Denník N

Čína pri dalajlámových cestách testuje, kam až môže zájsť

Foto – Flickr/Johnathan Nightingale/CC

Od ministra zahraničia by som očakával, aby čínskemu partnerovi pripomenul, že Slovensko takisto pokladá nezasahovanie do vnútorných záležitostí za dobré východisko pre vzájomné vzťahy.

Dalajlámova návšteva na Slovensku a v Česku ukázala obyvateľom strednej Európy takmer v priamom prenose škaredšiu tvár čínskeho režimu. Neadekvátne diplomatické reakcie Pekingu formulované nepriateľským jazykom vzbudili oprávnený záujem médií i verejnosti.

Prekvapenie však nie je celkom namieste, lebo toto je jazyk, ktorým čínske ministerstvo zahraničných vecí štandardne komunikuje so svojimi susedmi v Ázii. Napríklad s Vietnamom či Filipínami o územných sporoch v Juhočínskom mori, s Japonskom o konflikte okolo ostrovov Senkaku či s Taiwanom.

Viac-menej identické neprimerané čínske verbálne a diplomatické reakcie napokon sprevádzajú dalajlámu na každej jeho návšteve vo svete. Územné nároky v bezprostrednom susedstve, problematika Taiwanu, ale aj Tibet či Sin-ťiang vnímajú čínski politici ako základné záujmy a pri ich presadzovaní nešetria agresívnou rétorikou.

Jedna a predsa dve Číny

Stanovisko čínskeho veľvyslanectva na Slovensku ako i hovorkyne čínskeho MZV Chua Čchun-jing nevyberavými slovami obviňuje Slovensko aj z toho, že stretnutie prezidenta Andreja Kisku nie je v súlade s princípom „jednej Číny“.

Tu by mala (nielen) slovenská diplomacia spozornieť, pretože princíp „jednej Číny“, ktorý Slovenská republika, samozrejme, rešpektuje, hovorí výlučne o tom, že jediným legitímnym reprezentantom Číny je vláda v Pekingu. Slovensko, rovnako ako drvivá väčšina štátov sveta, diplomaticky neuznáva Čínsku republiku na Taiwane a rešpektuje čínsky fiktívny nárok na to, že Taiwan je iba jednou z čínskych provincií.

Ani to však Slovensku (rovnako ako drvivej väčšine štátov sveta) nebráni, aby na nižšej diplomatickej úrovni udržiavalo politické, ekonomické, vedecké a kultúrne kontakty s Taiwanom, čo je správne, keďže napríklad objem taiwanských investícií na Slovensku je výrazne vyšší ako v prípade ČĽR.

Ak budeme akceptovať takýto posun v interpretácii princípu „jednej Číny“, tak nabudúce nás ČĽR môže vyzvať, aby sme neochvejne podporovali aj jej ťažko obhájiteľné územné nároky v Juhočínskom a Východočínskom mori.

Načo nám to hovoria?

Čínske veľvyslanectvo vo svojom stanovisku v tom istom odseku uvádza, že „tibetská otázka“ nejestvuje, aby vzápätí konštatovalo, že je to „vážna principiálna otázka súvisiaca so zvrchovanosťou krajiny a jej územnou celistvosťou“. Hovorkyňa čínskeho MZV slovenskú stranu nabáda, aby „prekukla protičínsku separatistickú povahu dalajlámovej kliky“.

Čínska strana vytrvalo nálepkuje dalajlámu ako separatistu napriek tomu, že on už takmer 30 rokov znova a znova konštatuje, že riešenie pre Tibet vidí v skutočnej autonómii v rámci hraníc ČĽR a odmieta samostatnosť (napriek kritike časti tibetského exilu). Navyše nijaký politik nielen na Slovensku či v Čechách, ale ani prezidenti USA, nemecká kancelárka Angela Merkelová či ktokoľvek iný, kto sa v minulosti neoficiálne stretol s dalajlámom, nikdy neobhajoval tibetskú nezávislosť, ale rešpektoval celému svetu všeobecne známy fakt, že Tibet je od roku 1951 administratívnou súčasťou ČĽR.

Nervozita čínskeho vedenia v otázke Tibetu a jeho emotívne reakcie na návštevy dalajlámu (jazyk oficiálnych stanovísk evokuje štýl Brežnevovho politbyra 70. rokov) vyvolávajú dojem, akoby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie