Denník N

Zranil vás partner? Vedci skúmali, kedy mu odpustíme

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Vedci zopakovali slávnu štúdiu: merali mieru záväzku k partnerovi a ochotu odpúšťať mu.

Najprv je z toho veľká láska, ale niekoľko rokov po svadbe nedokážu manželia Oliver a Barbara vydržať v prítomnosti toho druhého bez toho, aby sa im nezdvíhal žalúdok.

Ich vzťah poznačili viaceré krivdy. Oliver si uťahuje z kariéry Barbary, ktorá pracuje ako kuchárka, ona mu zase neposkytla podporu, keď bojoval s chorobou.

Nenávisť medzi partnermi postupne graduje a stupňuje sa až k smrteľnému súboju. Žena uvoľní luster, aby manžela pri páde zabil. Pri ďalšej z násilníckych šarvátok sa dvojica háda tak, že sa ocitne na lustri, ktorý sa pod ich váhou zrúti, a oni spadnú desať metrov na zem.

Oliver chroptí, umiera a naťahuje ruku za Barbarou, aby v jej objatí a pohľade našiel konečné odpustenie. Ale Barbara ho z posledných síl odmietne a ruku odtiahne preč.

Reč je o filme Vojna Roseovcov v hlavnej úlohe s Michaelom Douglasom a Kathleen Turnerovou. V staršom článku z roku 2002 o ňom písal Eli Finkel z Carnegie Mellon University a jeho tím. Štúdia patrí k najznámejším, citovali ju viac ako 600-krát.

Záväzok a odpúšťanie

Vedci v nej merali mieru záväzku k partnerovi a ochotu odpúšťať mu. Zistili, že ak u ľudí, ktorí spolu boli v partnerskom vzťahu, vyvolali pocity záväzku, napríklad cez pripomienky toho, čo si na sebe cenia, ochota odpúšťať sa značne zvýšila.

V takých prípadoch ľudia volili konštruktívne riešenie vzájomného problému a menej sa uchyľovali k tomu deštruktívnemu, napríklad k ukončeniu vzťahu.

„To by mohlo mať význam v partnerskej terapii,“ povedal pre Denník N Marek Vranka, psychológ z Univerzity Karlovej v Prahe. „Ľuďom by ste mohli odporúčať, aby robili aktivity, ktoré by u nich prehlbovali vzájomné pocity záväzku. Takým spôsobom by mohli prekonať vzájomné vzťahové problémy,“ dodal.

Vojna Roseovcov. Zdroj – YouTube

Vplyv nenašli

Lenže výsledky Finkelovej štúdie sa Vrankovi a jeho kolegom z celkovo 16 laboratórií z celého sveta nepodarilo zopakovať. Ich štúdia je voľne dostupná od minulého mesiaca na stránkach Perspectives on Psychological Science.

Vranka a jeho kolegovia spravili priamu replikáciu, to znamená čo najvernejšiu kópiu pôvodnej štúdie. V experimente rozdelili ľudí do dvoch skupín. V prvej z nich vyvolali u ľudí záväzok k partnerovi pomocou inštrukcií typu: „Vďaka ktorým dvom vlastnostiam svojho partnera či partnerky si myslíte, že by ste spolu mohli byť dlhodobo šťastní?“

V druhom prípade vyvolávali skôr nezávislosť od partnera; išlo o vety typu: „Popíšte jednu z činností, ktoré si užívate, keď nie ste s partnerom či partnerkou.“

Autori nenašli žiaden vplyv uvedených inštrukcií na odpúšťanie po spáchaní hypotetickej krivdy, napríklad po zosmiešnení partnera v spoločnosti. „Ani jedna replikácia (zopakovanie) žiadneho z 15 laboratórií nebola úspešná v tom zmysle, že by dokázala nájsť signifikantný, čiže štatisticky významný efekt. Keď sa výsledky všetkých laboratórií dali dokopy, efekt bol nulový,“ povedal pre Denník N Vranka.

Psychológa sme sa opýtali, čo to znamená pre vzťah medzi záväzkom a odpúšťaním. Vranka nechcel robiť všeobsiahle závery a pre Denník N opatrne povedal: „Zistili sme, že pri danom nastavení experimentu nemáme dôkazy o kauzálnom vplyve pociťovaného záväzku na odpúšťanie. To je značne limitované poznanie. Je ťažké dostať sa k niečomu všeobecnejšiemu. Lebo je možné, že kauzálny vplyv tam je, ale my sme nenašli spôsob, ktorý by to odhalil.“

Priming

Manipulácia, s ktorou Vranka a jeho kolegovia v štúdii pracovali, sa odborne volá „priming“. Ľudí nejakým spôsobom inštruovali, vyvolávali u nich záväzok alebo nie, a čakali, či to ovplyvní správanie partnerov.

„Pri primingu treba rozlišovať. Ak sa bavíme na všeobecnej úrovni, funguje to: podnety vplývajú na ľudské správanie. Niečo celkom iné je, či drobnými zásahmi vieme ovplyvniť správanie ľudí zásadným spôsobom a dlhodobo. Tu sa ukazuje, že to nefunguje,“ vraví odborník.

profile_photo2
MAREK VRANKA je vedúci výskumník v laboratóriách PLESS (www.pless.cz) a CEBEX (www.cebex.cz), prednáša sociálnu a experimentálnu psychológiu, výskumnú metodológiu a štatistiku na FF a FSV UK v Prahe. Venuje sa výskumu morálnych úsudkov, iracionalite v ľudskom rozhodovaní a možnostiam zlepšenia výskumných metód v psychológii. Foto – archív M. V.

„V jednej štúdii dali ľuďom na monitor pripomienku peňazí a skúmali, ako to ovplyvní ich volebné preferencie. Peniaze fungovali ako priming, čiže drobný podnet, ktorý mal zmeniť ich správanie. Lenže takéto štúdie sa vôbec nedarí replikovať,“ dodal Vranka.

Nedávno sme písali o tom, že vedci sa začali kriticky pozerať aj na psychologickú klasiku od držiteľa Nobelovej ceny Daniela Kahnemana, Myslenie rýchle a pomalé (2002). Naše obavy potvrdil aj Vranka. „Keď človek číta príslušnú kapitolu o primingu, môže dnes vyškrtať prakticky polovicu vecí. Dnes tomu neverí ani Kahneman. Keď som ho o téme videl prednášať minulú jeseň, bol už oveľa skeptickejší.“

Nie prefabrikované výsledky

Psychológ pre Denník N vysvetlil, prečo psychológovia zápasia s problémami tohto druhu. „V prírodných vedách majú často oveľa silnejšiu teóriu a robustnejšie hypotézy. Ak nájdu nejakú časticu, ktorá sa má pohybovať rýchlejšie ako svetlo, hneď ich to upozorní, že s dátami nie je všetko v poriadku. Lebo to odporuje teórii. V psychológii vieme výsledok skoro vždy zdôvodniť – či to vyjde na jednu, alebo na druhú stranu. Teória nám neposkytuje záchrannú brzdu, lebo všetky výsledky vyzerajú rovnako dôveryhodne.“

Psychológovia aj novinári stoja pred výzvou, ako o odbore učiť a písať. Lebo v poslednom čase sa aj klasické štúdie, o ktorých sme si mysleli, že na nich psychológia stojí, boria pod váhou nových štúdií, ktoré ich spochybňujú.

Vo vede platí, že nič nie je sväté, že všetko podlieha kontrole a prípadnej revízii, ak sa ukážu nové dôkazy. Pre vedcov a ľudí, ktorí o ich práci píšu, to znamená, aby boli viac pokorní a pripravení kedykoľvek opraviť svoje názory, hoci ich mali v obľube.

„Psychológiu neučím tak, že študentom predkladám hotové prefabrikované výsledky. Štúdium by malo byť postavené na znalosti metodológie, aby sme študentom poskytli aparát na to, ako sa orientovať v článkoch a odlíšiť medzi nimi tie, ktoré sú viac alebo menej spoľahlivé. Aby vedeli kriticky zhodnotiť, čomu sa dá dôverovať a čomu už nie,“ povedal nám Vranka.

Dostupné z: doi: 10.1177/1745691616664694

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie