Denník N

Dalajlámove triviality, s empatiou je to oveľa zložitejšie, ako si predstavuje

Dalajláma na tretej návšteve Slovenska. Foto N – Tomáš Benedikovič
Dalajláma na tretej návšteve Slovenska. Foto N – Tomáš Benedikovič

Empatia je zaujatá a úzka, viaže nás iba na najbližších ľudí, ktorí sa na nás podobajú. Kam sa stratil rozum a fakty?

Veľa ľudí sa rozplýva nad nedávnou návštevou dalajlámu na Slovensku.

Pravdou je, že svojou popularitou a významom prerástol našu krajinu niekde na okraji Európy a každá jeho návšteva je pre nás vzácnou (reklamou).

Lenže niekedy pripomínajú dalajlámove múdra obyčajné „deepities“, ako keď Beatles spievajú, že „to jediné, čo potrebujeme, je láska“. Termín pred pár rokmi zaviedol filozof Daniel Dennett: ide o vyjadrenia, ktoré znejú hlboko (deep), ale v skutočnosti sú úplne triviálne alebo nezmyselné.

Dalajláma sa napríklad zveril, že východiskom ľudskej povahy je empatia (tvrdenie dopĺňa aj o lásku či súcit). Také vyjadrenie pohladí a zahreje nejedného z nás pri srdci. Čo však vôbec znamená „ľudská povaha“, prečo je práve empatia jej východiskom a kde na to dalajláma prišiel?

Pod drobnohľadom sa takému vyjadreniu nedá dobre rozumieť: myseľ je obyčajným súborom duševných stavov, ktoré vyrába mozog, nemá žiadnu „podstatu“. Empatia je mimoriadne dôležitá emócia, ale „východisko“?

Dalajláma učí aj to, že negatívne emócie, napríklad hnev, sú za každých okolností zlé. Nie je to pravda, psychologický výskum náš učí, že negatívne emócie, vrátane hnevu, sú pre nás, sociálne žijúce tvory, extrémne dôležité.

Alebo: peniaze nás podľa dalajlámu nezbavia stresu. Ale skúste to vysvetliť rodine, ktorá žije od výplaty k výplate a počíta každý cent. Zvýšený rozpočet by takejto rodine od stresu skôr uľavil, nie?

Empatia je zaujatá

Výskum o empatii je oveľa zložitejší, ako si to dalajláma možno predstavuje (na jeho obranu dodajme, že sa v tejto oblasti pomerne aktívne angažuje, a to je sympatické).

Pozrime sa, čo si psychológovia myslia o empatii a jej význame pre spravovanie spoločnosti.

V prvom rade – pripravte si 15 dolárov, o dva mesiace vyjde psychológovi z Yalovej univerzity Paulovi Bloomovi kniha Proti empatii, nepochybne pôjde o publikáciu, o ktorej sa bude veľa hovoriť.

Bloom vysvetľuje, že nie je monštrum a nie je proti láskavosti či slušnosti. Empatiu vymedzuje tak, ako sa v psychológii bežne chápe, čiže ako prežívanie sveta z perspektívy druhej osoby, keď sme akoby v jej koži.

Lenže takáto empatia je značne nedokonalá. „Empatia je zaujatá; sme náchylnejší cítiť empatiu k atraktívnym ľuďom a tým, čo sú ako my – či už ide o spoločné etnické, alebo národné prvky. Empatia je príliš úzka – viaže nás len na konkrétnych ľudí, či už skutočných, alebo predstavovaných, a neberie do úvahy štatistické dáta,“ píše Bloom pre Boston Review.

Na stránke magazínu sa pred dvomi rokmi odohrala jedna z najdôležitejších debát o význame empatie. Celkovo 13 vedcov napísalo články za a proti empatii. Svojím významom a hĺbkou mnohonásobne prekročila motivačné posolstvá self-help guru, dalajlámu.

Psychológ Paul Bloom hovorí o nedostatkoch empatie. Zdroj – Vimeo

Empatiou ku krutosti

Bloom s kolegom Nickom Stagnarom spravil tento experiment. Ľuďom zmerali empatiu, potom im prečítali viaceré otrasné príbehy, o novinároch unesených na Blízkom východe či o dieťati v Spojených štátoch, ktoré zneužili.

Účastníkov výskumu sa následne pýtali na odvetné opatrenia voči tým, ktorí boli za uvedené príkoria zodpovední. Autori zistili, že čím boli ľudia empatickejší, tým viac sa uchyľovali k tvrdému a krutému trestu.

Pomsta je sladká, ako sa hovorí, a empatia v ľuďoch prebudila práve tieto nepekné pocity, ktoré viedli k väčšej krutosti.

Vojny a trest smrti

Bloom tvrdí, že empatia vháňa štáty do vojen. Politici často argumentujú, aby sme sa vcítili do utrpenia ľudí postihnutých vojnou a zasiahli. Cez dojatie nad príkoriami civilistov si politici vypýtajú verejný súhlas na vojenský zásah.

Lenže kde je nestranný rozum, kde sú fakty a štatistiky, či zásah utrpenie ľudí ešte nezvýši, pýta sa Bloom.

Ďalším príkladom, kde sa empatia zneužíva, píše americký psychológ, je trest smrti. Prívrženci krutého trestu od nás chcú, aby sme sa empaticky vcítili do utrpenia obetí a ponorení do ich smútku potrestali zločinca maximálnym možným trestom.

Bloom sa opäť pýta, kde je „chladný rozum“, aby zvážil, či trest smrti nie je náhodou neefektívny, krutý, nebezpečný a drahý nástroj na vyrovnávanie sa so zločinom.

Nestranný rozum

Bloom vysvetľuje, že sú to práve city, ako je empatia, pre ktoré plačeme nad trieskou v ruke svojho dieťaťa, ale utrpenie miliónov ľudí v Afrike nás už nezaujíma.

Naše morálne emócie a intuície sú zaujaté a nesiahajú všade. Preto by sme mali používať aj nestranný rozum, ktorý nás učí, že aj na utrpení ľudí, ktorých mená ani osudy nepoznáme, záleží rovnako.

Psychológ chce, aby bol „chladný“ rozum – takýto nelichotivý prívlastok má – zdravým korektorom našich emócií vrátane empatie. Podobne ako filozof Peter Singer z Princetonu aj Bloom chce, aby sme boli „efektívni altruisti“: pomoc všemožne poskytovali, lenže nie na základe emocionálnych, ale rozumových a faktických kritérií.

Dalajláma ľudí inšpiruje, o tom niet pochýb. Statočný zápas s okupáciou a milé vystupovanie si právom zaslúžia úctu a rešpekt. Ale to by nám nemalo zabrániť v tom, aby sme prehovorili, ak sa milované celebrity dopustia chyby.

Peter Singer o efektívnom altruizme. Zdroj – Youtube

Na záver dodajme, že časopis Journal of Cross-Cultural Psychology práve zverejnil štúdiu o miere empatie v 63 krajinách sveta. Slovensko sa v zozname nenachádza, rebríček vedie Ekvádor. Zoznam ukazuje, ako veľmi vplýva kultúra na uvedenú emóciu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

Dalajláma na Slovensku

Veda

Teraz najčítanejšie