Denník N

Povinná dochádzka od 5 rokov, známky nahradí slovné hodnotenie. Plavčan ukázal, ako chce zmeniť školstvo

Minister školstva Peter Plavčan. Foto – TASR
Minister školstva Peter Plavčan. Foto – TASR

Minister školstva opísal, ako by malo vyzerať školstvo o desať rokov. Známkovanie by sa malo obmedziť, učitelia by mali viac zarábať, deti by strávili v školskom systéme o dva roky viac od piatich do sedemnástich rokov.

Ako bude vyzerať školstvo o desať rokov? Povinné vzdelávanie sa začne v piatich rokoch, deti budú chodiť do školy povinne 12 rokov a známky nahradí slovné hodnotenie. Ministerstvo školstva predstavilo Návrh cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania.

Materiál by mali teraz pripomienkovať odborníci. Sú to zatiaľ len tézy: 20-stranový materiál nehovorí ani o termínoch, kedy by k zmenám malo dôjsť, a nemá podobu zákonov. Minister školstva Peter Plavčan vyhlásil, že program by mal byť predložený na rokovanie vlády a následne do parlamentu v prvom štvrťroku budúceho roka.

Veľká časť hovorí o tom, že vzdelávanie sa má orientovať na žiaka a talent detí treba posudzovať individuálne. Ako konkrétne to dosiahnuť? To už v materiáli napísané nie je. Dokument sa nezaoberá ani vysokými školami – tie chce riešiť v iných tézach.

Poďme sa pozrieť, aké konkrétne zmeny ministerstvo navrhuje v zverejnenom dokumente.

Štát garantuje škôlku od troch rokov

Štát má podľa materiálu garantovať škôlku pre deti od troch rokov; dnes garantuje, že sa do škôlky dostanú deti v piatich rokoch. Ak chce tento záväzok štát splniť, musí dať peniaze na nové škôlky, respektíve na obnovu a rozšírenie už existujúcich. Zohnať miesto v škôlke je totiž dnes v niektorých mestách veľký problém.

Okrem škôlok by mal štát podporovať aj iné formy starostlivosti a výchovy, ako sú detské skupiny, firemné či komunitné škôlky.

Miesto v škôlkach by mohli uvoľniť deti v prípravných ročníkoch, do ktorých by mali nastupovať vo veku 5 rokov. Prípravný ročník by absolvovali už v škole. Ministerstvo však otvára debatu aj o inej možnosti, že by do škôlok mohli nastúpiť už mladšie deti – od dvoch rokov.

Povinné vzdelávanie

Povinná školská dochádzka sa zmení na povinné vzdelávanie. To sa začne už v piatich rokoch a bude trvať nie desať rokov ako dnes, ale dvanásť – od piatich do 17 rokov. Dnes je od šiestich do 16.

„Dôvodom na posunutie vekovej hranice vstupu do povinného vzdelávania na päť rokov je nastupujúci všeobecný trend podpory skorého začiatku vo vzdelávaní,“ píše ministerstvo v dokumente. Jeho zavedením sa podľa ministerstva vytvárajú nové príležitosti na optimálny rozvoj päťročných detí, ktoré sú dnes oveľa zrelšie ako v minulosti, ale zároveň mnohé z nich trpia rôznymi špecifickými ťažkosťami.

Prípravný ročník by mal pomáhať znevýhodneným deťom z menej podnetného prostredia začať sa doťahovať na rovesníkov už pred nástupom do školy.

Predĺži sa prvý stupeň

Posunutím povinného vzdelávania by sa predĺžil aj prvý stupeň po piaty ročník. To by malo zabezpečiť „dôslednejšie osvojenie si základných gramotností na úrovni primárneho vzdelávania“, tvrdí ministerstvo.

foto-TASR
Foto – TASR

Menej dôležité známky

O desať rokov by už známky nemali byť takým rozšíreným spôsobom hodnotenia ako dnes. Podľa ministerstva známkovanie „neprimerane podporuje porovnávanie žiakov navzájom“.

Uprednostňovať by sa mali opisné formy hodnotenia – tie majú aj zhodnotiť, či a ako žiak napreduje. „Dôraz sa kladie na priebežné, formatívne hodnotenie a v oveľa väčšej miere sa využíva aj neformálne hodnotenie žiakov.“

Neopakujú sa ročníky

Žiaci na prvom stupni základnej školy nebudú opakovať ročník.

Testovaní má byť viac

Testovať sa bude ako dnes – v piatom a deviatom ročníku na základnej škole. Výsledky celoplošných testovaní sa však nemajú používať na hodnotenie kvality škôl a ani sa nemajú zverejňovať na úrovni konkrétnych žiakov a škôl, „aby nebolo možné robiť rôzne rebríčky skresľujúce pohľad na kvalitu vzdelávania“.

Okrem toho majú pribudnúť aj neohlásené testovania na vybraných vzorkách žiakov.

Domáce vzdelávanie

Vzdelávanie v škole má byť hlavné, ale ministerstvo chce dať možnosť, aby sa dieťa mohlo vzdelávať aj doma v rámci domáceho vzdelávania. Domáce vzdelávanie bude povolené na prvom stupni základnej školy. Deti by mohli vzdelávať rodičia alebo vzdelávací expert. Experimentálne sa má overiť i možnosť vzdelávať deti doma aj na druhom stupni.

Garantom kvality domáceho vzdelávania je škola, ktorú si rodič vyberie a v ktorej je dieťa zapísané. Škola má vzdelávanie kontrolovať a poskytovať rodičom materiály.

Väčšie triedy

Zmeniť by sa malo aj prostredie, kde sa vyučuje. Ministerstvo by o desať rokov chcelo „väčšie priestory umožňujúce skupinovú prácu žiakov a ich vzájomnú interakciu, oddychové zóny, priestory na hry, knižnice, čitateľské kútiky a dostatok priestoru na voľný pohyb a športovanie“.

Školy by sa mali využívať multifunkčne aj pre potreby komunity, nielen na vyučovanie; ubudnúť majú aj bariéry, aby sa v nich mohli ľahšie vzdelávať deti s postihnutím.

Ilustarčné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Špeciálne školy nezaniknú

Ministerstvo nepočíta s tým, že špeciálne školy v nasledujúcich desiatich rokoch zaniknú. Stále viac detí zo špeciálnych škôl by sa však malo vzdelávať v bežných školách.

Učitelia dostanú viac

Učitelia by mali o desať rokov zarábať 80 percent priemerného platu zamestnaných ľudí s ukončenou vysokou školou. Dnes je ich plat menej ako 60 percent zo mzdy iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Odstrániť sa má aj znevýhodnenie začínajúcich učiteľov, ktorí by mali zarábať porovnateľne ako iní zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

Ťažšia príprava

Stať sa učiteľom by malo byť ťažšie. Náročnejšie má byť nielen štúdium na pedagogike, ale už aj prijatie na tento druh školy.

„V rámci prijímacej skúšky sa posudzuje ich vedomostná výbava, všeobecný rozhľad, študijné predpoklady, psychologické, osobnostné a iné špecifické spôsobilosti na prácu učiteľa, ako aj ich motivácia na výkon tejto profesie,“ píše sa v dokumente.

Anketa: Ako hodnotíte materiál? Ktoré časti sa najťažšie presadia?

dralPeter Dráľ, Nové školstvo

Tézy sú kvalitne spracované a myšlienky v nich zachytené sú progresívne a ambiciózne. Je to však len prvý krok. Financie boli spolu s nezabezpečenou podporou naprieč politickým spektrom kameňom úrazu pri predošlých koncepciách. Buď na ich realizáciu neboli peniaze, alebo v riadení školstva nebola dostatočná kontinuita. Kvalitatívna zmena sa začne prejavovať o 8-10 rokov.

Kontroverzné nemusí byť žiadne opatrenie, ak bude dobre premyslené a odkomunikované. Náročné môže byť nastavenie opatrení, ktoré presahujú rezort školstva, napríklad prepojenie služieb ranej starostlivosti a predškolskej výchovy či posilnenie podpory študentov pri prechode na vyššie vzdelávacie stupne a na trh práce. Tam môže byť zo strany zamestnávateľov vyvíjaný silný tlak na uspokojenie okamžitých potrieb na pracovnú silu.

Finančne náročnejšia je aj garancia škôlky od troch rokov veku. Do pôsobnosti vysokých škôl zas zasahuje zámer overovať predpoklady uchádzačov o pedagogické štúdium – aj tu však štát nemusí byť reštriktívny a obmedzovať autonómiu škôl, ale motivujúci. A taktiež môže umne nastaviť systém uznávania pedagogických zručností na výstupe. Do verejných škôl tak pustí len tých, čo pedagogické zručnosti preukážu, a nielen preto, že na to majú diplom.

Bez opätovaného premyslenia a prerozdelenia kompetencií medzi centrálnou a samosprávnou úrovňou mnohé dobré zámery narazia na nedokončenú decentralizáciu verejnej správy, ktorá v rôznych podobách dolieha aj na školy a ich zriaďovateľov.

Vladimír CrmomanVladimír Crmoman, šéf Slovenskej komory učiteľov, z Iniciatívy slovenských učiteľov

Každá reforma sa dá robiť, keď sú na to zabezpečené peniaze a keď sú na to motivovaní a pripravení učitelia. Bolo tu veľa reforiem, ktoré tu prehrmeli. A keďže tu stále nie sú vyriešené základné veci, aj tieto tézy sú s otáznikom. Môžu predložiť aj najlepšie myšlienky, ale ak v školstve nebude atmosféra na zmeny a nebudú odstránené základné problémy – že si učitelia musia nosiť vlastné pomôcky a rodičia dotujú školy, aby fungovali –, tak sa veľké reformy budú ťažko presadzovať.


4082_draxlerJuraj Draxler, bývalý minister školstva, nominant Smeru 

Materiál je podobný mnohým iným príspevkom do diskusie o našom školstve. V podstate veľmi zdĺhavo opisuje, že máme primerane oceňovať prácu učiteľov a hľadať aj nové spôsoby výučby žiakov. A na tých málo miestach, kde sa snaží byť konkrétnejší, vzbudzuje skôr rozpaky. Nemyslím si napríklad, že kľúčovým problémom školstva je dĺžka povinnej školskej dochádzky, aj keď inak nazvanej.

smrekova

Mária Smreková, riaditeľka 1. súkromného gymnázia v Bratislave

Materiál je vynikajúci. Myšlienky sú super. Ale len realizácia ukáže, kde sme. Z materiálu sa dá splniť všetko, ak sa naozaj prijme zmena myslenia všetkých vzdelávacích subjektov na čele s ministerstvom školstva. Najhorší scenár je, že všetko sa bude diať len formálne. Najlepší scenár: prebehne zmena v hlavách všetkých aktérov vzdelávania podľa ústrednej myšlienky, že centrom je dieťa.

Pre vzdelávací systém je charakteristická riadiaca štruktúra; postavená na novej kultúre prevažuje dôvera nad podozrievaním, podpora nad kontrolou, diskusia nad nariadeniami, expertnosť nad úradníckym duchom, ústretovosť nad odmietaním, otvorenosť inováciám a ochota skúšať nové veci nad opatrnosťou a strnulosťou, neformálny prístup nad byrokratickými postupom.

kocur tasrMiroslav Kocúr, LEAF

Možno som prehliadol, ale nezachytil som časový horizont pre jednotlivé kroky z hľadiska ich priorít. Niečo sa musí zmeniť hneď, niektoré kroky sa prejavia v tomto náročnom procese až v horizonte niekoľkých rokov, iné po desaťročí tvrdej a koncepčnej práce. Nie je otázkou, čo sa dá z tohto zámeru splniť, ale či tu jestvujú mechanizmy, synergie a nastavenie spoločnosti, že sa v oblasti národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania začne programovo niečo diať, a či bude pre tieto procesy zabezpečená kontinuita aj pri zmenách a výmenách politického establišmentu. Možno by stálo za to, uvažovať o ústavnom zákone na tému koncepcie systému vzdelávania a školstva.

Určite je dobré, že sa berie ohľad na potreby jednotlivca aj spoločnosti. Otázkou je, či máme vôbec ucelenú predstavu o tom, aké sú naše potreby ako jednotlivcov a spoločnosti.

Určite je dobre, že materiál deklaruje cieľ napĺňať vyvážene potreby jednotlivca aj spoločnosti. Otázkou je, či tento prístup privedie do našich často od reality dosť vzdialených škôl potenciál rozvinúť kritické myslenie a nevyhnutnosť pripraviť dnešnú generáciu na svet zajtrajška. Hodnotiť informácie a zdroje bez schopnosti vnímať ich pôvod, ako aj ich etickú či hodnotovú rovinu, sa bez kritického myslenia a otvorenosti novým poznatkom nedá. Sympatický je názov dokumentu Učiace sa Slovensko. Nepochybujem, že pracovná skupina má tie najlepšie úmysly. Ich implementácia bude náročná, ak aktívni a angažovaní učitelia nedostanú jednoznačný signál, že ich „vrchnosť“ chce konečne začať brať vážne.

12189927_780636368712467_9169683221875157372_nSaskia Repčíková, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení ST

Všetky ciele sú splniteľné, samozrejme za predpokladu, že si ich vzdelávacie prostredie osvojí a vnútorne sa s nimi stotožní, že budú pokryté primerane zvýšeným množstvom peňazí a podpory od štátu a zriaďovateľov a že školy dostanú slobodu, aby mohli tieto ciele naplniť.
V navrhovanom materiáli nepovažujem ani jeden návrh za kontroverzný, iba niektoré si bude treba poriadne vydiskutovať, prípadne odpilotovať a až po otestovaní zavádzať plošne. Najťažšie bude do praxe uviesť celkový prístup, kde má podľa tvorcov prevažovať „dôvera nad podozrievaním, podpora nad kontrolou, diskusia nad nariadeniami, expertnosť nad úradníckym duchom, ústretovosť nad odmietaním, otvorenosť inováciám a ochota skúšať nové veci nad opatrnosťou a strnulosťou, neformálny prístup nad byrokraciou“. To totiž bude vyžadovať u niektorých obrat o 180 stupňov.
 Ak budeme chcieť, nebudeme ustráchaní a budeme ochotní vyjsť zo zóny svojho komfortu, podarí sa nám splniť všetko. Inak to bude len ďalší papier plný vyprázdnených pojmov.

Teraz najčítanejšie