Môžu byť americké voľby sfalšované, ako tvrdí Trump?
Americký volebný systém má ďaleko k dokonalosti, no podvody, ktoré by rozhodli voľby, odborníci vylučujú. Tri štvrtiny republikánskych voličov si myslia opak.
Vyzerá to tak, že Donald Trump sa z údajne zmanipulovaných volieb snaží spraviť hlavnú tému kampane. Na Twitteri o nich písal za posledných 24 hodín niekoľkokrát.
„Voľby sú úplne zmanipulované nečestnými a skresľujúcimi médiami, ktoré tlačia nečestnú Hillary – ale aj v mnohých volebných miestnostiach,“ napísal.
„Samozrejme, že sú a budú veľké volebné podvody pred a počas volebného dňa,“ dodal.
The election is absolutely being rigged by the dishonest and distorted media pushing Crooked Hillary – but also at many polling places – SAD
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) October 16, 2016
Jeho vyjadrenia dlho miernil jeho kandidát na viceprezidenta Mike Pence. „Jednoznačne prijmeme výsledky volieb,“ povedal ešte v nedeľu guvernér z Indiany pre NBS.
O deň neskôr sa už pridal k Trumpovi. „Veľa sa tu hovorí o zmanipulovaných voľbách. Nemám pochybnosti, že médiá sa snažia ovplyvniť tieto voľby svojím neobjektívnym pohľadom v prospech Hillary Clintonovej,“ povedal na mítingu v pondelok Pence.
Obvinenia tímu okolo republikánskeho kandidáta majú dve roviny. Okrem obviňovania médií sa Trump aj jeho blízky poradca Rudy Giuliani neboja hovoriť, že k podvodom dôjde aj vo volebných miestnostiach. Môžu byť slová republikána aspoň čiastočne pravdivé?
Podvádzal Johnson
Americký volebný systém má ďaleko od dokonalosti. Voliči sa musia pred voľbami registrovať, aby jednotlivé štáty vôbec vedeli, koľko voličov môže hlasovať v ktorom štáte.
V minulosti skutočne dochádzalo k podvodom. Neskorší prezident Lyndon Johnson podľa New York Times podvodom vyhral voľby do Senátu v roku 1948 za Texas. Otázniky sa objavili aj v prípade prezidentských volieb v roku 1960, v ktorých kandidoval ako dvojka Johna F. Kennedyho. Historici nemajú jasno, či vtedy v Texase a Illinois zmanipulovali voľby.
V posledných rokoch sú však volebné nezrovnalosti menšie. Profesor Justin Levitt z Loyolskej právnej školy v Los Angeles sa pozrel na všetky voľby od roku 2000 po celej krajine. Našiel celkovo 31 podvodov (omylov či nezrovnalostí, často aj nedokázaných).
Väčšinou však išlo o individuálne prípady, keď mohli napríklad hlasovať voliči, ktorí boli pár rokov mŕtvi.
Odborníci si však nevedia veľmi dobre predstaviť, že by k manipulácii došlo vo veľkom rozsahu a vo viacerých štátoch, aby to ovplyvnilo voľby.
„Je to smiešna myšlienka a voľby určite nebudú ukradnuté tak, ako to hovorí Trump,“ povedal pre BBC odborník na volebné právo, profesor Richard Hasen.
„Nemôžeme mať tisícky ľudí, ktorí budú hlasovať 5, 10 či 15-krát bez toho, aby si to niekto všimol,“ dodal.
Trump svoje reči o volebných podvodoch podporuje dvoma štúdiami, ktoré ukazujú chaos v americkom volebnom systéme. Podľa jednej nie je presných 24 miliónov záznamov o registrovaných voličoch. Podľa PolitiFact to však nehovorí o rozsiahlych podvodoch.
Druhá zasa hovorila, že šesť percent ľudí bez občianstva volilo vo voľbách v roku 2008. Podľa PolitiFact však túto štúdiu kritizovali za to, že vychádza z nespoľahlivých databáz.
Portál, ktorý hodnotí, či politici hovoria pravdu, označil Trumpove tvrdenia za „nehorázne klamstvá“.
„Voličské podvody sú vzácne, na rozdiel od Trumpových rečí o nich,“ napísal portál.
Uzná voľby?
Otázka je, ako sa Trump postaví k voľbám v prípade prehry. Tá je momentálne reálna podľa štatistika Nata Silvera na 88 percent, v celonárodných prieskumoch má Clintonová náskok 7 percent.
Trump v prvej prezidentskej debate povedal, že výsledky prijme, to isté hovorí stále aj Mike Pence. Ako však bude reagovať po voľbách on a tvrdé jadro jeho priaznivcov, sa nevie.
„Keď hovoríte, že voľby sú zmanipulované, vravíte voličom, že na ich hlase nezáleží. Myslím si, že niektoré komentáre Trumpa môžu spôsobiť nepokoje po voľbách,“ povedal pre Reuters republikánsky stratég Chris Ashby.
To by sa mohlo stať najmä vtedy, ak by výsledky dopadli tesne. Podľa prieskumu si 73 percent republikánskych voličov myslí, že by voľby mohli byť ukradnuté.
Neférové médiá
Trump a jeho tím však hovoria o zmanipulovaných voľbách aj v tom zmysle, že médiá nadržiavajú súperke, čím ovplyvňujú voľby.
Takmer všetky médiá, aj tie, čo tak neurobili desaťročia, podporili demokratickú kandidátku.
Posledné Clintonovej aféry dostávajú oveľa menší priestor v hlavných amerických médiách. Tak napríklad ukradnuté e-maily, ktoré zverejnili WikiLeaks, prekryli Trumpove staré vyjadrenia o ženách a nové obvinenia z obťažovania.
Nejde len o WikiLeaks. V pondelok sa zverejnilo, že vysokopostavený člen ministerstva zahraničia navrhoval FBI, aby Clintonovej emaily, ktoré ako ministerka protizákonne posielala zo súkromného servera, neoznačil za utajené. Ponúkal „niečo za niečo“. Ministerstvo to v utorok rázne poprelo.
Prekrytiu Clintonovej škandálov však do veľkej miery pomáha samotný Trump, ktorý každý deň povie niečo šokujúce, čo všetko prebije. Za posledné dni to bola napríklad výzva na drogové testy Clintonovej.
E-maily z Clintonovej kampane, ktoré pravdepodobne hakli ruskí hakeri a postupne ich uverejňuje WikiLeaks, priniesli dva prípady, ktoré by mohli naznačovať mäkší prístup niektorých médií ku Clintonovej. Nie je úplne jednoznačné, či ide o autentické neupravené e-maily, Clintonovej kampaň ich pravosť nepotvrdila ani nevyvrátila.
Podľa jedného Glenn Thrush, reportér portálu Politico, poslal časti článku šéfovi Clintonovej kampane Johnovi Podestovi na autorizáciu.
„Pošlem vám celú časť, ktorá sa vás týka. Prosím nešírte ani nepovedzte nikomu, že som to spravil. Povedzte mi, ak som niečo pokašlal,“ dodal podľa zverejnených emailov Thrush.
Nie je jasné, že by Podesta na článku niečo zmenil. Business Insider napísal, že poslať odseky z článku, aby si novinár uistil, že píše presne, nie je v (americkej) žurnalistike nezvyčajné.
Vedela otázku?
V predchádzajúcej várke boli aj e-maily, ktoré naznačovali, že Clintonovej tím vedel počas primárkového boja s Berniem Sandersom dopredu otázku, ktorú bývalej prvej dáme položia na debate CNN. Otázku o treste smrti posielala Clintonovej tímu politická komentátorka CNN Donna Brazilová. Veľmi podobne formulovanú otázku Clintonovej skutočne položili.
Donna Brazilová bola zároveň podpredsedníčka Demokratickej strany (a kedysi poradkyňa Billa Clintona), čo zasa naznačuje, že strana uprednostňovala Clintonovú pred Sandersom. Brazilová poprela, že by túto otázku poslala Clintonovej tímu.
„Je to znepokojujúce, ale nič z toho nie je dôkazom volebných podvodov,“ napísal portál PolitiFact.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
