Denník N

Európanom sa pristátie na Marse asi nepodarilo

ESA stratila s modulom Schiaparelli signál pri pristávacom manévri. Foto – AP
ESA stratila s modulom Schiaparelli signál pri pristávacom manévri. Foto – AP

Prvá etapa misie ExoMars sa neskončila dobre, modul Schiaparelli na Marse s najväčšou pravdepodobnosťou nepristál. Družica TGO sa však na orbitu červenej planéty dostala.

Streda sa mala zapísať veľkými písmenami do histórie kozmických letov. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak nestalo.

Modul Schiaparelli, ktorý letel viac ako sedem mesiacov k Marsu, mal pred šiestou večer pristáť na červenej planéte. Tesne pred pristátím však Európska vesmírna agentúra (ESA) stratila s modulom signál a doteraz ho neobnovila.

Podľa predstaviteľov agentúry to neveští nič dobré. K situácii poskytnú viac informácií vo štvrtok ráno na tlačovej konferencii.

Projekt s názvom ExoMars je výsledkom spoločnej aktivity Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a ruskej agentúry Roskosmos. Má dve etapy: prvú, ktorá práve prebieha, plnil modul Schiaparelli a stále plní sonda TGO (Trace Gas Orbiter).

V nedeľu sa družica TGO oddelila od modulu. Zatiaľ čo Schiaparelli putoval ďalej k Marsu, aby sa na ňom dnes pokúsil pristáť, družica dnes vykonala zložitý manéver, aby sa dostala na orbitu Marsu. Podľa prvých údajov, ktoré na Zem prišli podvečer, sa manéver podaril. Zariadenie bude pátrať po metáne a ďalších plynoch v atmosfére planéty.

Hoci sa pristátie modulu Schiaparelli skončilo asi neúspechom, väčšinu vedeckých experimentov zrealizuje družica TGO.

Úloha modulu Schiaparelli bola skôr prípravná. Vedci z ESA si na ňom chceli otestovať technológiu potrebnú pre rover, ktorý by mal k červenej planéte vyletieť v roku 2020 a doputovať k nej o rok neskôr (druhá etapa).

ExoMars rover bude mať veľkosť golfového vozidla a počas šiestich mesiacov bude pátrať po súčasných alebo minulých známkach života na Marse.

Modul Schiaparelli

Doposiaľ sa na Mars dostala iba americká NASA, po dnešku to tak s najväčšou pravdepodobnosťou zostane.

Schiaparelli má nenabíjateľné batérie, podľa pôvodných plánov mal fungovať maximálne osem dní, píše Space.

Na module je meteorologická sonda s názvom Dreams. „Je na nej niekoľko senzorov, ktoré mali skúmať rýchlosť vetra, vlhkosť, tlak, teplotu či žiarenie,“ povedala pre Denník N astrobiologička a predsedkyňa Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) Michaela Musilová.

Družica TGO by mala fungovať až niekoľko rokov. Bude obiehať okolo Marsu a skúmať atmosférické plyny, hlavne metán. Údaje poskytnú odpovede na otázky o súčasných aktivitách, ktoré prebiehajú na červenej planéte.

exomars2016_descentinfographic_20160223_625
Plán zostupu modulu Schiaparelli na Mars. Foto – ESA

Biologický pôvod alebo nie?

„Vozidlo Curiosity od NASA odmeralo v roku 2014 vysokú koncentráciu metánu na povrchu Marsu. Bolo to v nepravidelných intervaloch. Doteraz sa nevie, či je to spôsobené mikrobiologickou aktivitou, alebo či ide o výsledok geofyzikálnych dejov,“ vraví Musilová. Vzápätí však dodáva: „Ak by sa potvrdilo, že je to biologického pôvodu, bola by to obrovská vec. Lebo by sme vedeli, že na povrchu Marsu dochádza k nejakej biologickej aktivite.“

Vedci chcú presne zmerať, koľko je v atmosfére Marsu metánu a iných plynov. Podľa toho by mohli určiť, či ide o výsledok biologickej aktivity, alebo nie, vysvetlila nám Musilová. Po neúspešnom pristátí modulu k tomu budú musieť využiť len družicu TGO.

Dve podobné misie

ExoMars od Európskej vesmírnej agentúry, rovnako ako Misia 2020 od NASA, je zameraný na výskum v oblasti astrobiológie, čiže hľadajú momentálny život na Marse alebo jeho fosílie.

To znamená, že v tom istom čase budú na Marse dve veľmi podobné misie, ktoré budú na červenej planéte hľadať život alebo stopy po ňom.

Odborníčky sme sa opýtali, prečo európska a americká agentúra nespojili sily: „Američania viac-menej použijú dizajn rovera Curiosity na svoju misiu, už majú know-how. Oni len pokračujú vo svojich dlhodobých plánoch. Čo sa týka Európskej vesmírnej agentúry, je to ich vôbec prvá misia tohto druhu. Pokus o úspešné pristátie na Marse – išlo o Beagle 2 v roku 2003 – sa im v minulosti nepodaril. Na pozadie politiky nevidím, ale Európania to možno vnímali ako šancu ukázať, že aj oni vedia robiť takýto náročný program.“

ESA Exomars 2016
Modul Schiaparelli. Foto – ESA/ATG

Rover Curiosity

Prvýkrát pristáli na Marse Sovieti v roku 1971, ale Mars 3 poslal domov iba jeden nečitateľný obrázok a menej ako 20 sekúnd po pristátí sa navždy odmlčal, píše Space.

NASA pristála úspešne na červenej planéte viackrát, prvý raz v roku 1976. Vozidlá Spirit a Opportunity pristáli na Marse v roku 2004, druhé menované je funkčné dodnes.

Rover Curiosity brázdi Mars od roku 2012. Na Zem poslal viac ako 18-tisíc fotografií, skúma zloženie atmosféry, štruktúru povrchu či intenzitu radiácie a to, či na Marse sú alebo boli vhodné podmienky na život.

Rover sa momentálne štverá po úpätí 5,5 kilometra vysokej hory Mount Sharp a skúma, ako sa stal Mars takým suchým a studeným miestom, akým je dnes. Z miesta neďaleko hory odoslal nedávno na Zem „selfie“ poskladanú zo 60 fotografií.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie