Denník N

V Mosule sa začala rozhodujúca bitka s Dáišom. Ak ho vytlačia z mesta, v Iraku skončí

Do bojov sa zapojí aj iracká protiteroristická jednotka. Foto -tasr/ap
Do bojov sa zapojí aj iracká protiteroristická jednotka. Foto -tasr/ap

V boji o druhé najväčšie mesto Iraku sa očakáva krutá bitka. Islamisti už nemajú čo stratiť.

Tridsaťtisíc irackých vojakov, šíitských milicionárov a kurdských pešmergov podporovaných špeciálnymi jednotkami z USA, Británie a Francúzska a bojovými lietadlami sa vydalo na pohyb k druhému najväčšiemu irackému mestu Mosul. Ich cieľom je oslobodiť ho od nadvlády islamistov z Dáišu.

V Mosule by ich mohlo byť do sedemtisíc. Mesto ovládajú už viac ako dva roky a práve z neho vyhlásili územia, ktoré dobyli v Iraku aj Sýrii, za kalifát. Takzvaný Islamský štát sa pomaly scvrkáva, a ak Dáiš príde o Mosul, stratí poslednú významnú baštu v Iraku.

Je teda zrejmé, že v Mosule sa rozhoduje o mnohom, a to nielen z pohľadu islamistov, ale aj irackej vlády a Washingtonu. Vláda v Bagdade potrebuje dobyť Mosul, aby dokázala, že má pod kontrolou svoju krajinu. Odchádzajúci americký prezident Barack Obama veľmi túži po tom, aby si na Blízkom východe zapísal aspoň nejaký pozitívny bod.

„Tieto jednotky vás prídu oslobodiť. V Mosule majú len jeden cieľ a tým je zbaviť sa Dáišu a vrátiť vám dôstojnosť. Sú tu kvôli vám,“ vyhlásil v televíznom prejave krátko pred spustením operácie iracký premiér Haidar Abádí.

Control map for ISIS and other factions in Syria and Iraq

Dlhé prípravy

Na bitku sa obe strany pripravovali niekoľko mesiacov a vojenskí analytici predpokladajú, že niekoľko týždňov, ba až mesiacov by mohla aj trvať. Mosul je veľká aglomerácia s priľahlými dedinami a bitka oň so sebou nesie všetky riziká mestského boja, kde proti sebe stoja regulárna armáda plus polovojenské jednotky a militanti skrývajúci sa v oblastiach s veľkým počtom civilných obyvateľov.

V meste pred jeho okupáciou Dáišom žili dva milióny ľudí, dnes je tam okolo 700-tisíc obyvateľov. Najmä takých, čo nemali prostriedky, silu či odvahu utiecť z mesta pred islamistami, ich radikálnymi pravidlami a krutými trestami za ich nedodržiavanie.

V tejto chvíli sa začala len prípravná fáza bitky o Mosul. Hlavné boje by sa mali začať v závislosti od postupu irackých jednotiek o mesiac alebo až v decembri. K mestu sa podľa Guardianu, ktorý sa odvoláva na očitých svedkov, zo severu a z východu blížia Kurdi, z juhu iracká armáda.

Predpokladá sa, že Dáiš podmínoval prístupové cesty k mestu, aby spomalil postup nepriateľa, a aj preto, aby odradil civilistov aj zbehov od úmyslov opustiť ho. Okolo mesta by zároveň mala byť postavená sústava tunelov, kam by sa islamisti mohli skryť.

Momentálne sú provládne sily na niektorých miestach niekoľko kilometrov od dedín okolo Mosulu. Drvivá väčšina je však stále zhromaždená asi 60 kilometrov od mesta, na základni Kajará. Zo vzduchu ich podporujú lietadlá, ktoré bombardujú pozície Dáišu.

Očakávajú sa kruté bitky, nielen preto, že hlavne v samotnom meste pôjde v úzkych uličkách aj o boj muža proti mužovi, ale aj preto, že sfanatizovaní bojovníci Dáišu majú pocit, že už nemajú čo stratiť.

„Môžu si želať, aby Mosul zomrel s nimi. V tom prípade to bude apokalypsa,“ povedal BBC Bruno Geddo z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

Bojovať idú aj kurdské pešmergy. Foto – tasr/ap

Obavy a riziká

Možnosť, že bitka o Mosul sa pretaví na humanitárnu krízu, je to, čo trápi ľudí, ako je on. Zdĺhavé bitky spôsobia problémy so zásobovaním, s lekárskou starostlivosťou a v hre sú aj drakonické metódy islamistov, ktorí mučia, väznia a popravujú tých, čo sa proti nim postavia.

Nedá sa vylúčiť, že z civilistov sa stanú živé štíty, že príde k hromadným chaotickým útekom alebo že strany konfliktu nebudú rešpektovať neutralitu humanitárnych organizácií a znemožnia im prácu v meste. Už sa objavili informácie, že Dáiš okolo mesta postavil kontrolné stanovištia a bráni ľuďom v odchode.

Ani oslobodenie mesta však nebude pre obyvateľov znamenať koniec utrpenia. Príklady z Fallúdže a Tikrítu, ktoré provládne sily taktiež dobyli od Dáišu, ukazujú, že v mestách dochádzalo k rabovaniu, etnicky a sektársky motivovanému násiliu a aktom pomsty.

Foto - tasr/ap
Foto – tasr/ap

Mosul je hlavne sunnitské mesto, medzi vládnymi silami sú aj šíiti a Kurdi a tí majú so sunnitmi nevybavené účty. Iracký konflikt sa od pádu Saddáma Husajna profiluje nielen ako mocenský, ale aj náboženský a sektársky. Situácie, ako je táto, len zvyšujú riziko ďalších komplikácií.

Hoci iracké vedenie tvrdí, že do samotného mesta vstúpia len jednotky irackej armády, teda nie šíitské milície ani kurdské pešmergy, neexistuje na to žiadna záruka a dnes sa nedá predpokladať, čo spôsobí chaos po oslobodení.

Ak by sa Mosul skutočne podarilo dobyť, Dáiš by stratil poslednú veľkú dŕžavu v Iraku, a to z praktického aj zo symbolického hľadiska. Organizácia je pod tlakom aj v Sýrii, kde na ňu útočia sýrske a americké jednotky. Podľa Moskvy aj Rusi útočia na Dáiš, ale rovnako aj na protivládnych rebelov.

Ak by sa aj podarilo zasadiť Dáišu rozhodujúcu ranu, stále sa nedá podceňovať efekt, ktorý má jeho propaganda na prívržencov na Západe aj na Blízkom východe. Na to, aby ohrozovali stabilitu spoločností, ktoré nenávidia, nepotrebujú veľa. To ukázali útoky v Európe aj USA.

To zároveň znamená, že vojenská porážka Dáišu bude len začiatkom jeho pádu.

Boje v Iraku

Teraz najčítanejšie