Denník N

Výsmech Rybníčka je veľmi predčasný

Vysmievame sa zo zaslepenia časti voličov rôznymi modlami a sami naivne čakáme na skoro to isté. Nebuďme ako babky demokratky s fotkami Mečiara v modlitebnej knižke.

Autor je politológ

Od čias VPN, teda nemotorného zakladania a organizovania politických subjektov na kolene vo svetroch bez mediálnych poradcov a ďalších profesionálov, ubehlo vyše štvrťstoročia. Preto nemožno ignorovať mágov politického marketingu, lebo kapitalizmus je konzum a šou.

Strany ako tovar

Politické strany sa prispôsobujú tomu, že sú tak trochu a niekedy aj kúsok viac komoditou – tovarom, ktorému pristane trendový imidž. Skrátka, politickú stranu chceme mať „načančanú“.

Musí to byť nablýskaný produkt. Super slogany, originálny názov a logo nadizajnované minimálne od majstra Da Vinciho, program komplikovaný maximálne ako šlabikár (málo textu, napovie obrázok), dobre vyzerajúci a charizmatickí lídri trénovaní v komunikačných zručnostiach.

Na tlačovkách nesmie chýbať snaha zaujať vizualizáciami, rôznymi pomôckami, slovnými hračkami a niečím (bársaká somarina), čo sa dostane do správ a hláv potenciálnych voličov.

Snemy a iné veľké reklamné akcie majú byť divadelným predstavením. Parádna scéna, kostýmy, hudba, výprava, aj ten scenár a hlavne komparz. Okolo lídra vždy musia byť akísi prikyvujúci a lídra podporujúci ľudia.
Ak budú raz existovať iba kyberstrany na internete a sociálnych sieťach, určite budú stačiť aj hologramy alebo „lajky“.

Spomeňte si na Procházku

Tak či tak, dnes sa inak nedá a je dobré, že isté nároky volič má a od serióznych politikov žiada, aby aspoň minimálnu úroveň „načančanosti“ dodržiavali. Richard Rybníček zatiaľ tieto nároky nedodržiava, ale napriek mnohostrannej kritike Rybníček iba na tlačovke ohlásil vznik novej strany. Keď to začiatkom apríla 2014 urobil Radoslav Procházka, bola to improvizovaná tlačová konferencia na chodbe parlamentu, kde s ním boli len Andrej Hrnčiar a Miroslav Beblavý.

Hodnoty, programy, ciele a štruktúry nového subjektu oznámil Procházka neskôr a prvotné fázy okolo vzniku strany Sieť boli dobre marketingovo zvládnuté.

Rybníček síce od volieb poskytol mnohé rozhovory, ale oficiálnu tlačovú besedu k tejto téme neuskutočnil. Preto by som bol v hodnotiacich súdoch ešte opatrný. Vedel som, že po fiasku Siete bude časť verejnosti voči novým politickým subjektom veľmi skeptická a rezervovaná. Obrannými mechanizmami sú sarkazmus, cynizmus a preexponovaná kritika spojená s predsudkami, keď o novej strane zhola nič nevieme.

Naivne čakáme na spasiteľa

Príkladom je výsmech zo zamýšľaného názvu Toska. Pritom tu reálne fungujú strany s názvami Kotleba – ĽSNS, Sme rodina – Boris Kollár a nedávno sme tu mali stranu s oficiálnym názvom Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic). Áno, v zátvorke D. Lipšic. Strana by asi mala väčšie šance na úspech s názvom Konzervatívny Rybníček.

Na druhej strane je to sklamanie až z rozprávkovo prehnaných očakávaní a nárokov. Na tomto svete niet nijakého spasiteľa s čarovným prútikom. Nebuďme ako babky demokratky s fotkou Mečiara v modlitebnej knižke. Vysmievame sa zo zaslepenia časti elektorátu rôznymi modlami a sami naivne čakáme na skoro to isté – na spasenie neficovskej pravice, azda veľkým treskom?

Nestačila by predbežne do súčasnej politickej krútňavy aká-taká solídna politická strana s chybami, ktoré sme do istej miery ochotní tolerovať (a vôbec to nemusí byť strana Richarda Rybníčka)?

Kritika sa sústredila aj na to, že doposiaľ jediné otvorené programové tézy sa dotýkajú verejnej správy, čo nie je sexy a bez chlebových tém to nejde. Ak vyzerá niečo nudne, to neznamená, že to nie je dôležité. Politik má nastoľovať témy či vízie, nemá to byť iba o prispôsobovaní sa vrtkavej verejnej mienke. Musí voličov presvedčiť o významnosti svojho programu a aj marketing mu má pomôcť osnovné body programu predať a spraviť ich zaujímavými. Ak to so svojím ansámblom nedokáže, skončí ako desiatky strán, ktoré neprekročili brány parlamentu.

To, že sa vo veľkom o Rybníčkovi hovorí, hoci zväčša v negatívnych konotáciách, je dôkazom emocionálneho zapojenia. Takže aj napriek hundraniu sa netrpezlivo čaká, čo bude ďalej (osoby, celý program atď.) a to je nateraz pre Tosku dobré znamenie. Vyčkávaciu taktiku má zrejme aj samotný Rybníček.

A nedočkaví nespokojní voliči nervóznejú. Nemajú dôvod. Nové strany ešte len začínajú rašiť. Času na konštruktívnu a vecnú kritiku bude dosť.

Toska

Teraz najčítanejšie