Denník N

Biela noc, čierny deň

Stále sa motáme od svetla ku tme. Dokážeme zorganizovať svetelnú fiestu, ale zároveň musíme znášať vládu, pre ktorú sa zotmie už napoludnie.

Biela noc bola pozitívnym šokom pre Bratislavu, ktorá sa aspoň od súmraku do svitania stala svetovou, dobre, uberiem, európskou galériou svetelných inštalácií.

Očarili ma žiarivé kvapky v Sade Janka Kráľa či svetelné mušky v korune stromu za prezidentským palácom a isto by ma nadchol aj vesmírny projekt v Klariskách, keby som mal trpezlivosť vystáť naň hodinový rad, ale poznáte to, človek nemusí vidieť všetko, pretože to hlavné už videl – plné, nabité, praskajúce ulice, v nich tekuté vlny chodcov, prúdy nadšených tiel, ktoré sa tešili či hanili jednotlivé diela, nadchýnali sa či nahlas o nich pochybovali, ale boli tam.

Mesto ožilo ako málokedy predtým a každý, kto sa zúčastnil, sa nadýchol živej atmosféry s oprávneným pocitom, že ďalších tristo šesťdesiat štyri dní tu bude ticho a mŕtvo. Dobre, uberiem, bude tu útulne a milo, pre jedných príliš provinčne, pre druhých tak akurát domácky.

O pár dní po tejto noci plnej svetla prišiel deň, ku ktorému sa hodí čierna farba. Hoci štátny pohreb prvého slovenského prezidenta Michala Kováča sledovalo oveľa menej ľudí ako Bielu noc a mesto vyľudnením pripomínalo nedávne samitové opatrenia, keď Bratislavčania húfne opúšťali svoje štvrte, v ktorých sa nasledujúcich dvadsaťštyri hodín nebude dať žiť, nepochybujem, že aj tí, čo nelemovali ulice, po ktorých kráčal smútočný sprievod, spomínali s úctou na muža, ktorý sa dokázal postaviť Mečiarovi a vzdoroval najhoršej politickej zberbe v histórii moderného Slovenska napriek tomu, že mu tajná služba štátu, ktorému bol prezidentom, uniesla syna.

Stále sa motáme od svetla ku tme. Dokážeme zorganizovať nádhernú svetelnú fiestu, plnú pozitívnej energie, no musíme znášať vládu, kvôli ktorej sa na Slovensku zotmie už napoludnie. Vládu, ktorá odmieta vyšetriť kauzy svojich ministrov. Dobre, uberiem, na začiatok by stačilo vyšetriť len Kaliňákovo náhle zbohatnutie a Ficov bytík a… Medzi svetlom a tmou, so zábleskami bielej v černi. Dobre, uberiem, nie je to tu iba čiernobiele, naša spoločnosť má predsa obidve farby vyvážené, a tak je u nás po väčšinu roka všetko – šedé. Uberiem?

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie