Najhorší sú mlčiaci akademici
Slovenskí akademici majú množstvo príležitostí dať o sebe vedieť, ale až na zopár výnimiek ich nevyužijú.
Mnohí ste to možno nepostrehli. V susednom Česku fyzik a súčasne docent na Univerzite Karlovej spolu s jej rektorom podali žalobu na prezidenta Miloša Zemana. Nepáčila sa im jeho svojvoľnosť, keď otáľal s vymenovaním troch kandidátov (vrátane spomenutého docenta fyziky) za profesorov, hoci splnili všetky zákonné podmienky. Mestský súd v Prahe žalobu zaregistroval, no rozhodnutím vo veci samotnej ju však sudkyňa nakoniec zamietla.
Také situácie, keď aj akademici na Slovensku mali dôvod obrátiť sa na súd so žalobou pre nekonanie alebo protizákonné konanie nejakého politika, sa už vyskytli. Nie raz sa stalo, že vláda odmietla udeliť akreditáciu vznikajúcej vysokej škole, hoci splnila zákonné podmienky a získala aj kladné stanovisko akreditačnej komisie. U akademikov na existujúcich školách to nespôsobilo žiadne viditeľné pobúrenie. Pritom je len otázkou času, kedy sa im stane to isté s nejakým študijným odborom, ktorý minister z marketingových dôvodov odsúdi na odstrel.
Nevolám po právnych vojnách medzi akademikmi a verejnými funkcionármi. Mne chýbajú odborné bitky so zastúpením profesorov a docentov slovenských vysokých škôl. Sťažovanie sa na absenciu elít patrí na Slovensku už dlhé roky k folklóru. Osobne by som sa s ňou dokázal zmieriť, hoci o nej pochybujem, keby aspoň hlasy akademických elít zaznievali vo verejnom priestore častejšie a hlasnejšie.
Snívam o jemnučkom proteste či aspoň fundovanom názore pánov profesorov a paní profesoriek zo Žilinskej univerzity, keď vláda príde s ďalším nápadom stavby drahého obchvatu s minimálnym pozitívnym vplyvom na vnútromestskú dopravu.
Očakával by som, že redakcie novín budú pravidelne zaplavované príspevkami dekanov fakúlt sociálnej práce, lebo reálny život seniorov, zdravotne postihnutých či drogovo závislých nielen v Galante dáva smutne veľa priestoru na kritiku aj vecné návrhy.
Príležitostí na výzvu, otvorený list či zaujímavý blog od vyučujúcich na právnických fakultách je tu tiež neúrekom: konflikt prezidenta s Ústavným súdom, dôsledky predĺženia koncipientskej praxe na päť rokov, vzácna zhoda Súdnej rady na Radoslavovi Procházkovi ako kandidátovi na dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ atď.
Lenže slovenskí akademici (až na dve-tri výnimky) sú na verejnosti ticho. Hovorí sa, že najhoršia je mlčiaca väčšina. Myslím si, že najhorší sú mlčiaci profesori a docenti. Lebo ak oni v kritických okamihoch čušia, aké elity vychovajú? Tiché, prispôsobivé, a teda vlastne žiadne.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
