Rok do volieb: ako Fico plní sľuby alebo dajú sa zmerať istoty?

Stabilita a istoty. Tieto dve slová ponúkal Robert Fico svojim priaznivcom pred voľbami a uspel s nimi tak, že Smer nepotreboval koaličného partnera a tri roky vládne sám. „Vláda má všetky predpoklady prekonať súčasné turbulentné vonkajšie prostredie, chce byť vládou istôt pre občanov a vytvoriť nevyhnutné podmienky na zvýšenie kvality života,“ píše vláda vo svojom vyhlásení a sľubuje trvalo udržateľnú kvalitu života a garantuje sociálnu, hospodársku a ekologickú stabilitu.

Hoci sa vládny program dotýka veľkého množstva oblastí a má až 65 strán, teda viac ako 4700 slov, v skutočnosti je  pomerne všeobecný a chýbajú v ňom čísla a presné termíny. Už po jeho schválení analytici hovorili o tom, že dáva ministrom veľkú voľnosť a je pre nich bianko šekom. Všeobecné znenie vládneho programu teraz Ficovi umožňuje robiť „fajky“ pri plagáte s jeho sľubmi, ktoré mohol prispôsobiť tomu, čo mu ekonomika za tri roky dovolila.

O čo menej konkrétne Ficove sľuby boli, o to ťažšie sa hodnotí ich plnenie. Vybrali sme teda oblasti, ktorým sa premiér dlhodobo venoval najviac a využíval ich aj pre svoj marketing.

1. Eurofondy: hlboko pod plán

O každom roku vlády Roberta Fica sa dá povedať, že neplnil plán čerpania eurofondov. Ešte v roku 2012 Fico tvrdil, že je ambíciou vlády využiť všetky europeniaze. „Tempo v rokoch 2010 až 2012 počas predchádzajúcej vlády bolo úplne mizerné. Preto sme prijali akčný plán,“ povedal vtedy premiér.

Z balíka 11,5 miliardy eur, ktoré Slovensku priradili v druhom programovacom období, sme do konca januára vyčerpali 7,6 miliardy, čiže dve tretiny. Zvyšné peniaze môžeme čerpať už len do konca roka 2015.  V tomto roku sa zároveň začalo nové programové obdobie, čo zmenšuje pravdepodobnosť, že sa väčšia časť z nich ešte dočerpá.

Keď sa nečerpajú eurofondy podľa plánu, na jednej strane tým štát ušetrí na ich spolufinancovaní. No ide to proti tomu, čo Fico hlása, že treba využiť tieto lacné peniaze čo najviac na podporu hospodárskeho rastu. A tak sa z nich skôr opravovali školy a centrá miest, no nepostavili takmer žiadne diaľnice.

Čerpanie eurofondov mešká od začiatku. V roku 2007 stálo v podstate úplne, prvá Ficova vláda prerábala operačné programy, ktoré zanechala Dzurindova vláda.

Najväčší úspech Ficovej vlády je, že vyrokovala výnimku a eurofondy za druhé programové obdobie môžeme čerpať ešte aj v roku 2015. Inak by sme prišli o miliardy eur.

S Ficovou vládou sa spája aj nepríjemnosť, keď Brusel zhruba pred rokom spochybnil náš orgán auditu na ministerstve financií. A stopol nám eurofondy v sume 330 miliónov eur. Väčšiu časť sumy už medzitým odblokoval, no za cenu toho, že nám časť projektov nepreplatí. Väčšina obstarávaní sa robila počas prvej Ficovej vlády.

2. Zamestnanosť: rast napriek vláde

„Naša politika je postavená na ozdravovaní verejných financií nielen cestou zvyšovania daní pre bohatých, ale aj cestou hospodárskeho rastu a zamestnanosti,“ povedal Fico v roku 2012.

Vlani pribudlo asi 20-tisíc nových pracovných miest a v tomto roku sa očakáva ďalší prírastok o 15-tisíc. Pre kontext tejto štatistiky pripomeňme, že na Slovensku pracuje okolo 2,2 milióna ľudí a nezamestnaných je asi 350-tisíc.

Počas prvých dvoch rokov aktuálnej vlády R. Fica sa zamestnanosť nezvýšila vôbec. V roku 2013 bol dokonca prepad zamestnanosti. Trend sa zmenil vlani, ale nie pre rozhodnutia vlády. V Nemecku, Česku či v Rakúsku stúpol dopyt po našich výrobkoch a firmám, ktoré dovtedy zvyšovali produktivitu práce na úkor prijímania nových ľudí, začali chýbať zamestnanci.

Podobne to bolo s nezamestnanosťou. Keď sa v prvých dvoch rokoch vládnutia nijako neznižovala, pomohli si metodicky: Ústredie práce vytvorilo v lete 2013 novú kategóriu menších obecných prác. A zrazu päťtisíc ľudí, ktorí boli predtým rátaní ako disponibilní nezamestnaní, už mieru nezamestnanosti nezvyšovali.

Až v treťom roku vlády začala nezamestnanosť mierne klesať, v roku 2015 sa má priblížiť k 13 percentám. Ako hovorí vládny Inštitút finančnej politiky, je to aj preto, že sa mierne znížil počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

3: Ceny: Najľahší sľub

Keď Fico pred troma rokmi sľuboval nižšie ceny, mal tým na mysli najmä ceny plynu. „Keď sme povedali, že chceme ľuďom dávať určité istoty, tak ak sa pýtate na ceny, je to určite oblasť, kde tieto istoty chceme garantovať,“ povedal Fico pred troma rokmi.

Približne o dva roky neskôr Slovensko prvýkrát v histórii vykázalo v kolónke inflácia záporné číslo. Podobne ako časť eurozóny, pretože deflácia je výsledkom kombinácie niekoľkých makroekonomických trendov.

Ficov príspevok je v tom, že nasilu presadil zníženie cien energií pre domácnosti, inak jeho vláda nemá nič spoločné s poklesom cien ropy či poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch. Mimochodom, Fico DPH na potraviny neznížil.

4. Mzdy: štát pomohol svojim

Robert Fico nesľuboval pred troma rokmi vyššie platy všetkým zamestnancom. No zakladal si na tom, že ozdravenie rozpočtu sa nemá dotknúť platov v štátnej správe: „To šetrenie sa nedá robiť na platoch štátnych úradníkov.“ Vláda zvýšila platy nielen úradníkom, aj učiteľom a ostatným zamestnanom verejnej správy vlani aj v tomto roku.

V roku 2014 už začali rásť platy všetkým, v priemere o štyri percentá, s výnimkou niekoľkých odvetví. Keďže ceny nerástli, aj reálne príjmy ľudí stúpli o viac ako štyri percentá. To je najviac od roku 2007. V tomto roku sa už taký vysoký rast platov nečaká. Keď vyjdú odhady ekonómov, spomalí sa zhruba na polovicu.

5. Justícia: Koniec Harabina

Ficova vláda sa vo svojom programe zaviazala, že „vytvorí právne, organizačné, personálne a materiálno-technické predpoklady na obnovenie dôvery v súdnictvo“. Z programu však nebolo jasné, či Ficovi ide aj o koniec Štefana Harabina na čele Najvyššieho súdu.

S plánom oddeliť funkcie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho prišiel Fico len pred rokom a pol a minulý rok zmenu schválil parlament. O nezvolenie Harabina za člena Súdnej rady sa zaslúžili aj nominanti vlády. Vedie ju kandidátka ministra spravodlivosti Jana Bajánková.

Rovnako je to v prípade nezvolenia Štefana Harabina za šéfa Najvyššieho súdu. Ten teraz vedie Daniela Švecová. Harabin, s ktorým sa Fico poceloval pri vymenovaní Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora a dovolil, aby sa stal ministrom spravodlivosti v jeho prvej vláde, sa nakoniec nedostal ani do Súdnej rady.

6. Aktivačné práce: Splnený a zbytočný sľub

O aktivačných prácach ako o podmienke na poberanie sociálnych dávok hovoril Smer pred voľbami a svoj sľub formálne od prvého januára 2014 aj splnil. Od toho momentu totiž platí, že plnoletý nezamestnaný, ktorý je schopný pracovať, môže dávky dostávať, pokiaľ sa prác zúčastňuje. Podmienka „zásluhovosti“ sa týka prevážne Rómov.

V skutočnosti je však na obciach a ich starostoch, aby podmienku posúdili. Aktivačné práce totiž organizujú samosprávy, a keď nie sú schopné ich poskytnúť všetkým nezamestnaným, súhlasia s vyplácaním dávok automaticky. Podľa štúdie Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť aktivačné práce nezvyšujú šance nezamestnaných, aby si našli dlhodobé zamestnanie, ale rodinám nezamestnaných prinášajú viac peňazí.

Podľa štatistík úradov práce sa počet ľudí, ktorí vykonávajú „menšie obecné služby“, zvýšil zo 6900 zo začiatku roka 2012 na súčasných 11 400. Aktivačný príspevok 63 eur však dostáva menej ľudí. Tento počet v rovnakom období klesol zo 64 077 na 57 666. Za rok 2014, keď opatrenie začalo platiť, sa zároveň znížil počet poberateľov dávok z vyše 180-tisíc na číslo mierne prevyšujúce 140-tisíc.