Ochranár vtákov: Havran je inteligentnejší ako pes

Kedy môžeme na Slovensku vidieť havrany?

U nás sa vyskytujú celoročne, naša hniezdna populácia je tu od marca až do jesene, potom odlieta. Vtedy zase prilieta populácia zo severovýchodu, Bieloruska, Ruska, pobaltských krajín.

Nie je ich viac počas zimy? Alebo je to spôsobené len tým, že si ich skôr všimneme, keď sú ostatné vtáky preč?

Viac havranov je u nás v zime, pretože severovýchodná populácia je omnoho väčšia. Navyše si ich skôr všimneme, lebo vegetácia je bez listov, terén je prehľadnejší a aj úniková vzdialenosť je pre šetrenie energie vtákov menšia.

Ako dlho žije havran?

Krkavcovité vtáky žijú dlho, priemerná dĺžka života havrana je vo voľnej prírode kratšia, približne štyri roky, ale aj tam sú rekordéri. Môžu sa dožiť 10 až 20 rokov. Najdlhšie žijúci havran sa dožil 22 rokov a 11 mesiacov.

O havranoch sa hovorí, že sú veľmi inteligentné. Je to najinteligentnejší vták?

Krkavcovité druhy sú veľmi inteligentné, aj keď nie každý to nazýva pravou inteligenciou. Vedia sa naučiť isté postupy, ktoré im uľahčujú život. Najchytrejší z nich je krkavec čierny.

Dá sa inteligencia havrana zmerať?

Môžeme určiť rôzne úrovne podľa toho, ako havrany splnia úlohy. Záleží napríklad, akým spôsobom a ako rýchlo sa dostanú k potrave. Pri takomto testovaní sa zistilo, že vynikajú a krkavec je na tom zo všetkých druhov vtákov najlepšie.

Inteligencia havrana sa občas prirovnáva aj k malému dieťaťu.

Je veľmi ťažké to porovnať. Kým pri človeku hovoríme o inteligencii ako takej, v prípade krkavcovitých druhov sa skôr skloňuje, že sú schopné určitých algoritmov a postupov, ale niektorí vedci to nenazývajú pravou inteligenciou. Určite je to medzi zvieratami niečo navyše, ale pomenovať to je náročné.

Ako je na tom v porovnaní s inými zvieratami?

Je inteligentnejší ako mačka alebo pes. Dokáže vymyslieť a vyriešiť určité rébusy a úlohy, ktorými sa dostane k potrave. Mačky a psy sú predátory, ktoré majú oveľa vyvinutejšie inštinkty. Havran nie je priamy predátor, preto má rozvinutú inú časť mozgu – inteligenciu. Porovnávame však cicavce a vtáky, ktoré fungujú na inom princípe.

Kde v ich vývoji má vyššia inteligencia základ? Potrebovali ju havrany na prežitie?

Buď sa druhy prispôsobia, alebo vyhynú. Pri krkavcovitých vyhrala postupne rozumová zložka, a nielen pri získavaní potravy. Straky a havrany dnes vidíme viac v mestách, lebo pochopili, že tam na nich nikto nebude poľovať. Majú tam viac potravy a pokoj na hniezdenie. V porovnaní s ostatnými druhmi sú na tom lepšie, vedia vycítiť, kde im hrozí nebezpečenstvo. Pri monitoringu na juhozápade Slovenska sme zistili, že straky si hniezda stavali zásadne pri diaľniciach, kde je streľba obmedzená. Straky na to ihneď zareagovali a zahniezdili tam.

Čo všetko havran dokáže?

Veľmi citlivo u nás reaguje na zmeny podmienok v krajine. Najväčšia zmena je presun celých populácií z krajiny do miest či na okraj obcí. Napríklad v sedemdesiatych rokoch ich bolo vo voľnej prírode viac. Veľmi dobre odpozorovali, kde im hrozí nebezpečenstvo a kde nie. Dnes je už veľmi málo kolónií zmapovaných vo voľnej krajine.

Ako vie havran vyhodnotiť, že tá hrozba od poľovníkov existuje?

Pomáhajú si pamäťou. Keď sú vo voľnej krajine pod paľbou, presídlia sa do mesta, a keď zistia, že im nič nehrozí, tak je jasné, že nepôjdu tam, kde im hrozí nebezpečenstvo.

V čom im inteligencia pomáha pri hľadaní potravy?

Hľadajú ju na obnažených miestach, nepôjdu zbytočne do vysokej trávy, cupkajú po cestách, poliach. Potom však majú problém v teplejšom období pri výchove mláďat, keď sú mnohé plodiny na poliach vysoké a ťažšie sa k nim dostanú. Paradoxne nemajú problém prežiť zimné obdobie alebo skorú jar, ale najviac hynú v lete.

Hádžu pod autá orechy, aby ich rozbili?

Je to typické pre iný krkavcovitý druh – vrany. Tento jav som pozoroval zatiaľ len vo filme, u nás v prírode nie. Počkajú na červenú, zhodia oriešok pod pneumatiku auta, ktoré ho po rozbehnutí rozbije. Túto zimu som v Bratislave pozoroval havrana zahrabávať zásoby. V čase núdze, keď je potravy menej, musí mať dobre fungujúcu pamäť a spomenúť si, kde má zásoby. Nefunguje to však vždy. Po sojkách často zostanú zahrabané žalude, z ktorých na jar vyrastú mladé duby.

Čím sa živia?

Najviac konzumujú hmyz či zelené časti rastlín. Prispôsobili sa však aj v zime v mestách, vedia zužitkovať kuchynské odpady, napríklad zvyšky pečiva. Havrany si môžu potravu navzájom aj kradnúť.

Sú havrany aj niečím škodlivé?

O krkavcovitých vtákoch vo všeobecnosti panuje nie veľmi sympatická dogma, že lovia napríklad zajace, prepelice, jarabice alebo sa živia ich mláďatami a vajíčkami. Niekedy to tak je, fungujeme v normálnej prírode, ale čiastočne sa to vylučuje s tým, že havran neloví vo vysokej tráve alebo v kríkoch. Často sú to hniezda vykosené traktorom a na takejto voľnej ploche sú ľahkou korisťou. Krkavcovité druhy sú veľmi užitočné, sú indikátorom zdravého prostredia, živia sa aj zdochlinami, čím čistia prostredie. Keď uvidíte krkavca odfoteného na trojkilovom zajacovi, neznamená to, že ho ulovil, zajac mohol umrieť aj prirodzene.

Ako sa na havrany pozerajú bežní ľudia?

Krkavcovité druhy majú pošramotenú povesť. Často vystupujú v rozprávkach ako negatívny faktor, pre verejnosť sú neatraktívne. Ľuďom prekážajú aj v mestách, čomu sa však snažíme zabrániť. Keby neboli pod poľovníckym tlakom, tak by sa do miest netlačili. Napríklad kolónie v Poprade v parku alebo na staniciach v Liptovskom Mikuláši a Leviciach sú, samozrejme, hlučné a špinia okolie výkalmi. Ľudia ich preto nemusia mať v láske. V Dvoroch nad Žitavou sme riešili havrany, ktoré sa presťahovali k základnej škole. Nedalo sa inak a dali sme súhlas na spílenie stromov s hniezdami, deti tam pre hurhaj nemohli otvoriť okno. Hoci by sme tú kolóniu veľmi radi zachovali, človek musí byť v tomto prípade na prvom mieste.

Vám krákanie neprekáža?

Nie, je to pre mňa skôr symbol, že tu máme havrany, ktorých už nie je veľa, a teším sa z toho. Viem, že havran je pre ekosystém potrebný.

Vo viacerých mestách ako Michalovce, Poprad a Liptovský Mikuláš ľudia bojujú proti havranom, lebo im práve krákanie spolu s exkrementmi vadí.

Ľuďom to vadí, ale treba sa pozrieť, prečo havrany prišli do mesta – vo voľnej krajine ich lovia. Pracujeme na obmedzení lovu havrana a iných krkavcovitých vtákov vo vybraných chránených vtáčích územiach, aby sa vrátili naspäť do voľnej krajiny. Keď ich chcú navyše vyhnať z miest odpiľovaním stromov, je to neúčinné, lebo sa presunú na iné miesto a všetky stromy spíliť nemôžeme.

Ako sa dá rozoznať havran od vrany?

Havran je celý čierny, má typický veľmi svetlý zobák. Vrana ho má tmavý, je mohutnejšia, určitú časť tela má sivú, napríklad brucho či chrbát. Čierne vrany, ktoré sa vyskytujú v západnej časti Európy a zriedkavo aj na Slovensku, sú však ťažšie odlíšiteľné od havranov.

Čo havrany robia, keď sa združujú do kolónií?

Žijú tak celý život – spolu lovia, nocujú a vychovávajú mláďatá. Znižujú tým riziko, že ich vo veľkej skupine ulovia, alebo môžu spoločne zahnať väčšieho predátora.

Videli ste film Vtáky od Alfreda Hitchcocka?

Nejaké sekvencie áno, ale už si ho veľmi dobre nepamätám.

Nemôže to vyvolať strach z vtákov?

Veľký kŕdľový efekt je fascinujúce divadlo pri akýchkoľvek stovkách zvierat. Určite to na vás zanechá dojem. Vo filme sa vtáky spustili na živé tvory – to v prípade havranov vôbec neplatí. Úžasné predstavenie vedia spraviť aj škorce pri jesennej migrácii, keď sa ich nakumuluje niekoľko tisíc do kompaktnej gule.

Ako chcete chrániť havrany?

Chránime ich spoločne so sokolmi červenonohými, s ktorými spoločne využívajú havranie hniezda. Kolónie na juhozápade podporujeme materiálom na ich budovanie, chceme však aj obmedziť poľovný zákon a minimalizovať odstrel krkavcovitých vtákov vo vybraných chránených vtáčích územiach.

Nie sú potom konflikty, keď havran ešte neodletel?

Sú to veľkosťou rovnaké vtáky, preto nejdú zbytočne do súbojov a často si veľmi rýchlo vybavia, komu hniezdo patrí. Tým, že je čas hniezdenia, nechcú zbytočne míňať energiu na dlhé súboje. Naopak, tým, že je veľa hniezd v havraních kolóniách, si skôr vyberú voľné hniezdo.