Denník N

Nehorázna amnestia sa dá opraviť, urobil to už aj Mečiar

Právny systém nie je bezduchý stroj, má svoj zmysel a účel, slúži spoločnosti pre jej dobro. Ak zlyhá, chyba sa musí dať napraviť aj v prípade amnestie.

Autor je politológ

Inštitút amnestie nie je nijaká zjavená božská pravda, ani matematická či filozofická axióma, nič, čo by nám bolo raz pre vždy dané až na veky vekov. Je to ľudský výtvor, vymysleli si to ľudia sami pre seba a postupne si to vyprecizovali do nejakej právnickej formulky, v každej ústave trochu inej. Ba niekde s ňou možno ani vôbec nepočítajú.

U nás ju máme zakomponovanú do ústavy ako jednu zo zvláštnych právomocí prezidenta republiky. Pri novelizáciách ústavy sa však menili aj formulácie jej článku o amnestii. Nejdem zachádzať do podrobností a kafrať ústavným právnikom do remesla. Podstata veci stále zostáva v tom, že amnestiou môže prezident zmierňovať slepú spravodlivosť trestného zákona tam, kde to uzná za vhodné.

Závisí teda do značnej miery od úvahy a vôli prezidenta či, za čo, kedy, v akom rozsahu a komu amnestiu udelí. Keď to vezmeme od vzniku Československej republiky, mali sme prezidentov, čo ňou plytvali, i takých, čo ju užívali ako šafran. Niektoré si národ ani nevšimol, iné zas síce vyvolali istý rozruch, ale až donedávna nikto nepochyboval o tom, že vždy šlo o rozhodnutie kompetentné a v súlade s duchom zákona, ktorým bol tento inštitút u nás uvedený do života.

Až na jeden jediný prípad. To bola Mečiarova amnestia. On vlastne ani nebol plnohodnotným prezidentom a jeho amnestia bola len taký nepodarený paškvil: zvládol ju až na druhýkrát. Bolo to vyslovené zneužitie tohto inštitútu. Mečiar v zastúpení prezidenta amnestoval v príkrom rozpore s uvedeným duchom zákona do neba volajúci, evidentný zločin únosu syna prezidenta Michala Kováča. Nehoráznosť tejto amnestie spočívala v tom, že zabránila vyšetriť, odhaliť vinníkov a potrestať tento zločin. Teda aj vrátane vraždy, ku ktorej v tomto súvise došlo.

Podľa niektorých politikov a právnych puristov amnestiu nemožno zrušiť, takto vraj je zakomponovaná do nášho právneho systému. Právny systém však nie je bezduchý stroj, má svoj zmysel a účel, slúži spoločnosti pre jej dobro. To sa riadi mravnými princípmi, duchom spravodlivosti. Ak nejaká udelená amnestia odporuje týmto mravným princípom, duchu spravodlivosti, zostáva päsťou na oko dovtedy, kým sa s ňou spoločnosť, teda jej právny systém nevyrovná. Tak ako ju dokázal prijať, tak ju musí dokázať aj zavrhnúť.

V danom prípade to bude o to ľahšie, že Mečiarova amnestia vznikla ako paškvil, ktorý musel sám Mečiar opravovať. Čo sa dá opraviť raz, možno predsa opravovať opätovane, až do úplného zrušenia. Nástroje na to sú, a to vonkoncom legitímne, chýba len politická vôľa. Raz predsa už musí byť učinené spravodlivosti zadosť. Kedy, keď nie teraz, na pamäť práve zosnulého prezidenta Kováča?

Strašia nás katastrofickými dôsledkami takéhoto činu. Čoho sa vlastne boja? Že nám odteraz hrozia len také nepodarkové amnestie, s akou na nás prišiel Mečiar? Stalo sa to raz a je to dostatočná výstraha do ďalekej budúcnosti. Zrušením tejto amnestie nie je nijako ohrozený ani inštitút amnestie ako taký, ani náš právny systém. Jeho oprava predsa nemôže znamenať jeho oslabenie, ale naopak. A navyše, máme výsostný dôvod dávať si v dohľadnej budúcnosti  pozor, aby sa k prezidentským právomociam už nikdy nedostali ľudia, ktorí by ich mohli znovu zneužiť tak, ako to svojho času urobil Mečiar.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie