Židovskú modlitebňu v Tornali kúpite na internete

Ema Koreňová z Tornale už toho prežila dosť, ale predávanie „synagógy“ cez inzerát je aj pre ňu novinkou. Šesťdesiatpäťročná pani Ema býva v Tornali priamo vedľa modlitebne – budova, ktorá sa predáva na stránke bazos.sk, totiž nie je synagógou.

Približne 120 metrov štvorcových bývalej židovskej modlitebne blízko námestia v Tornali je slušná rozloha štvorizbového bytu. Ak chcete ďalšie susedné budovy, stačí zatelefonovať. Dohodnete sa s majiteľom na cene, niečo doinvestujete a môžete bývať.

Z modlitebne pekáreň

Ema Koreňová pozná históriu tejto budovy z rozprávania rodičov. Poskladali sa na ňu a postavili ju miestni Židia v roku 1910. „Na modlitebňu sa skladali viacerí a bol medzi nimi aj starý otec. Podľa rozprávania tam bola niekedy aj škola,“ hovorí Ema Koreňová.

Pani Ema je jedna z mála Židov, ktorí ešte v Tornali žijú. Už nie z rozprávania rodičov, ale z vlastnej skúsenosti vie, čo bolo s modlitebňou za socializmu. „Pamätám si ju už ako pekáreň. Bola som dieťa, mohla som mať vtedy asi deväť rokov. Mamka prosila vtedajšie vedenie mesta, aby aspoň hviezdu nechali, ale aj tak ju zlikvidovali,“ spomína si.

Najväčšiu synagógu v meste zbúrali a postavili na jej mieste paneláky. „Veľmi dobre si pamätám, ako ľudia plakali, keď synagógu zbúrali.“

Po roku 1989 židovská modlitebňa menila majiteľov. Zatiaľ poslednému z nich, Miroslavovi Vaculčiakovi, Ema Koreňová vysvetlila, že jedna z budov, ktoré kúpil, je bývalá modlitebňa. Povedala mu tiež, že tam v minulosti bola Dávidova hviezda, a poprosila ho, či by ju neobnovil.

„Spravil mi po vôli. Z Izraela som získala vzor hviezdy a on ju dal urobiť. Tešila by som sa, keby budovu nepredal. Keby si ju nechal ako pamiatku.“

„Synagógu“ si chcel nechať, ale predáva ju

Majiteľ, Miroslav Vaculčiak, hovorí o predaji modlitebne cez internet ako o jednom zo spôsobov. Nič výnimočné – ako keď predávate napríklad auto. Keď približne pred rokom kúpil budovy od jedného z majiteľov, nevedel, že jednou z nich je bývalá židovská modlitebňa.

Hovorí, že vyzerala ako jednopodlažný rodinný dom zo začiatku 20. storočia a nič nenasvedčovalo, že sa v nej až do deportácií počas vojnového Slovenského štátu modlievali miestni tornaľskí Židia. Vaculčiak potom dal vyrobiť na budovu Dávidovu hviezdu.

Po čase sa však rozhodol, že budovy predá. Najprv predával len tie okolo modlitebne, potom pridal aj ju. Už sa našli aj záujemcovia, ale zatiaľ ju nepredal. Inzerát videlo za niekoľko dní takmer 12-tisíc ľudí.

„Keby sa mi podarilo predať ostatné budovy, synagógu by som si nechal. Nechcel som, aby niekto prišiel a symbolickú hviezdu by znova vybúral alebo zamuroval. Ale život je taký,“ hovorí.

Zo 700 Židov prežila jedna rodina

Dušan Rybár je predseda židovskej náboženskej obce v Rimavskej Sobote a v Tornali pracoval ako lekár takmer 30 rokov. O smutnom osude modlitebne vie veľa. Rozprávanie začína rokom 1910, keď ju postavili; svojmu účelu budova slúžila až do roku 1944.

„Kedysi boli v Tornali tri synagógy. V máji-júni roku 1944 sa začali deportácie tornaľských Židov. Odvtedy už modlitebňa nemala komu slúžiť,“ hovorí.

Igor Rintel, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, tvrdí, že do roku 1938 žilo v Tornali približne 700 Židov, čo bolo niečo viac než dvadsať percent obyvateľstva.

Prečítajte si

Najväčší vinár v ČSR zahynul v Osvienčime, dnes víno z Hlohovca nesie jeho meno

Prednosta mestského úradu Ladislav Nagy upresňuje tragické štatistiky: počas druhej svetovej vojny podľa neho mesto prišlo o zhruba 600 židovských občanov, z ktorých sa väčšina nevrátila z koncentračných táborov.

Až do roku 1948, keď prevzali moc v Česko-Slovensku komunisti, bola v budove znovu modlitebňa. Keď sa dostala do rúk socialistického štátu, zmenila v šesťdesiatych rokoch účel – spravili v nej pekáreň, ktorá fungovala až do roku 1992.
Potom priestor viackrát zmenil majiteľov, ale už nikdy nepatril židovskej náboženskej obci. Chvíľu bola v budove aj súkromná galéria.

Židovská obec na kúpu nemá

Teraz predsedovi Rybárovi telefonujú ľudia a pýtajú sa ho, čo sa deje. Nemôžu uveriť, že synagógu niekto predáva na internete. „Je to hádam prvý podobný inzerát. Vysvetľujem im, že budova nám nepatrí.“

Teoreticky by modlitebňu mohlo kúpiť mesto alebo židovská náboženská obec, ale nič také sa neplánuje. Takže ak sa niekto nájde, kúpi si ju a môže si s ňou urobiť, čo chce.

Predseda Rintel hovorí, že budova nie je z ich pohľadu synagógou a od 50. rokov minulého storočia nie sú majiteľmi.
„Ústredný zväz nemá dostatok peňazí ani na údržbu a rekonštrukciu synagóg, ktoré vlastní, a preto nie je reálne, aby sme budovu bývalej modlitebne kúpili a zrekonštruovali. Budova dávno stratila svoj pôvodný význam a zmysel,“ povedal.

V niektorých mestách, kde sú synagógy, chýba židovská komunita; v spolupráci s mestami sa ich snažia premeniť na kultúrne centrá. Spomínaná modlitebňa je však príliš malá.

Podľa Rintela žije v Tornali už len posledná židovská rodina. Ema Koreňová dokonca tvrdí, že zostala už len ona a ešte jedna pani, ktorá sa vrátila do Tornale z Budapešti.