Spasenie pravicového voliča sa zatiaľ nekoná
Richard Rybníček nezačal s prezentáciou svojej vznikajúcej strany dobre. Na jej založenie si však vybral vhodné obdobie.
Autor je politológ
Na politickú stranu Richarda Rybníčka sa v pravicovom prostredí čakalo ako na spasenie. Jeho meno je vo verejnosti dostatočne známe, má za sebou vcelku podarené manažovanie Slovenskej televízie a Trenčín spravuje dokonca k spokojnosti nielen pravicového voliča, ale aj fanúšika Smeru. Niet sa preto čomu čudovať, že sa naňho z pravicového elektorátu kládli vysoké očakávania.
Do karát mu nahrávala aj situácia v straníckom spektre od stredu smerom doprava. KDH je mimo parlamentu, Matovič stiahol chvost po svojich problémoch so živnosťou a nabrať druhý dych sa mu zatiaľ nedarí, Most-Híd síce sedí v parlamente, ale zaplietol sa so Smerom a situácia v ruinách Siete už nestojí ani za poznámku v komentári. Ak dnes niekto robí výraznejšiu pravicovú politiku, spravidla ide o nezaradených poslancov alebo ľudí, ktorí stoja v tieni svojich predsedov.
Záujemcov je viac
Nelichotivú situáciu súčasnej parlamentnej opozície sa, prirodzene, snažia využiť ďalší záujemcovia o spravovanie vecí verejných z prostredia mimo parlamentu. Už pred niekoľkými týždňami sa začalo diskutovať o novom subjekte okolo Ivana Štefunka. Ide síce zatiaľ len o občianske združenie, ale má ambiciózny program, moderný názov a šikovných mladých ľudí v tíme známych nielen v bratislavskom regióne.
Výhodou je, že či už na jej čele alebo v pozadí ako šedá eminencia bude stáť človek z prostredia bývalých ľavicových mládežníkov a úspešný podnikateľ (nie však oligarcha prisatý na štátny rozpočet), čo môže pritiahnuť nielen prelietavých a nerozhodnutých voličov, ale rovnako ľudí s moderným vnímaním hodnôt sociálnej demokracie. Štefunkov projekt tak nemusí znamenať konkurenciu len pre ľavicový Smer, ale aj pre strany, ktoré sa snažia pohybovať nad tradičnými politickými ideológiami.
V ten istý deň ako Richard Rybníček ohlásila vznik nového subjektu aj skupina okolo Viktora Béreša. Témy ako korupcia, Mečiarove amnestie, prešetrenie divokej privatizácie síce znejú príliš rozmanito a volič rozumie každej z nich, minimálne pre mladú generáciu je však Mečiar a jeho bačovanie téma známa len z rozprávania stredoškolských dejepisárov.
Ako nedostatok sa ukazuje i to, že strane bude chýbať mediálna podpora, keďže ju nezakladá nikto so zvučnejším menom. Na rozdiel od primátora Rybníčka však aj Béreš považoval za dôležité predstaviť svojich najbližších spolupracovníkov, aby si občan vytvoril aspoň hmlistú predstavu o personálnom zložení tohto avizovaného subjektu.
Aj zlá reklama je reklama, ale…
Odhliadnuc od vyjadrení bývalého predsedu vlády Mikuláša Dzurindu o návrate do politiky a vytvorení alternatívy voči Robertovi Ficovi, tu teda nakoniec vzniká aj formácia s vcelku bizarným názvom TOSKA.
Zaoberať sa názvom strany vyznieva síce na prvý pohľad príliš infantilne, ale v období nadvlády moderných metód politického marketingu vo volebných kampaniach je namieste venovať mu viac pozornosti. Aj preto zrejme muselo prekvapiť, keď pomenovanie pripravovaného subjektu asociuje myšlienky na všetko možné, len nie na konzervatívnu politickú stranu s ambíciou na parlamentné umiestnenie. Po internete už zrejme kolujú desiatky obrázkov vysmievajúcich sa z tohto bizarného nápadu. Iste, platí staré známe klišé, že aj zlá reklama je reklama, ale začínať výsmechom by zrejme nemalo patriť k ambíciám začínajúcej konzervatívnej strany.
Priveľa konzervativizmu
Apropo, konzervativizmus. Prirodzene, u Richarda Rybníčka sa dali očakávať sklony k zaužívaným (a možno niekedy aj staromódnym) tradíciám a hodnotám, nie je však toho konzervativizmu na Slovensku už akosi priveľa? Veď okrem KDH, OĽaNO, SNS, Mosta-Híd, SMK či trpasličej OKS sa myšlienky konzervativizmu dajú jednoznačne identifikovať aj v Smere a v neposlednom rade aj u extrémistov z Banskej Bystrice. Možno sa Rybníčkovi zdá, že súčasná spoločnosť je tradicionalistická, stále tu však existuje dostatok aj liberálne uvažujúcich ľudí, ktorých záujmy nemusí reprezentovať iba stranícka formácia s predsedom s argumentmi na úrovni šovinistického populistu.
Programové priority avizovaného subjektu by si tiež zaslúžili svoje hodnotenie, keby išlo o témy bytostného záujmu priemerného slovenského voliča. Lenže záujem slovenských voličov o decentralizáciu verejnej správy je vyjadrený v približne pätinovej účasti na regionálnych voľbách a téma vyššieho zastúpenia zástupcov regiónov v Národnej rade sa dá vyriešiť pomerne jednoduchou novelou súčasnej volebnej legislatívy, a to bez potreby meniť celý volebný systém podľa nápadu z dielne trenčianskeho primátora.
Ako amatér
Na dôležitú skutočnosť, že v demokratickom prostredí politickú stranu netvorí jednotlivec, ale spravidla ide o výsledok spolupráce viacerých, v ideálnych podmienkach bezúhonných občanov, Rybníček tiež akosi počas svojej úvodnej tlačovky pozabudol.
Človeku sa teda natíska otázka, prečo Richard Rybníček predstavil svoj ambiciózny plán byť pre Smer rovnocennou alternatívou ako úplný politický amatér. Do volieb je predsa ďaleko (ibaže by vedel o niečom, o čom zvyšok Slovenska zatiaľ netuší), pravica v parlamente je v úbohom stave a dlho ešte zostane a nových strán ešte do volieb pribudne požehnane. A možno to s reálnymi politickými schopnosťami trenčianskeho primátora nevyzerá až tak nádejne, ako to volič pravice, čakajúc na spasenie, vidí vo svojich predstavách.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
