Denník N

Lekár: Antivakcinačné názory škodia, pýtajte sa expertov, nie na Modrom koníku

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Proti chrípke sa neočkuje ani päť percent Slovákov. Ak v Rakúsku ochorie nezaočkovaný človek, plne si hradí liečbu. U nás taká prax zavedená nie je.

S očkovaním proti chrípke je to ako s bezpečnostnými pásmi v aute, povedala epidemiologička Zuzana Krištúfková.

„Poznám ľudí, ktorí sa celý život nezapášu a nič sa im nestane. Ale poznám aj tých, ktorí by medzi nami mohli ešte byť, ak by boli pripútaní,“ dodala odborníčka na tlačovej konferencii Chronicky chorý pacient a chrípka.

Krištúfková je predsedníčkou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Blíži sa chrípkové obdobie a odborníci znova, tak ako po minulé roky, upozorňujú, aby sme sa dali proti chrípke očkovať.

V zaočkovanosti zaostávame

Oproti iným západoeurópskym krajinám zaostávame. „Boli časy, keď sme dosahovali zaočkovanosť 13 percent, dnes je to okolo 4,5 percenta. O kolektívnej ochrane nemôže byť reč,“ posťažovala sa lekárka.

Je toho názoru, že očkovať by sa mal dať každý. Za najúčinnejšiu prevenciu považuje očkovanie. „Chrípka sa u nás stále podceňuje, hoci ide o nevyspytateľnú chorobu,“ vraví.

Chrípka je akútne vírusové ochorenie. „Začína sa dramaticky, z plného zdravia. Človek dostane bolesť hlavy, svalov a kĺbov. Cíti sa unavený, musí si ľahnúť. Príde zimnica, triaška, teploty – až nad 40 stupňov. Dochádza k vzniku suchého kašľa. Chrípku vždy sprevádza vysoká teplota a celkové schvátenie organizmu,“ opisuje Krištúfková príznaky, ktoré sprevádzajú chrípku.

Zdroj – Zuzana Krištúfková
Zdroj – Zuzana Krištúfková

Očkovanie každý rok

Očkovať sa treba každý rok, pretože vírusy sa každú sezónu menia. Protilátky sa tvoria desať až štrnásť dní.

„Preto je ideálne očkovať sa od októbra do novembra, teda skôr ako očakávame výskyt chrípky. Túto sezónu nebol vírus na Slovensku ešte izolovaný. To, čo tu teraz koluje, nie sú vírusy chrípky. Ide o vírusy, ktoré môžu viesť k ochoreniam, čo sa na chrípku podobajú. Vírus chrípky sa u nás začne objavovať v decembri a epidémia najčastejšia vrcholí na konci januára, prípadne začiatkom februára,“ povedala epidemiologička.

Negatívne reakcie organizmu

Očkovacia látka obsahuje čiastočky usmrteného vírusu. Nie je možné, aby vyvolali ochorenie. Telo si po podaní očkovacej látky začne vytvárať protilátky, tie ho chránia, keď ho napadne živý vírus.

Po očkovaní môže u človeka dôjsť k negatívnej reakcii. „Môže ísť o bolestivosť v mieste vpichu, človek môže mať teplotu, pociťovať svrbenie či únavu. Ľudia by sa mali vyhýbať nadmernej fyzickej aktivite. Svoju rodinu očkujem v piatok. Ak by mali reakciu, cez víkend si to môžu vyležať,“ hovorí Krištúfková.

Výhody očkovania však prevyšujú potenciálne riziká, dodáva.

Kto by sa mal dať očkovať

Medzi rizikové skupiny, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča očkovať, patria tehotné ženy (bez ohľadu na štádium tehotenstva), zdravotnícki pracovníci, chronicky choré osoby, seniori a deti vo veku od šiestich mesiacov do piatich rokov.

Krištúfková však radí, aby sa dal očkovať každý. „Ide aj o ochranu druhých. Ak máte doma starého alebo chronicky chorého človeka, hrozí, že vírus donesiete domov a nakazíte ho.“

Epidemiologička hovorí, aby sa určite dali očkovať športovci. „Spomínam si na Nagano, keď naši hokejisti dostali chrípku, boli oslabení a skoro nemohli stáť na korčuliach. Opakovane sa stretávame s tým, že športovec sa pripravuje celý rok, potom ho skolí ochorenie a on nemôže podať výkon, aký by chcel.“

Ak je dostupná očkovacia látka, každé úmrtie je zbytočné, hovorí záverom svojej prednášky Krištúfková. „Vakcína je plne hradená pre rizikové skupiny. Ale už niekoľko rokov máme informáciu, že poisťovne hradia očkovaciu látku každému, komu ju lekár na predpis predpíše. Hoci im to naša legislatíva neukladá. Poisťovne to robia, lebo vedia, že je lacnejšie dať sa zaočkovať ako následne hradiť liečbu.“

 Očkovanie

  • vykonávať ho treba každoročne, pretože vírusy chrípky sa menia
  • je optimálne v priebehu októbra a novembra
  • zloženie očkovacej látky sa aktualizuje pred každou sezónou
  • protilátky sa vytvoria 10 až 14 dní po očkovaní
  • je najúčinnejšou prevenciou

Očkovanie znižuje spotrebu antibiotík

Výhodou očkovania proti chrípke je, že prispieva k znižovaniu spotreby antibiotík. „Veľmi často sa stáva, že lekári predpisujú na chrípku antibiotiká. Ale chrípka je spôsobená vírusom a na vírusy antibiotiká neúčinkujú. Keď zabránime ochoreniu, zabránime aj tomu, aby mu lekár predpísal antibiotiká,“ hovorí Krištúfková.

K liečbe antibiotikami sa pristupuje vtedy, ak vírus chrípky oslabí sliznicu nosohltana a tá sa stane vstupnou bránou pre baktérie. „Vtedy prichádzajú bakteriálne zápaly, či už prínosových dutín, alebo priedušiek, niekedy až zápaly pľúc. Vtedy sa dávajú antibiotiká. Tieto sekundárne komplikácie by však nevznikli, ak by človek nemal chrípku,“ dodáva lekárka.

Pacienti s nádorovým ochorením

Vysoko ohrozenou skupinou ľudí sú pacienti s nádorovým ochorením. Mávajú ťažší priebeh chrípky a vyššie riziko komplikácií v porovnaní so zdravou populáciou. Očkovanie je pre nich vhodné a bezpečné, povedal Ľuboš Drgoňa, prednosta Kliniky onkohematológie Lekárskej fakulty UK a Národného onkologického ústavu.

„Vakcíny nezhoršujú priebeh samotného nádorového ochorenia ani sa u pacientov neopisuje vyšší výskyt nežiaducich účinkov spojených s vakcináciou,“ dodal lekár.

Účinnosť vakcíny je u onkologických pacientov zvyčajne nižšia, preto Drgoňa odporúča, aby sa príbuzní, ktorí prichádzajú do kontaktu s pacientom, dali jednoznačne očkovať.

„Návšteva v nemocnici má pacienta potešiť, nie nakaziť chrípkou. Obmedzovanie návštev takýchto ľudí nie je obmedzovaním slobody a demokracie, ale rozumným opatrením, ako brániť šíreniu infekcií, napríklad chrípky,“ vraví onkológ.

„Očkovanie príbuzných spolu s hygienicko-epidemiologickými opatreniami jednoznačne znižujú chorobnosť aj úmrtnosť pacientov na onkologických oddeleniach,“ dodal lekár.

Pacienti s diabetom

Početnou skupinou chronicky chorých pacientov, pre ktorých chrípka predstavuje zvýšenú hrozbu, sú aj diabetici.

Ak sú zaočkovaní, počet hospitalizácií v súvislosti s akútnym infarktom myokardu je nižší o 19 percent, v prípade srdcového zlyhania o 22 percent a zápalu pľúc o 15 percent, povedal na tlačovej konferencii Emil Martinka, primár diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu.

Škody antivaxerov

Všetci traja odborníci sa zhodli, že nad antivakcinačným hnutím (netýka sa iba očkovania proti chrípke) krútia hlavou. „Antivakcinačná kampaň stojí na vode. Výhody očkovania sú oveľa vyššie než potenciálne riziko,“ povedal Martinka na margo antivaxerov.

Drgoňa doplnil kolegu takto: „Antivakcinačné argumenty sú, že sa očkuje proti chorobám, ktoré tu nie sú. No ony tu nie sú práve preto, lebo sa proti nim očkuje. Keď nikto nevidel tetanus, nech sa ide pozrieť do Afriky, ako vyzerá. Čierny kašeľ tu už máme. Takže ak rodičia čakajú na ďalšie choroby u vlastných detí, nech sa páči. Potom si Modrý koník môže veselo zaerdžať.“

Vyjadril tak pochybnosti nad praktikami ľudí, ktorí si zháňajú poznatky na internete a pomýlení neodbornými informáciami škodia sebe a druhým. „Antivakcinačnú kampaň zvyčajne vedú ľudia, ktorí nie sú medicínsky vzdelaní. Je chyba, ak si myslia, že keď sa okrajovo oboznámia s nejakou problematikou, sú z nich experti. Ja takisto nestaviam budovy, diaľnice a mosty, lebo na to nie som kompetentný.“

Neočkované dieťa skoro zomrelo

Krištúfková doplnila kolegov o nedávny príklad z lekárskej praxe. „Rozprával mi primár z Trenčína o prípade, keď dieťa dostalo silný čierny kašeľ. Skončilo na ARO, takmer zomrelo. Keď sa ho podarilo zachrániť, rodičia zmenili svoj názor a dali dieťa očkovať. To musia rodičia toto zažiť, aby otočili?“ pýta sa epidemiologička.

Doplnila, že ak v Rakúsku rodičia nezaočkujú dieťa a ono ochorie, v plnej miere hradia jeho liečbu. U nás taká prax zavedená nie je.

Povinné očkovanie

Teraz najčítanejšie