Z konšpirácií sa stala politika
Spochybňovanie výsledkov volieb ohrozuje vnímanie celého politického systému.
Aj keby Donald Trump americké prezidentské voľby prehral na spôsob iného neestablišmentového republikánskeho prezidentského kandidáta Barryho Goldwatera, ktorý v roku 1964 získal len 52 z 538 voliteľských hlasov, dedičstvo, čo po ňom zostane, tak ľahko nezmizne.
Trump už teraz obrovskou mierou prispel k zvulgárneniu politickej debaty, k nedôvere v rámci strany, ale aj krajiny. No možno najnebezpečnejšie je jeho spochybňovanie volebného procesu, od ktorého sa odvíja legitimita politickej reprezentácie.
Niežeby bol tento proces bezchybný. Napokon, prezidentské voľby z roku 2000, keď tesný výsledok na Floride spôsobil, že sa výsledkom musel zaoberať Najvyšší súd, neboli tak dávno. Hlasy, že vtedajší súboj medzi Georgeom W. Bushom a Alom Goreom bol zmanipulovaný, počuť dodnes.
Priaznivci Johna Kerryho zas poukazujú na problémy s hlasovaním v Ohiu v roku 2004. Spojené štáty sa preslávili i takzvaným gerrymanderingom – prispôsobovaním hraníc volebných obvodov tak, aby v nich na komunálnej úrovni vyhral ten „správny“ kandidát.
Aj spory o zavádzanie voličských preukazov, aby mohli hlasovať len oprávnení voliči a aby nikto nemohol voliť dvakrát, majú reálny základ. Novinári už veľakrát zistili aj to, že vo voličských zoznamoch boli zapísaní mŕtvi ľudia.
No názory, že je voľby možné zmanipulovať vo veľkom rozsahu, ako to naznačil Trump aj v poslednej debate, dosiaľ zaznievali najmä v konšpiračnom prostredí. Republikánsky kandidát ich však vytiahol z okraja priamo do centra volebného zápasu a je možno očakávať, že ak prehrá, bude ich opakovať ešte intenzívnejšie ako teraz. Niet sa veľmi čo čudovať, keďže vo vedení jeho kampane bol aj jeden skutočný manipulátor z Ukrajiny či šéf stránky, ktorá podobné názory dlhodobo šíri.
Trump, podobne ako pri mnohých iných svojich tvrdeniach, nepriniesol žiadny dôkaz. Naopak, zdokumentované prípady neoprávneného hlasovania sa väčšinou pohybujú v rozsahu jednotiek, desiatok či stoviek voličov. Aj keby šlo o cielenú manipuláciu, možno to stačí na zvrátenie výsledku v mestských voľbách či do kongresov jednotlivých štátov.
No až na ojedinelé prípady, ako bola Florida v roku 2000, prezidentské voľby v jednotlivých štátoch nikdy nedopadajú tak tesne, aby ich zvrtlo pár stoviek hlasov. Najlepšie by sa to ukázalo, keby Trump dopadol ako Goldwater.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
