Editora The Economist nadchol slovenský prezident: Rečnite častejšie, pán Kiska

Andrej Kiska zatiaľ nie je mimo Slovenska veľmi známy. Odteraz o ňom budeme počuť viac.

Autor je vedúcim editorom časopisu The Economist,
viceprezidentom Centra pre štúdium európskej politiky (CEPA)

Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou. Aspoň v to dúfame. Motto Václava Havla trónilo nad pódiom tohtoročnej konferencie Forum 2000 v Prahe. Český (a predtým československý) dramatik a filozof by mal tento rok 80 rokov. Uprostred roztrieštenosti a populizmu doma a rastúcich hrozieb v zahraničí potrebujeme jeho humanizmus viac než kedykoľvek predtým.

Je ľahké podľahnúť beznádeji a prepadať panike. Áno, Rusko a Čína sa snažia, aby demokracie – nové aj staré – pôsobili slabo a bezradne. Áno, naši autoritárski vyzývatelia sú odvážni a rozhodní v situáciách, keď my nie sme. Áno, Havlov odkaz pôsobí trochu vyblednuto. Ako môžete „žiť v pravde“ počas éry, keď sa v prezidentských voľbách v najväčšej svetovej demokracii bežne bojuje pomocou lží, ohovárania a únikov informácií? Témou tohtoročného Forum 2000 bola kríza líderstva: kto v demokraciách prevezme zodpovednosť za našu budúcnosť? Alebo dovolíme niekomu inému, aby ju formoval za nás?

Úvodný príspevok však zdvihol náladu všetkých prítomných. Slovenský prezident Andrej Kiska, pravdupovediac, nie je mimo hraníc vlastnej krajiny známy. Politický nováčik s neistou angličtinou sa rýchlo učil po svojom prekvapujúcom zvolení, ktoré v roku 2014 zaskočilo skorumpovaný politický establišment.

Myslím si, že odteraz budeme o pánovi Kiskovi počuť omnoho viac – čo je veľmi vítaná vyhliadka. Svoj prejav začal opisom stretnutia s dalajlámom, s ktorým bol v ten istý deň. Tibetský duchovný vodca bol jedným z prvých zahraničných hostí, ktorého za Havlovej éry pozvali na Pražský hrad. Lenže odvtedy nemilosrdný a pomstychtivý tlak komunistických pohlavárov z Pekingu európskych politikov zastrašil do tej miery, že stretnutia s ním sú zriedkavé, na nižšej úrovni alebo v súkromí.

Andrej Kiska tento trend odvážne odmietol. Slovenská vláda, ktorá má veľký záujem o obchodovanie s Čínou, bude zúriť. No on sa tým zdá byť obdivuhodne neovplyvnený.

Keď tibetského hosťa označil za svojho duchovného učiteľa, slovenský prezident vyslal odkaz aj ostatným politickým lídrom Vyšehradskej štvorky. Odsúdil xenofóbiu a rasizmus, obzvlášť používanie nenávistného jazyka, čoho by sa politici nemali dopúšťať. Kritizoval aj pesimizmus a nabádal k solidárnosti a dodržiavaniu morálnych hodnôt. Sú to jednoduché slová, ale v súčasnosti zriedkavé a užitočné.

Na prekvapenie všetkých, v neposlednom rade Andreja Kisku, si vyslúžil ovácie v stoji (vedené známym poľským novinárom a bývalým disidentom Adamom Michnikom). Bolo to prvýkrát, čo si nejaký prejav na Forum 2000 vyslúžil takúto reakciu. Moja slovenská priateľka mi povedala, že ešte nikdy nebola taká hrdá na to, že je Slovenka. Moji českí priatelia boli podobne nadšení. Nielen preto, že to, čo Kiska povedal, bolo odvážne a pravdivé, ale preto, že to bolo v takom ostrom protiklade k hulvátskym a odporným vyhláseniam prichádzajúcim v uplynulých rokoch z Pražského hradu.

Samozrejme, jediný prejav prezidenta krajiny s piatimi miliónmi obyvateľov nemôže sám osebe zmeniť politickú klímu. Ukázal však, že myšlienky, ktoré kedysi symbolizovali postkomunistickú Európu – tolerancia, vláda zákona, multilateralizmus a otvorenosť –, nie sú mŕtve.

Nikdy neprestávam zdôrazňovať, že nestrácame pôdu v prospech svojich odporcov preto, lebo sme slabí (toto nie je, aspoň zatiaľ nie, rok 1939), ale preto, lebo nie sme dostatočne odhodlaní. Potrebujeme lídrov, ktorí nás dokážu inšpirovať, aby sme pochopili, že čelíme skutočným nepriateľom a že stojí za to brániť naše spoločnosti a hodnoty, doma aj v zahraničí. Vážený pán Kiska, prosím, majte prejavy častejšie.

Video: Kiskov prejav (začiatok po 7:40)

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |