Denník N

Richard Rybníček: Fico a Danko sú obaja v podstate národní socialisti

foto N - Tomáš Benedikovič
foto N – Tomáš Benedikovič

Zakladá novú stranu, z ktorej názvu si v prvé dni ľudia iba uťahovali. Chystá najväčšiu reformu štátu od pádu komunizmu. Primátor Trenčína Richard Rybníček a zakladateľ strany Toska hovorí o tom, že sa politika v Bratislave odtrhla od regiónov a že s ľuďmi ako Fico a Danko nemieni spolupracovať.

O založení strany hovoríte viac ako rok. Stále ste predstavili len koncept a samého seba. Prečo vám to trvá tak dlho?

Povedal som, že niekedy na jeseň predstavím tézy, ale dôležitou informáciou, ktorú som povedal aj na tlačovke, bolo, že som sa najprv opýtal expertov, ktorých som si vybral, či moja myšlienka decentralizácie a takej zásadnej zmeny krajiny je vôbec možná. Oni po polročnej diskusii povedali, že možná je. Veľa sme o tom hovorili, ale vyžaduje si to oveľa viac času. Nepamätám si akúkoľvek stranu, ktorá vznikla, čo by povedala, že pripravuje tri a pol roka pred voľbami volebný program. Nie, že to trvá dlho, ale je to stále málo.

Čiže tá tlačovka bola podľa vás úspech?

Bolo to niečo, čo som hlavne chcel urobiť. To, či je tlačovka úspešná, alebo nie, neviem ohodnotiť. Faktom je, že mám nejaký plán, a povedal som si, že ho dodržím. Teraz máme programové tézy, expertov a splnil som si svoju prvú vlastnú misiu, ktorú mám v pláne. A tlačovka bola úspešná minimálne v tom, že sa ľudia o mne dozvedeli.

Experti hovoria, že vám pomohli s tézami, ale do politiky s vami sa nehrnú. Ste v tom teda sám?

Strana ešte nevznikla, oznámil som, že ide vzniknúť. Existuje len názov, ktorý idem registrovať a idem zbierať desaťtisíc podpisov. Po tom, čo sa deje na politickej scéne a čo sa dialo s ľuďmi, ktorí vstupovali do strán, sa týmto expertom nečudujem, že vám na otázku, či by boli ochotní ísť a tú časť programu aj presadzovať, povedia, že nepôjdu. Povedia, že sa im nechce, že majú rodinu alebo strach. Inými slovami, som naozaj veľmi rád, že som v tom sám, lebo ten fackovací panák som v tejto chvíli ja a to úplne stačí. Ale ďalej s tými ľuďmi budem robiť na programe – hoci odmietajú ísť do politiky. Garantujem vám, že keď to budeme mať hotové, určite bude dosť kvalitných ľudí, ktorí do toho so mnou pôjdu.

Video: Richard Rybníček o novej strane
autor: Martina Koník

 

Podpisy však hádam nebudete zbierať sám, ale s nejakými spolupracovníkmi.

Áno.

Budú to platení brigádnici?

Nie. Od marca až po dnešný deň som dostal stovky e-mailov a správ cez Facebook, v ktorých mi ľudia písali, že mi chcú pomáhať. Pol roka som im hovoril – počkajte, príde čas, keď vás oslovím a navštívim, pretože v tejto chvíli musím pripraviť tézy, aby som vedel, či to má zmyslel. Teraz nebudem mať problém osloviť tých ľudí, ktorí sa mi hlásia z celého Slovenska, aby som sa s nimi stretol a zbierali mi podpisy.

Richard Rybníček (1969)

Vyštudoval televíznu žurnalistiku a bol bubeníkom kapely Bez ladu a skladu. Ako novinár pracoval pre agentúry ČTK, SITA a pre denník SME. Neskôr bol výkonným riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky a zakladal televíziu Joj. Po roku z nej odišiel a v roku 2003 ho parlament zvolil za riaditeľa Slovenskej televízie. Z tohto postu odišiel v roku 2006. Od roku 2010 je primátorom Trenčína. Zvolili ho dvakrát jasnou väčšinou hlasov. O založení strany hovorí viac ako rok, v nedeľu oznámil, že sa bude volať Toska.

Ešte v apríli ste hovorili o možnosti predčasných volieb, pre ktoré by ste urýchlili svoj vstup do politiky. Už s takou možnosťou nerátate?

Bolo to tak, že som povedal tesne po voľbách, keď sme boli v emočnom vypätí, že by mali byť predčasné voľby a úradnícka vláda a nemali by sme sa báť ľuďom dať ešte jednu šancu. Vtedy sa ukázalo, že je to márne, a povedal som, že vážne uvažujem o vstupe do politiky. Odpoveď na vašu otázku znie, že pokiaľ by boli voľby do polovice budúceho roka, určite by som do nich nešiel. Môj zásadný program, s ktorým chcem ísť do volieb, bude hotový do konca budúceho roka.

Vraveli ste, že by bolo dobré, keby ste k programu zohnali aj nejakých starostov a primátorov. Boli medzi ľuďmi, čo sa vám ozvali, aj takí?

O tom, čo chcem urobiť, som hovoril s mnohými primátormi už predtým. V tejto chvíli jedným z mojich kľúčových partnerov bude Združenie miest a obcí Slovenska, na pôde ktorého chcem otvoriť otázku nového územno-správneho členenia. Budem so starostami a primátormi hovoriť aj o tom, ako by mali vyzerať hranice nových regiónov – žúp – a ako zrušíme územné celky. A čo je zásadné, budem sa s nimi rozprávať o novej komunálnej reforme, teda o tom, čo urobíme s 2900 obcami.

To sú dosť expertné témy. Chcete na ne lákať voličov?

Pýtali ste sa ma, či budem hovoriť so starostami a primátormi. To, o čom hovorím, má zásadný súvis s tým, ako funguje krajina. Môžem uvádzať príklady: dnes mám na stole šesť či sedem tém. Napríklad ako v mestách a obciach riešiť otázku hluku. Rozhodnutím mesta nedokážete obmedziť hluk a je to katastrofálne. Ide o otázku zákazu pitia alkoholu či správcovstva ciest cez územie miest a obcí. Sú tu cesty, o ktoré sa štát nestará, ale občanom je to jedno a chcú, aby ste problém riešili. Ďalšou oblasťou je vizuálny smog – bežne tu podnikatelia stavajú bilbordy, rehocú sa nám do tváre a my s tým pre legislatívu nevieme nič urobiť.

Na to nepotrebujete stranu. Presaďte to v ZMOS-e a skúste, aby to nejaký poslanec predložil.

Prečo sa to doteraz nestalo, keď je to také jednoduché?

A keby ste najprv skúsili presvedčiť ZMOS?

V ZMOS-e to vieme. Nemám ho prečo presviedčať. Aj ja som ZMOS. Za 25 rokov fungovania demokracie na Slovensku to ZMOS nedokázal presadiť, lebo to žiadna z vlád nechce. Ficove aj Mečiarove vlády boli centralistické. Rozhodovali cez svoje strany. Dnes je lobistovi lepšie dohodnúť sa s politickou stranou v parlamente ako chodiť napríklad po 16 župách a riešiť smog, lebo mu ho tam zakážu. Tým, že je ZMOS len partnerom vlády, tá si s ním robí, čo chce. Chcem prísť do parlamentu s poslancami a zobrať štátu z rúk moc a odovzdať ju do regiónov. Chcem, aby poslanci Tosky v budúcnosti hlasovali o prechode kompetencií z parlamentu do župy, aby sa moc štátu zmenšila, a to je môj princíp.

Richard Rybníček a Toska. foto – TASR
Richard Rybníček a Toska. Foto – TASR

Toto voliči pochopia?

Pochopia, že o tom, či sa v meste bude, alebo nebude piť, bude rozhodovať mesto a región, nie Národná rada. O tom, či bude stáť bilbord pri mestskej komunikácii, rozhodne mestský parlament a občania, a nie poslanci Národnej rady. Toto občania pochopia.

Je to zaujímavá, primátorská agenda. Keď si však pozriete prieskumy, ľudí v prvom rade zaujíma zdravotníctvo, nemocnice, v ktorých im umierajú príbuzní, že je tu zlé školstvo a majú nízke dôchodky. Vy ste vyšli v podstate s lokálnou agendou.

Vy si naozaj myslíte, že bilbordový smog je lokálna téma, ktorá ľudí na Slovensku nezaujíma?

Je to téma v piatom rade.

Bilbordový smog je pre ľudí veľmi vážna a aktuálna téma. Pitie alkoholu a bezdomovci na uliciach je veľmi vážna téma. Samozrejme, aj zdravotníctvo a školstvo je taká téma. Ale my navrhujeme, aby základné a stredné školy išli do správy župy. Keby tu boli normálne prirodzené župy a pýtate sa ma na príklad, tak dnes štát rozhodne, že Pišťankova kniha bude vo všetkých školách a nedá sa s tým urobiť nič. A ja sa pýtam, prečo si nemôže akákoľvek župa v budúcnosti rozhodnúť, či kniha v našich školách bude, alebo nie? Toto sú zásadné reformy. Máme tam aj témy zdravotníctva, hospodárstva, spravodlivosti.

Hovoríte o decentralizácii. Keby ste to mali vysvetliť voličovi jednou vetou, čo by ste povedali?

Ľudia sú frustrovaní z toho, že sa moc v tomto štáte príliš nebezpečne sústreďuje do rúk politickej Bratislavy, teda do rúk politických strán, ktoré dokážu riadiť život cez parlament bez toho, aby ľudia mali na to akýkoľvek dosah okrem toho, že ich raz za štyri roky volia. Ľudia ako Robert Fico a Andrej Danko vyznávajú hodnoty autokratického, mocenského riešenia z jedného miesta. Chcem štát zbaviť prílišnej moci na vplyv a rozhodovanie v tejto krajine.

Tej moci sa však musia zbaviť samotní poslanci. Myslíte, že sa ich nájde 76 alebo 90?

Teraz nie. Preto som povedal, že budeme potrebovať minimálne 15 až 30 percent, aby sme to dokázali zvládnuť. Jednou z mojich podmienok bude, že ľudia, ktorí budú kandidovať za stranu Toska, musia dopredu vedieť, že sa tam chceme dostať, aby sme preniesli moc do regiónov a sami seba moci zbavili. Dnes vlády v malých krajinách ako Dánsko, Švajčiarsko či Rakúsko nemajú toľko moci ako Fico, alebo ako mal Mečiar.

Ako bude vyzerať vaša strana?

Budeme normálna tradičná strana, ale pravda je tá, že keď hovoríte o zmene charakteru štátu, bavíte sa aj o zmene fungovania politických strán. Inými slovami – keď vytvoríte silné regióny, vytvoríte aj regionálnych lídrov za tú stranu a budú o veľa veciach rozhodovať. Takže strana bude úplne inak fungovať a musí byť oveľa viac prítomná v regióne ako dnes. Dnes politické strany nefungujú v regiónoch. Darmo môže niekto hovoriť, že má šesť- alebo 18-tisíc členov. Mestá a obce sa neriadia tým, ako fungujú politické strany. Systém, v ktorom strany fungujú, sa pomaličky končí a ich výtlak je v podstate len ten, či je známy líder a či sú v Národnej rade.

Názov strany Toska vyvolal skôr posmešky. Čakali ste takúto reakciu?

Áno.

A napriek tomu ste si povedali, že to bude Toska?

Áno.

Prvú tlačovku ste urobili v nedeľu o šiestej, takže ju väčšina novín a televízií ani nemohla poriadne spracovať. Prečo ste tlačovku robili v najhoršom možnom termíne?

Teraz pred chvíľou ste mi položili otázku, či som počítal s takouto reakciou. Dnes sú toho plné noviny. Z Tosky si dokonca robia žarty na Fun rádiu.

To bol cieľ, aby si z vás robili žarty?

Som presvedčený, že je to úplne jedno. Ja som sa tak rozhodol a človeku v Zemplíne, v Šariši alebo Gemeri je úplne jedno, kedy robím tlačovku.

Mali ste blízko ku KDH, oslovovali vás ako lídra pravice. Prečo vlastne zakladáte stranu? Neuspokojilo vás to?

Nie. Od začiatku roka som vedel, tak ako som vedel, že Toska vyvolá zábavu, že žiadny politický líder a ani strana by sa hneď nestotožnili s kľúčovou témou decentralizácie a zásadnej zmeny charakteru štátu, pretože robím obrovskú reformu na tri volebné obdobia.

Primátor Trenčína Richard Rybníček. foto N - Tomáš Benedikovič
Primátor Trenčína Richard Rybníček. Foto N – Tomáš Benedikovič

Hovoríte o troch volebných obdobiach. Občania vám majú dať mandát, keď budete mať 50 rokov, a keď budete mať 62 a skončíte ako trojnásobný premiér, krajina bude fungovať podľa vašich predstáv?

Tento systém je zlý a pomaly sa rúca. Keby Slovensko nemalo peniaze z eurofondov, mali by sme problém. Mestá a obce by sa nedokázali rozvíjať, pretože štát má príliš málo peňazí, aby dotoval obce na rozvoj. Robert Fico môže dnes ďakovať EÚ, že sa mu starostovia nebúria, pretože táto krajina investuje predovšetkým z eurofondov. V prvých štyroch rokoch môžete upraviť súčasné zákony na vylepšenie súčasného systému a zároveň pripraviť legislatívu, ktorá zmení legislatívu na najbližšie voľby. Potom musíte zrušiť VÚC a pripraviť voľby na nové regióny. Len v prvom volebnom období musíte presadiť legislatívu, ktorá začne fungovať v ďalšom období. V druhom volebnom období začne ten systém fungovať a až v treťom si naň ľudia začnú zvykať.

Už ste veľkú šancu na vstup do politiky dostali. V čase protestov proti CT vám OĽaNO, SaS a Nova ponúkli, aby ste sa stali ich spoločným lídrom. Dali ste si vtedy podmienku, že by ste to zobrali, pokiaľ budú súhlasiť s reformou štátu?

Dostal som ponuku viesť tú možnú trojkoalíciu. Ale dostal som ju pár mesiacov pred voľbami, a to je presne v rozpore s filozofiou, ktorú mám – že keď sa na niečo také podujmem, musím ísť na to dobre pripravený a musím mať podporu ľudí, aby vedeli, že sa aj oni na tom spolupodieľali. Keby som to zobral, dnes som v parlamente, ale výsledok by bol taký, ako keď sa skončila vláda Ivety Radičovej. Prišli, nemali odkomunikované veci zásadného charakteru a padla vláda.

KDH, ku ktorému ste mávali blízko, sa nedostalo do parlamentu. Nemali ste teraz záujem stať sa ich predsedom?

Nie, nemal, môj cieľ vstúpiť do veľkej politiky nebol ten, že sa stanem predsedom tradičnej strany, ale budem musieť presviedčať členov strany, čo pripravujem a aký mám záujem, a nechcel som naraziť na to, že by mi povedali nie.

Máme takú veľmi špekulatívnu otázku. Vaši rovesníci, ktorí mali blízko ku KDH – Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, Milan Krajniak –, boli, či sú, predsedami či podpredsedami vlastnej strany. Nezakladáte stranu len preto, že oni ju už majú a vy nie?

Nie, nie.

Čiže najprv bol nápad s decentralizáciou a až potom strana.

Som šiesty rok primátor a po šiestich rokoch skúseností s tým, ako funguje táto krajina, som presvedčený o tom, čo teraz robím a že základným problémom tohto štátu je, že krajina nefunguje na všetkých úrovniach, ľudia jej nerozumejú, komplikuje im život. Ešte raz opakujem: keby som chcel, za istých okolností som mohol byť v parlamente už dávno na kandidátke nejakej strany. Mohol som, ale odmietol som. Neodmietal som to z nejakého plezíru. Preto zakladám stranu, aby som od začiatku ľuďom mohol povedať: stotožnite sa s týmto a poďme toto spolu robiť. Je to pre mňa síce zložitejšia cesta, ale od začiatku to držím v rukách. Mohol som byť s Danom, možno aj s Radom, ale videl som, že ani tam to nebolo také, ako by som si predstavoval.

Podľa vašich predstáv je základný kapitál stany 15 – 30 percent, v skutočnosti je to 76 alebo 90 hlasov v parlamente, takže si na to musíte hľadať partnerov. Čo hovoríte na nefašistickú časť opozície? SaS, OĽaNO a Sme rodina – kto z nich je vám najbližší a u koho si viete predstaviť, že by vám pomohol alebo by sa k vám pridal?

Veľa zaujímavých osobností, ktoré sú schopné počúvať a hovoriť o tom, je v OĽaNO. Dokážu to pochopiť, rozumejú tomu, o čom hovorím, a dokonca by sa s takýmto niečím dokázali stotožniť. Napríklad o strane Sloboda a solidarita si to nemyslím.

To ste ten okruh dosť zúžili.

Vždy hovorím pravdu. Napríklad viem, že Richard Sulík má vážny problém so zmenou volebného systému, pretože si myslí, že jeden volebný obvod je fajn. Presvedčiť ho, že nie, bude vyžadovať istú silu. Som presvedčený, že tomu neverí ani Milan Krajniak a Sme rodina, ktorí sú, myslím, skôr za to autoritárske riadenie.

A koaličné strany?

Z koaličných strán je určite možné hovoriť s Mostom-Híd, pretože ide o prirodzené regióny, hovoríme o slovenskom Podunajsku, o Bratislavskej, Komárňanskej župe. Tomu absolútne verím a vôbec sa nebojím Maďarov ani menšinovej otázky, čím nás strašili predtým. S Mostom sa o tom dá rozprávať. So SNS a so Smerom neexistuje, je to úplne nemožné.

Z akého dôvodu?

Pretože Robert Fico a Andrej Danko sú obaja v podstate národní socialisti. Sú to ľudia, ktorí nikdy nebudú uvažovať o prenesení moci do regiónov. Robert Fico skôr protežuje komunistické územno-správne členenie – tri kraje a Bratislava –, ktoré bolo tiež mocenské, aby komunisti mohli vládnuť. A Andrej Danko bude silou-mocou držať tieto územné celky, ktoré akoby eliminujú južné Slovensko a Maďarov. Dnešné vyššie územné celky sú nezmyselné, nikto sa s nimi nestotožňuje.

Tým vlastne hovoríte, že štyri pätiny súčasného parlamentu sa s tým nestotožňujú. A budúci parlament by s tým mal súhlasiť?

Ešte raz. Štyri pätiny súčasného parlamentu s tým nesúhlasia, ale mojou ambíciou je získať s touto víziou pre krajinu také percentá hlasov, aby sme to dokázali zrealizovať.

Richard Rybníček ako bubeník Bez ladu a skladu na Pohode. foto - TASR
Richard Rybníček ako bubeník Bez ladu a skladu na Pohode. Foto – TASR

 

Do riadnych volieb zostáva tri a pol roka. Máte víziu, nemáte ľudí. Skúšali ste to rozoberať s nejakými poslancami? Je tam napríklad skupina okolo Miroslava Beblavého. Neskúšali ste, či sa nepridajú k vám?

Niekoľkokrát som sa stretol s Michalom Vašečkom, rozprávali sme sa s Katkou Macháčkovou. Ale pozor: nelákal som ich do strany, ale vysvetľoval som im víziu, kam chcem ísť. Preto teraz nemám „žiadnych ľudí“ v zmysle, že povedia, že sú členmi Tosky. Najprv potrebujem ľuďom vysvetliť, ako by to malo prebiehať, pretože je to ťažká reforma a v mnohých prípadoch si aj oni myslia, že to ľudí na Slovensku nezaujíma, ale ja im hovorím, že je to prierez všetkých oblastí a ideme do ťažkého vysvetľovania a ťažkej zmeny. Preto sa aj oni najskôr musia presvedčiť, či chcú ísť za také niečo bojovať. Mám približne rok času, aby som postupne začal presviedčať ľudí, že za to má zmysel bojovať. Viete, prišiel Rado Procházka, hovoril o jednoduchom štáte, ale to bolo všetko a nikto si nevedel predstavovať, aké kroky budú nasledovať. Ja toto beriem ako projekt, ktorý treba manažovať. Nebude to o jednom človeku Rybníčkovi, ktorý všetkému rozumie. Budem sa snažiť ľudí a stranu manažovať. Áno, najideálnejšie by bolo, keby to mohli byť tri volebné obdobia, ale myslím si, že o tri a pol roka by sa mohlo podariť získať tie percentá.

S ľuďmi okolo Progresívneho Slovenska ste sa pokúšali skontaktovať?

Mal som jeden pokus, chcel som sa spojiť s jedným významným človekom, ktorý je za tým, ale nakoniec som od toho upustil. A budem opäť veľmi úprimný: aj odtiaľ som dostal signály, že neveria téme decentralizácie, myslia si, že je to hlúposť, že to ľudí nezaujíma, že si nevieme uriadiť Slovensko, prečo by sme to mali roznášať do regiónov? Akoby som cítil, že neveria ľuďom v regiónoch.

Nie je to tým, že Slovensko nie je veľkosťou podobné americkému štátu či nemeckej spolkovej krajine?

Ja, naopak, vychádzam z toho, že Slovensko je veľkosťou podobné Švajčiarsku a Dánsku, kde je moc decentralizovaná.

Ale tam nebol na sto rokov prerušený vývoj prirodzených regiónov.     

Ale raz začať musíte. Nemôžem teraz rezignovať, pretože nemám šancu sa vrátiť k histórii, k tomu, čo písali Viktor Nižňanský, Marián Minarovič. Táto téma zaspala. Od Mečiara sa tu nastavil centralistický systém, ktorý funguje na tom, že najkľúčovejší sú predsedovia strán a štyria ľudia, ktorí sú každý deň v televízii. Stranícky systém neexistuje.

Kritizujete stranícky systém, ale v posledných dvoch primátorských voľbách vás strany podporili. Prečo ste ich neposlali do hája?

Ešte raz. Väčšinou riešim veci, ktoré majú zmysel. Nebudem hovoriť: choďte do hája, ale keď ma chcete podporiť, tak ma podporte, no dokážem voľby vyhrať aj bez vás a hotovo. Pre mňa bolo dôležité, aby to, čo som poskytol ako program v Trenčíne, uspelo. Niekto písal, že prečo som povedal, že nie som spasiteľ, keď sa to odo mňa očakáva. Mne je jedno, čo odo mňa novinári očakávajú. Ja bojujem aj o hlasy voličov Smeru. Chcem, aby bol program sympatický aj voličom Smeru, aj na nich mi záleží. Veľmi. Pretože toto je zásadná zmena charakteru štátu. V Trenčíne som získal 71 percent – to nie sú voliči pravice.

Keď budete v roku 2018 znovu kandidovať na primátora a príde krajský predseda Smeru, že vás podporí, poviete mu ďakujem?

Nie, pretože to už budem kandidovať za Tosku. To bude rozhodujúce. Musíte trochu zmeniť myslenie. Novinárska obec a ľudia v Bratislave žijú v jednej paradigme. Samozrejme, že Smer má na krku obrovské množstvo škandálov, ale obyvatelia v mestách a obciach rozhodujú vo väčšinovom systéme. Dnes sa vykrikuje z Bratislavy, že nonono Jožko v regióne, keď pôjdeš do koalície so Smerom, my z Bratislavy ti dáme po hlavičke, pretože je to zlé. Ale prečo mi má pánko z Bratislavy hovoriť, s kým mám ísť vo väčšinovom volebnom systéme do vlády, keď my tu fungujeme úplne inak? Predstava novinárov a centralistických politikov je, že Smer sú najväčší darebáci na svete a každý z KDH, Mosta-Híd alebo SaS, kto pôjde do vlády v regióne alebo v komunále, je rovnaký darebák. Kde berie človek z Bratislavy tú drzosť? Nemá ani ánung o tom, že väčšinový volebný systém je niečo úplne iné. Volič sa tu rozhoduje úplne inak.

Budete sa často vymedzovať voči Bratislave?

Budem sa často vymedzovať voči centrálnej politickej moci v Bratislave. Tak ako keď hovoríte, že Washington je zlý a skorumpovaný, nemyslíte obyvateľov Washingtonu, ale politickú moc vo Washingtone. Hovorím o politickej moci v Bratislave, pretože táto reforma má priniesť aj viac peňazí obyvateľom Bratislavy a má priniesť vylepšený zákon o Bratislave.

Richard Rybníček po víťazstve v komunálnych voľbách v roku 2014. Foto – TASR
Po víťazstve v komunálnych voľbách v roku 2014. Foto – TASR

Richard Sulík napísal blog, že ste si na seba ušili búdu, keď ste obmedzili dary od fyzických osôb na 100 a od právnických osôb na 5000 eur. Tých jeden a pol milióna na kampaň vám budú musieť darovať stovky ľudí a desiatky firiem. Prečo?

V konečnom dôsledku je to pre mňa ďalší možný dôkaz spätnej väzby, či majú ľudia ochotu zafinancovať niečo, na čom sa budú môcť vo veľkej miere spolupodieľať. Je to možno v dobrom slova zmysle aj domáca úloha pre voliča, že keď sa rozhodne Tosku voliť, tak ju aj finančne podporí. Dnes je situácia taká, že ste buď milionár ako Babiš, alebo majiteľ ESET-u a zafinancujete si to sami, alebo si zoberiete pôžičku ako Rado Procházka. Ale ja nemám toľko majetku, aby som mohol ručiť bankám. A keby som teraz zašiel za niekým, od koho by som si vypýtal milión alebo dva a on by mi ich dal, nikoho nepresvedčím, že nevisím na šnúrke od jeho trenírok, pretože nikto vám nedá milión na to, aby ste si robili vlastnú politiku. Nemám inú cestu, ako byť transparentný a zároveň úprimný. Patrím do strednej triedy, nemám na to, aby som si založil stranu, ale pritom chcem vstúpiť do politiky. Pre to, aby som mohol povedať ľuďom, že to myslím úprimne, ich poprosím, aby mi v obmedzenej miere dali peniaze. Richard to napísal veľmi dobre. Uplietol som si na seba bič, ale uplietol som si ho už tým, aký program pripravujem a čo chcem.

Ľudia vás nebudú voliť len podľa programu, ale aj podľa toho, aký ste. Ste konzervatívec, myslím, že ste boli aj na pochode za život. Boli ste aj na referende?

Nebol som na pochode, ale v referende som hlasoval.

Predpokladám, že ste hlasovali áno.

Trikrát.

Čo hovoríte rok a pol po referende? Myslíte si, že bolo dobré, že sa uskutočnilo? Zostala po ňom jazva, ľudia sa rozhádali nielen na Facebooku, ale aj v rodinách. 

Určite sa zas pomerili.

Minimálne sa rozhádali. Bolo dobré, že také referendum bolo?

Myslím si, že áno. Zúčastnil som sa na ňom. Možno prídu iné referendá, vo Švajčiarsku fungujú desaťročia a treba si na ne zvyknúť. Je tu nejaký politický názor, máme sa o ňom baviť. Zásadné je rozprávať sa o ňom. Necítim ani v Trenčíne, ani v regióne, že by to zanechalo vo verejnosti nejakú jazvu.

Ako sa bude vaša strana profilovať v kultúrno-etických otázkach?

Nebudem ten, kto bude vo svojom programe presadzovať otázku registrovaných partnerstiev, pretože by to bolo proti môjmu presvedčeniu, som proste katolík. Ale jednu vec poviem. Som pripravený aj v rámci strany, aj v rámci diskusií veľa o tom pokojne hovoriť. Nebudem sa správať radikálne, že budem hovoriť, že je to úplný nezmysel. Chcem si to nechávať vysvetliť, ale nečakajte, že súčasťou programu Tosky bude návrh na registrované partnerstvá, pretože budeme strana, ktorá je konzervatívna.

Keď sa k vám prihlási úspešný primátor, bude úplne súhlasiť s vašou koncepciou decentralizácie, ale bude to silný liberál?

Je to vždy otázka, čo v tej chvíli človek v rámci krajiny považuje za prioritu. Na najbližších dvanásť rokov sa dokážeme zhodnúť na tom, že ideme riešiť problémy tak, aby začala krajina fungovať. Poviem mu: rozprávajme sa o tom, ale nepredkladajme to ako návrh do programu, pretože toto je teraz dôležitejšie.

Ale tie témy si vás nájdu.

Určite, ale nebudem teraz naháňať všetky hlasy len preto, aby som mal niekoľko percent.

Nájdu si vás aj iné veci, ako napríklad utečenci. Koľko by Slovensko mohlo prijať utečencov?

Poviem iba jednu vec: maďarská cesta, že zavriem hranice a ani jeden jediný, je nezmysel. Ale flexibilná solidarita V4, že si budeme určovať počty, je pre túto krajinu cesta. Ľuďom, ktorí potrebujú, treba pomáhať. Každý sme ľudská bytosť, ale momentálne nevieme pomôcť ani sami sebe, preto si musíme povedať, koľko sme schopní zvládnuť, aby sme si nakoniec neublížili. Neviem povedať počet, ale flexibilná solidarita je dobré riešenie.

Správal sa Fico za posledný rok v otázke utečencov správne?

Nie. Fico sa správa možno v poslednom období správne v súvislosti s tou flexibilitou, ale pred voľbami sa nesprával správne, podľa môjho názoru zlyhal. Človek, ktorý je kedykoľvek schopný potlačiť svoje hodnoty len preto, aby za každú cenu získal čo najviac hlasov, to sú tí najnebezpečnejší ľudia pre každú krajinu. Fico sa správal presne tak.

Takže čo mal Fico robiť?

Mal sa správať oveľa humánnejšie. Ale možno mal od začiatku hovoriť, že nie sme ako krajina schopní prijať tisíce utečencov, pretože v tejto chvíli na to nemáme ani finančné a možno ani mentálne kapacity. Ale nemal by som žiadny problém povedať v EÚ: prosím vás, nenúťte nás prijať desiatky tisíc utečencov, pretože to nedokážeme zvládnuť, naši ľudia to nechcú, možno im ešte viac ublížime. Mal to povedať ako pravdu, pretože dnes na to nie sme pripravení. Nie sme v takej ekonomickej situácii, ako je Nemecko.

Kedy budeme? Veď sa máme najlepšie v histórii.

Áno, ale sme súčasťou Európskej únie a máme ešte ďaleko k tomu, ako sa majú ľudia tam.

Čiže keď sa budeme mať tak dobre ako tam, môžeme nejakých prijímať?

Nie, myslím si, že ich môžeme prijímať aj teraz, ale opakujem, pokiaľ by to mali byť tisíce alebo desiatky tisíc, ako krajina to nezvládneme.

Bola Ficova žaloba správna či nesprávna?

Úplný nezmysel.

Sú Ficove výroky o NATO správne či nesprávne?

My máme byť pevnou súčasťou NATO, dokonca som presvedčený o tom, že by sa nemala vytvárať spoločná obranná politika Európskej únie, ale myslím si, že by sme mali presadzovať posilňovanie našej pozície v Severoatlantickej aliancii, mali by sme byť dôsledným partnerom a máme posilňovať financovanie armády, máme do nej dávať 1,6 a následne dve percentá, pretože je to veľmi dôležité. Útoky na NATO, útoky na Veľkú Britániu sú kontraproduktívne. Ako Slovensko máme ovplyvňovať veci, ktoré ovplyvňovať máme a vieme.

Môžeme ovplyvňovať protiruské sankcie. Súhlasíte s nimi?

Áno, súhlasím, v tomto nikdy nebudem klamať. Mali by sme mať čo najkorektnejšie vzťahy s Ruskom, Rusko je pre nás veľmi dôležitý partner, ale nemali by sme sa báť hovoriť pravdu, keď máme pocit, že Rusko robí niečo, čo nie je v súlade s medzinárodným právom.

Bolo dobré, že Andrej Kiska prijal dalajlámu?

Áno, myslím, že to bolo v poriadku. Úloha prezidenta je presne v tomto.

Napriek tomu, že Čína neskôr protestovala a vyhrážala sa?

Nech Čína protestuje, koľko chce. Toto sme my. My. Čoho sa máme báť? Mám sa báť Číny, pretože je veľká a bohatá? Mám sa preto báť Ruska, Spojených štátov, Nemecka? Veď my máme svoj názor, nebudeme sa za každú cenu prispôsobovať ekonomickým záujmom, máme mať aj svoje hodnoty. Preto je dobré, že Kiska prijal dalajlámu, je to úplne normálne a som rád, že to urobil.

Čo si myslíte o prezidentovi Kiskovi?

Ešte keď bol prezident Gašparovič, študoval som vo Švajčiarsku, kde funkcia prezidenta rotuje, povedal som, že úrad prezidenta treba zrušiť. Všetci si povedali, že som sa zbláznil, ale teraz si to už nemyslím. Predstava Roberta Fica, keď kandidoval na prezidenta, bola, že zavedie prezidentský systém. Myslím si, že sa mu veľmi páči spôsob, akým vládne Putin a Orbán. Aj Andrejovi Dankovi sú sympatické tieto autoritatívne režimy. Andrej Kiska je však upokojujúcim prvkom. Som rád, že je prezidentom, som rád, že máme úrad prezidenta, a najbližšie by som ho nechcel zrušiť, pretože dúfam, že Andrej Kiska bude ešte raz prezident.

Dúfate preto, aby nezaložil konkurenčnú stranu, alebo je dobrý, na správnom mieste?

Je dobrý. Keby sa mi podarilo dať dokopy zmysluplný program a našiel by sa lepší človek, ktorý by ho dokázal presadiť, pokojne mu ho odovzdám a budem rád.

Hovoríte o Kiskovi?

Napríklad. Alebo sa nájde niekto, kto povie, že je líder pravice, splní, prepáčte, predstavu všetkých novinárov a všetci ho budú chváliť, urobí tlačovku a všetci sa zbláznia, že áno, na toto sme všetci čakali. Keď sa taký človek nájde a ukáže sa, že to má zmysel, budem sa z toho tešiť. Mohol by som byť ešte primátor mesta, ale keď vidím, že pre toto mesto i iné mestá sa dá urobiť viac z vyššej pozície, povedal som si, že vstúpim do veľkej politiky.

Sú oblasti, kde vám dáva bratislavská centralizácia zmysel? Čo si myslíte o tom, že minister zdravotníctva ide nakupovať cétečká centrálne? Asi decentralizovaný predaj zlyhal.

Decentralizovaný predaj nezlyhal, ale ukázalo sa, že sa to robilo zle a kradlo sa. A teraz sa bude robiť z centra. Ale poviem vám jednu vec, o ktorej chcem diskutovať – kultúra. Chcem sa rozprávať o tom, ako by sa kultúra mala preniesť do regiónov. Centrálna má zostať obrana a bezpečnosť, zahraničná politika aj časť financií, verejné výdavky by mali byť pod centrálnou kontrolou. Oblasť zdravotníctva je oblasť, ktorá sa dá za istých okolností decentralizovať a zároveň kontrolovať. Úloha štátu je kontrolovať, ale dnes je situácia, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou patrí pod ministerstvo zdravotníctva, čo je úplný nezmysel. Tento úrad má patriť pod ministerstvo vnútra.

Formálne má správnu radu.

Má kontrolovať výkon v zdravotníctve veľmi tvrdým spôsobom a nie v jednom rezorte, kde je minister nadriadený. To je nezmysel. Všetci hovoria, že teraz sa kradne v štáte a keď to presunieš do regiónov, bude sa kradnúť aj tam dole. Ale my musíme kontrolovať celý proces narábania s verejnými zdrojmi. Povedať si, že keď sa kradne hore, bude sa aj dole, znamená, že sami sebe hovoríme, že sme hlúpi, pretože to nedokážeme odkontrolovať. Tvrdím, že keď sa veci budú kontrolovať, aj decentralizované predaje cétečiek budú úplne normálne. Pokiaľ to bude mať pravidlá a pokiaľ človek, ktorý ich poruší, pôjde do basy. Hovoriť, že to na ministerstve ustrážia, je smiešne.

Toska

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash