dizajnu.

Spracovanie informácií do stráviteľnej a podľa potreby čitateľnej podoby vo forme typografických a typo-obrazových výstupov, ako sa dá veľmi stručne vystihnúť misia grafického dizajnu, je dnes jedným z určujúcich kultúrnych fenoménov.

„Šťavou“, ktorá podporuje tento rozmach významu grafického dizajnu, sú nesporne nové technológie, ktoré môžeme sledovať už od vynálezu kníhtlače k stále sofistikovanejším spôsobom reprodukcie obrazu a typografie až po dnešný dizajn multimédií.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie