Denník N

Vo Vatikáne prvýkrát pochovali bezdomovca, obľúbeného Willyho

Mnoho ľudí bez domova sa skrýva v priestoroch okolo Chrámu svätého Petra. Foto: TASR/AP.
Mnoho ľudí bez domova sa skrýva v priestoroch okolo Chrámu svätého Petra. Foto: TASR/AP.

Flámsky tulák našiel miesto posledného odpočinku v tieni Chrámu svätého Petra. Vo Vatikáne prežil veľkú časť života ako hlboko veriaci človek bez domova.

Vo Vatikáne môže byť človek pochovaný na dvoch miestach. Ak je pápež, má od začiatku svojho pontifikátu vyhradené miesto pod Chrámom svätého Petra, kde odpočívajú jeho predchodcovia.

V tieni chrámu sa nachádza malebný cintorín, ktorý nie je výnimočný iba vekom kameňov a vekom zelene (vznikol okolo roku 800), ale najmä tým, že v jeho pôde nespočinie hocikto.

Dobrým predpokladom, aby človek na drobnom cintoríne získal svoje miesto, je byť nemecky hovoriacim duchovným alebo nemeckým cirkevným aristokratom. Cintorín je rezervovaný najmä pre nemecky hovoriacich veriacich. Blízkosť chrámu tiež znamená, že miesto odpočinku na starom cintoríne nie je lacné.

Práve tam svoj pokoj našiel paradoxne človek, ktorý v jeho blízkosti prežil celý svoj život, prechádzal okolo neho denne, no nebol biskupom ani duchovným. Bol to človek bez domova, veriaci Willy Herteller, ktorý vo Vatikáne prežil veľkú časť svojho života a nakoniec ho na svätom mieste na ulici aj dožil.

Všetci ho dobre poznali

Willy vo Vatikáne žil vyše 25 rokov a presne tak dlho si ho pamätá Bruno Silvestrini, pastor Kostola svätej Anny. Sedával vraj vždy na rovnakom mieste a do kostola prichádzal presne o siedmej ráno.

„Na omšu chodil každý deň dvakrát a spával so siedmimi ďalšími bezdomovcami, s ktorými sa rozprával o viere,“ povedal Ciro Benedittini, hovorca Vatikánu, pre portál Catholic Herald.

Tulákovi sa podľa neho viackrát pokúsili pomôcť, našli mu miesto, kde by mohol bývať a kde by našiel stabilitu. No on sa z vlastnej vôle vždy vrátil k životu na ulici.

Willy Herteller je pochovaný na cintoríne blízko Baziliky svätého Petra. Foto: TASR
Willy Herteller je pochovaný na cintoríne blízko Baziliky svätého Petra. Foto: TASR

Pamätať si ho môžu aj turisti. Sedával v okolí Námestia svätého Petra, kde od ľudí pýtal peniaze a radil im chodiť na omšu.

Predpokladá sa, že pochádzal z Belgicka, pretože hovoril flámsky. Pravdepodobne mal okolo 80 rokov, jeho presný vek však nepozná nikto. Vo Vatikáne bol známy a po jeho zmiznutí ho hľadali.

O tom, že zomrel, sa dozvedeli až o mesiac neskôr. Na hranici bezvedomia ho na ulici našli turisti v januári. Privolaní záchranári ho okamžite zaviezli do nemocnice v Santo Spirito, ale krátko po príchode sanitky bol mŕtvy. Pravdepodobne umrel pre zimu a v nemocnici ho po smrti držali, pretože ho nikto nemohol identifikovať.

Zastal sa ho monsignor Ciani

Nezvyčajná prosba pochovať človeka bez domova vo Vatikáne prišla podľa britského Telegraphu od monsignora Ameriga Cianiho, ktorý si Willyho obľúbil na omšiach. Pápež František jeho žiadosť odobril.

Napriek tomu, že väčšina médií interpretuje čin ako ďalšie gesto v rade liberálnych prejavov súčasného pápeža, iniciatíva prišla od duchovnej obce vo Vatikáne, ktorá mala k flámskemu tulákovi blízko.

V Kostole svätej Anny sa Willy Herteller zúčastnil aj vianočných osláv narodenia Krista, v ktorých predstavoval pastiera.

„Bol to nevinný a čestný muž. Žil na okraji spoločnosti, ktorá si ho pre svoj egoizmus nevšímala,“ hovorí Amerigo Ciani.

Na jedinom vatikánskom cintoríne pochovali človeka bez domova prvýkrát v histórii.

Priamo pri Chráme svätého Petra Willy Herteller odpočíva medzi umelcami, misionármi, aristokratmi a vatikánskym duchovenstvom.

Svet

Teraz najčítanejšie