Starý rakúsky zákon o islame býval vzorom, teraz ho sprísnili

Právna norma z čias cisára Františka Jozefa podľa rakúskej vlády potrebovala modernizáciu, moslimská komunita si však myslí, že novela je návratom späť.

Zákon, ktorý vznikol po pripojení Bosny a Hercegoviny k habsburskej ríši, sa dlhé roky považoval za modelový.

Novela umožní moslimom zobrať si voľno z práce v dni, keď majú sviatky, ako aj vzdelávanie duchovných.

Čo sa však moslimskej komunite nepáči, je, že zakazuje financovanie moslimských inštitúcií v Rakúsku zo zahraničia. Pre kresťanské cirkvi a židovskú náboženskú obec takéto obmedzenia neplatia.

Návrat o sto rokov späť?

Ruská pravoslávna cirkev napríklad dostáva podporu z Ruska, katolíci z Vatikánu, protestanti z USA a židia z Izraela.

Doteraz mohli cudzie štáty podporovať aj moslimov. Imámov platilo napríklad Turecko, ktoré zákon označilo za návrat o sto rokov späť.

Je zrejmé, že za týmto opatrením je strach z toho, že s príspevkami zo zahraničia sa bude šíriť aj extrémistická ideológia.

Zákon tiež zakazuje pôsobenie imámov, ktorí poberajú plat z cudziny. Cieľom je aj to, aby sa v mešitách radšej hovorilo po nemecky ako po turecky.

Prisťahovalci z Turecka a Bosny majú najväčšie zastúpenie vo viac ako polmiliónovej rakúskej moslimskej komunite, ktorá je zároveň najrýchlejšie rastúcou náboženskou skupinou.

V čase útokov islamistov

,,Chceme islam s rakúskym charakterom,“ vysvetlil podľa Deutsche Welle zámer zákona rakúsky minister pre integráciu Sebastien Kurz.

Moslimskí lídri to však tak nevidia. Zdôrazňujú, že zákon sa prijímal po útokoch islamských extrémistov vo Francúzsku a v Dánsku.

,,Zákon o islame sa stal v očiach verejnosti zákonom o bezpečnosti,“ tvrdí hovorkyňa raskúskej moslimskej komunity Carla Amina Baghajatiová.

Rakúske úrady uvádzajú, že z krajiny odišlo za džihádom v posledných mesiacoch okolo 190 ľudí. Boli medzi nimi aj dve školáčky, ktoré sa chceli vydať za bojovníkov Islamského štátu.

Rakúska moslimská komunita zvažuje, že zákon napadne na Ústavnom súde.