Litovská politička: Hrozbu Ruska berieme vážne. Mali by ste aj vy

Mali by sme sa báť Ruska?

Určite. Mali by ste sa mať pred ním na pozore. Ako posledné impérium v Európe, ktoré neskolabovalo, Rusko trpí postimperialistickým syndrómom, ktorý je teraz oveľa akútnejší ako prípady iných európskych veľmocí, čo padli pred polstoročím. Stále sa drží svojej geopolitickej doktríny, ktorá sa nezmenila od čias Petra Veľkého – okrem teritórií krajín Východného partnerstva, ako sú Ukrajina, Moldavsko či Gruzínsko, chce mať Rusko pod kontrolou pobaltské krajiny, a platí to aj pre krajiny, ako je Slovensko.

Na rozdiel od slovenských politikov lídri pobaltských krajín i Poľska hovoria po ruskej anexii Krymu nahlas o ruskej hrozbe. Prečo to vidíte tak dramaticky?

V našich krajinách je nezávislosť považovaná za veľmi drahocennú záležitosť, o ktorú sme museli bojovať. Nebáli sme sa Moskvy v rokoch 1988 – 89 či 1991, rovnako sa nebojíme o nič viac ani teraz. Stále si veľa z nás, našich rodín či priateľov pamätá, ako sme trpeli počas Sovietskeho režimu, a snažíme sa udržiavať tieto spomienky živé. Hlavne preto nám je jasné, na akom princípe funguje Kremeľ a že urobí všetko pre to, aby si udržal svoj vplyv v našej krajine a u našich susedov.

Veľa sa hovorí o tom, že by Rusko mohlo zopakovať svoju taktiku z Krymu a nasadiť neoznačených zelených mužíčkov aj vo vašom regióne, kde žije výrazná ruská menšina. Viete si to predstaviť?

Ak je na východnom pobreží Baltského mora priestor pre neoznačených zelených mužíčkov, tak ten priestor je veľmi malý. Za posledných 25 rokov sa pobaltské krajiny výrazne posunuli ďalej, obzvlášť po roku 2004, keď sme sa pripojili k Európskej únii a NATO (spolu so Slovenskom). Okrem západnej mentality našej spoločnosti nás oveľa viac ako v prípade Ukrajiny na polostrove Krym chránia aj reformy na ministerstve vnútra, obrany či zahraničných vzťahov. Zároveň je naša tajná služba oveľa otvorenejšia vo zverejňovaní informácií, pretože si myslí, že má pomáhať ľuďom pochopiť súčasné hrozby. Výsledkom je, že keby sa u nás objavili zelení mužíčkovia, boli by veľmi rýchlo označení za votrelcov a vyradení z hry nielen za pomoci vládnych autorít, ale aj spoločnosťou.

Súhlasíte s vašou prezidentkou Daliou Grybauskaite, že Rusko sa na Ukrajine správa ako teroristi?

Úplne. Schéma je veľmi jasná. Putin používa separatistické organizácie DNR a LNR (samozvané separatistické republiky v Donecku a Luhansku) ako svojich žoldnierov pre terorizmus na Ukrajine. Ak si niekto myslí, že terminológia, ktorú používa naša prezidentka, je príliš silná, tak s tým veľmi nesúhlasím. Na Ukrajine je vojna, a ten, kto ju začal a ďalej živí, je Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie. Malo by sa jasne pomenovať, ako to v skutočnosti naozaj je.

V Litve vydalo ministerstvo obrany manuál, ako sa správať v prípade ruskej invázie. Nie je to zbytočné šírenie paniky?

V Litve nie je žiadna panika. Jednoducho nechceme stratiť nezávislosť, pretože vieme, aká je za to cena. Ruská federácia je pre nás staronová hrozba. Nejde o to, že by teraz vymenili sovietsky systém a metódy – akurát ich len zdokonalili. Litva nechce čakať na vojnu, aká prebehla v Gruzínsku či beží na Ukrajine. Chceme byť pripravení na neočakávané akcie Kremľa. Zoberte si neustále narušovanie nášho vzdušného priestoru, vojenské cvičenia na hraniciach nášho teritória s Bieloruskom a Kaliningradom, viacero embárg na naše produkty, ktoré sa dejú celý čas. To nie je pre nás nič nové. Manuál, ktorý spomínate, je staršia vec Podobných publikácií máme viac. Napríklad Stratégia, ako krotiť Rusko (2007) či Soft stratégia zadržovania Ruska (2013). Významnú rolu v tom zohrávajú aj mimovládne organizácie, ako napríklad Všimni si Pásavku zemiakovú, ako tu voláme ruské hnedo-žlté stužky sv. Juraja (ruská symbolika víťazstva v druhej svetovej vojne). Prezidentka najnovšie vyhlásila obnovenie vojenskej služby.

Je podľa vás Európa pripravená na prípadný konflikt s Ruskom? Bude si aliancia stáť za piatym článkom, keby ste sa ocitli v ohrození?

Myslím si, že Rusko už je v konflikte s Európou. Putinova vojna na Ukrajine je vojnou proti ukrajinskej európskej voľbe, proti západnej demokracii, proti Európskej únii. Tá však nemá jednotnú armádu, ale viacero jej krajín už podpísalo bilaterálne či viacstranné dohody o spoločných cvičeniach a vzájomnej podpore, ak to bude nutné. Dobrým príkladom je spoločná dohoda medzi ministerstvami obrany Litvy, Ukrajiny a Poľska. Nebojím sa, že by si aliancia nesplnila svoje povinnosti chrániť svojich členov, ktoré jej vyplývajú z piateho článku. Napríklad americký minister zahraničia John Kerry počas nedávnej návštevy Litvy a Estónska vyhlásil, že NATO a USA sú pripravené chrániť pobaltské krajiny 24 hodín denne, sedem dní v týždni a 365 dní v roku. Podporu aliancie tu cítime stále a zvýšila sa za posledný rok. V regióne máme vojenskú základňu NATO aj spravodajské informačné centrum NATO a vojenské cvičenia. Stále však voláme po zriadení a permanentnom vyslaní jednotiek aliancie v Litve.

Pozerá sa na vojnu na Ukrajine v Litve rovnako vláda aj opozícia?

Hlavná opozičná strana v litovskom parlamente (Vlastenecký zväz – Litovskí kresťanskí demokrati) je za väčšinou našich aktivít a politikou voči Ukrajine. Rovnako však naše ministerstvo zahraničia či naša prezidentka a diplomati robia veľkú prácu pre podporu Ukrajiny. V tom zastávame v Litve jednotný postoj. Podpora litovskej spoločnosti voči Ukrajine je obrovská. A pomenovanie, že Rusko je tam agresor, je medzi politikmi u nás veľmi rozšírené.