Kniha pravde Podobná

Najprekladanejšou slovenskou prózou sú údajne Moje deti Eleny Maróthy-Šoltésovej. Nezdá sa mi to pravdepodobné. Zato názor, že toto dielko je najvýznamnejšie z tvorby autorky, je aj v odborných kruhoch rešpektovaný. Jej ambicióznejšie poviedky i romány majú zatieniť nejaké zápisky o deťoch?

Takéto myšlienky mi blesli hlavou, keď sa mi dostala do rúk kniha Lýdie Podobnej Keď dva a dva je päť (Zápisník matky). Mal som možnosť čítať ju už v rukopise a aj vtedy som bol ňou nadšený. Je to navonok nenápadná knižočka, zápisky jednej matky, ktorá má síce dve plus dve deti, ale najstarší syn má Aspergerov syndróm.

Autorka knihy nerobí z tejto skutočnosti výnimočnú udalosť, neľutuje seba ani ostatných členov rodiny, neberie to ako dôvod na trpkosť, ale ani na hrdinstvo či povýšenectvo voči ostatným. Láskavým, materinským, no pritom triezvym a nenápadným spôsobom zachytáva rodinnú prevádzku. Postupne dáva priestor aj ďalším deťom. O sebe hovorí iba nepriamo, ale aj tak prezrádza svoje istoty aj pochybnosti, ľudskú slabosť aj ženskú silu, svoje kvality.

Je to sociálny, psychologický, emocionálny, vzťahový, lingvistický, etický i estetický dokument o živote jednej rodiny. Ako si nespomenúť na iniciačnú knihu Korneja Čukovského Od dvoch do piatich, ktorá svojho času zažiarila v knižnom priestore. Aj Lýdia Podobná uvádza jazykové objavy svojich detí a zaznamenáva situácie, ktoré niekedy fascinujú svojou presnosťou: „Mami, kam ideš? / Voliť. / A čo to znamená? / Že idem dať hlas nejakému politikovi. / A to už potom nebudeš mať hlas a budeš stále ticho?“ Jasnozrivé dieťa – ani asi neuvedomilo, akú pravdu vyslovilo!

Mnohí dnešní rodičia majú k svojim deťom kontroverzný vzťah. Buď nedokážu o ne prejaviť naozaj hlboký záujem, alebo ich nekriticky preceňujú. Spomeňme si na celebritky, ktoré sa chvália ratolesťami v médiách. Autorka tejto knihy a mama rodiny svoje deti zaiste miluje, pokladá ich za dar života, dokáže ich však vnímať triezvo i kriticky, bez povyšovania a nadraďovania, ale aj zhadzovania a podceňovania. Jej knižočka môže byť inšpiráciou pre ďalších rodičov i starých rodičov, aby sa venovali podobnej dokumentačnej činnosti, ktorá nemá význam iba pre jednu rodinu, ale pre celé spoločenstvo.