Denník N

Prečo sa báť Ruska: sedem hrozieb pre Slovensko

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Zahranično-politickí experti varujú pred predstieraním, že ruská politika na Ukrajine sa nás netýka. Ich najväčšie obavy z Ruska sme zhrnuli do siedmich bodov.

Presne pred rokom, vôbec prvý raz od druhej svetovej vojny v Európe nejaká krajina vojensky vstúpila na územie susedného štátu, aby si anektovala časť jeho územia. Anexiou Krymu v marci 2014 sa však expanzívna politika Ruska nezastavila.

Na východe Ukrajiny Kremeľ politicky, vojensky aj diplomaticky podporuje proruských separatistov. Moskva mala pritom byť garantom ukrajinskej územnej celistvosti ako jeden zo signatárov Budapeštianskeho memoranda z roku 1994. Zaručila sa v ňom, že bude chrániť suverenitu Ukrajiny, a tá sa za to vzdala jadrových zbraní.

Napriek tomu sa mnohí západní politici, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica či českého prezidenta Miloša Zemana, vyhýbajú vidieť Rusko ako agresora a nevnímajú politiku ruského prezidenta Vladimira Putina ako hrozbu pre európsku bezpečnosť.

Zahranično-politickí experti však varujú, že jeho politika na východe sa netýka len Ukrajiny, ale aj Slovenska a celej Európy.

Rusko

Hrozba pre Alianciu: Ruská hybridná vojna môže spôsobiť zmätok v NATO
Rozhovor s litovskou političkou: Hrozbu Ruska berieme vážne. Mali by ste aj vy
Komentár Romana Pataja: Rusko sa poučilo, dnes bojuje inak
Historický exkurz Tomáša Galisa: Storočie ruských vojen

1. Hrozba pre demokraciu

,,Ak si Slováci vážia svoju slobodu a cítia sa byť Európanmi, mali by Rusko považovať nielen za svoju hrozbu, ale aktívne proti tomu aj vystupovať so svojimi spojencami v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii,” rozpráva bývalý československý minister obrany a český veľvyslanec v Rusku Luboš Dobrovský.

Predstierať, že sa nás netýka jeho politika na Ukrajine a zbližovanie sa Moskvy s radikálnymi ultrapravicovými či ľavicovými stranami v Európe, je podľa neho nebezpečné pre západnú spoločnosť, ktorá si už zvykla na demokratické štandardy a dodržiavanie ľudských práv. ,,Režim Vladimira Putina sa rozhodol, že obnoví teritórium veľkého Ruska, ktoré bude riadiť z Moskvy, a zároveň mnohí politici na Západe sú stále v omyle, že Rusko vnímajú ako spoľahlivého politického a obchodného partnera,” hovorí bývalý disident a šéf kancelárie českého exprezidenta Václava Havla.

Snahu podkopávať hodnotový systém západnej spoločnosti vidí šéf zahraničného výboru slovenského parlamentu František Šebej. ,,Nebezpečenstvo Ruska vyplýva rovno z charakteru jeho režimu, ktorý vníma západné liberálne hodnoty ako svoje ohrozenie, a v štýle ZSSR pokračuje v paranoidnom videní zvyšku sveta ako svojho nepriateľa,“ rozpráva slovenský poslanec.

Financovania strán – ako napríklad Národný front Marie Le Penovej či spolupráca s gréckou Syrizou a maďarským Jobbikom – sú podľa neho príkladom, že sa Rusko snaží rozbiť Európsku úniu a vyvolať nedôveru v tradičné demokratické inštitúcie. ,,To to je vôbec najhoršie na ruskej hrozbe, že môže ohroziť našu slobodu bez toho, aby k nám vôbec vkročili jeho tanky,“ povedal Šebej.

2. Ohrozený bezpečnostný systém Európy

,,To, čo sa deje na Ukrajine, dáva veľa dôvodov na obavu práve pre štáty ako Slovensko, ktorých stabilita a bezpečnosť tiež závisí od rešpektu medzinárodných dohôd: aj keď Slovensko je na rozdiel od Ukrajiny členom NATO a EÚ, pripojenie Krymu k Rusku a podpora Moskvy separatistov na východe Ukrajiny je úplne zjavne porušením medzinárodného práva,” hovorí analytička bruselského think-tanku Council on Foreign Relations Jana Kobzová. Práve jeho dodržovanie by podľa nej malo byť našou veľkou prioritou.

Za snahou zabrániť Ukrajine zbližovať sa s Európskou úniou a budovať jej územnú celistvosť je podľa šéfa Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu aj túžba rozbiť zavedený európsky bezpečnostný systém, ktorý by viac vyhovoval Rusku.

3. Hrozba hybridného útoku a propaganda

Najviac sa toho boja pobaltské krajiny, ktoré sú v blízkosti Ruska a žije v nich výrazná ruská menšina. ,,V podstate ide o vojenský útok, ale neoficiálny – v réžii tajných služieb a bez riadneho označenia, ako sa to stalo v prípade obsadenia Krymu,” hovorí analytik Marián Majer zo slovenského think-tanku CEPI.

Koncom februára sa na Kryme začali objavovať neoznačení profesionálni vojaci ruskej armády s najmodernejšou výbavou známou ako Ratnik. ,,Neoznačeným zeleným mužíčkom sa podarilo už s pripravenými domácimi skupinami vyvolať nepokoje a zinscenovať bleskové referendum o pripojení sa k Rusku,” dodáva Majer.

Hybridná vojna prebieha podľa analytikov aj naďalej, najmä vo forme propagandy. ,,Masívna propaganda za miliardy dolárov, platenie proruských médií, trollov na internete, rôzne publikácie šíriace konšpirácie ako Zem a vek, to všetko je veľmi silná zbraň Ruska, ktorá nachádza svojich stúpencov v Európe,” hovorí Majer.

4. Klasická vojenská hrozba

Ruská propaganda vykresľuje Západ, obzvlášť Spojené štáty a NATO ako svojho najväčšieho nepriateľa. Ešte pred anexiou Krymu sa Moskva vyhrážala umiestňovaním balistických rakiet v tesnej blízkosti krajín EÚ vo svojej enkláve Kaliningrad.

,,Rusko má dostatočný arzenál na konvenčný útok na členské štáty NATO v jeho východnej časti – ak odhliadneme od pozemnej invázie typu tanky, delá a vojaci, tak za najpravdepodobnejšie predpokladám využitie balistických striel, aj keď – pravdepodobnosť takého klasického vojenského útoku je stále nízka,” myslí si analytik Majer.

Ani Kobzová z bruselského think-tanku ECFR si nemyslí, že by sme ,,teraz mali žiť v strachu z nejakej ruskej invázie. Skôr sa treba báť neschopnosti medzinárodného spoločenstva korigovať porušovanie medzinárodných dohod“.

Slabosť ukrajinských bezpečnostných štruktúr, ktoré sa ukázali pri anexii Krymu a počas vojny na Donbase, je podľa nej varovaním aj pre Slovensko, že podvyživené, nevycvičené a skorumpované bezpečnostné štruktúry reagujú pomaly a neúčinne. ,,Z toho plynie nutnosť posilnenia našej vlastnej obrannej schopnosti poctivým plnením obranných záväzkov, ktoré sme dobrovoľne prijali pri vstupe do Severoatlantickej aliancie,” dodáva Kobzová.

5. Kybernetické útoky

,,Rusko patrí spolu s Čínou ku krajinám, odkiaľ sa vedie väčšina kybernetickych útokov vo svete. Aj keď treba priznať, že dnes zatiaľ drvivá väčšina nemusí byť štátom zorganizovaná či podporovaná,” hovorí bezpečnostný analytik Majer.

Neplatí to však v prípade masívneho útoku na Estónsko v roku 2007, keď sa hackerom podarilo masívne poškodiť elektronicky mimoriadne vyspelé Estónsko. Odstavili ho na niekoľko dní od bánk, zablokovali webstránky parlamentu, médií a vládnych inštitúcií. Minister zahraničia Urmas Paet vtedy obvinil z útokov priamo Kremeľ.

6. Finančná hrozba

,,Kapitálové prepojenie na štát cez vlastníctvo podnikov, banky, ako to vidno napríklad v českých Karlových Varoch, či financovanie vplyvných politikov, je veľmi nebezpečný trend,“ hovorí Majer.

Dlhodobo na snahu infiltrovať sa do strategických oblastí cez ekonomiku v stredoeurópskom regióne upozorňuje aj česká tajná služba BIS. Jej varovania nezabránili, aby sa k okruhu českého prezidenta Miloša Zemana dostali ľudia z ruského Lukoilu.

,,Český prezident a slovenský premiér Robert Fico si myslia, že s čo najväčšou obchodnou spoluprácou sa im podarí predísť ruskej agresii. Je to však omyl. Obchod je súčasťou ruskej vojenskej stratégie,” myslí si Dobrovský. Fico aj Zeman podľa neho robia chybu, ak ignorujú zistenia svojich tajných služieb.

7. Energetická hrozba

Plynová kríza v roku 2009, ktorú na dva týždne pocítilo Slovensko, ukázala, že Rusko vie použiť svoj plynárenský gigant Gazprom ako prostriedok v geopolitickom boji. Slovensko sa z krízy poučilo v tom, že začalo diverzifikovať svoje zdroje.

Minulý rok, keď na Slovensko začali bezdôvodne prúdiť menšie dodávky plynu, ako boli objednané, sme mali v zásobníkoch nachystaný plyn do rezervy a vďaka alternatívnej trase by sa Slovensko vedelo zaobísť aj bez tranzitu vedeného cez Ukrajinu. Aj naďalej je však Slovensko závislé od ruského – plynu či jadrového paliva.

,,Obrovské štátne spoločnosti ako Rosneft, Gapzrom či Rosatom nie sú tradičnými energetickými spoločnosťami, ale predovšetkým nástrojom ruskej moci,“ upozorňuje Šebej, podľa ktorého sme v energetickej závislosti od Ruska stále veľmi zraniteľní a vydierateľní.

,,Rusko je a vzhľadom na svoje prírodné zdroje a vybudované logisticko-prepravné trasy aj ostane jedným z hlavných dodávateľov fosílnych energosurovín do EÚ. To však neznamená, že má mať monopolné postavenie, a dokonca právo zasahovať do európskej legislatívy a koncepcií,“ hovorí energetický expert Karel Hirman. Práve pre to  je podľa neho nutná jednotná energetická stratégia EÚ, ktorá bude zameraná na zabezpečenie diverzifikácie nákupu a dopravných trás.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie