Fico opäť Kiskovi vyčítal poradcov. Je to vyskúšaný ťah, ako kritizovať prezidenta

Keď príde na spor premiéra a prezidenta, Robert Fico vie, že voči Andrejovi Kiskovi nemusí byť taký priamy. Prezidentove kroky a postoje, s ktorými nesúhlasí, vtedy zvyčajne spochybňuje cez kritiku jeho poradcov.

Tento týždeň predseda vlády vytkol poradcov prezidentovi v súvislosti so stretnutím s tibetským duchovným vodcom dalajlámom a prezidentovou kritikou imidžu Vyšehradskej štvorky. Premiér povedal, že by mal Kiska poradcov počúvať menej. „To, čo urobil Kiska, jednoznačne poškodilo slovensko-čínske vzťahy a na tom nie je nič tajomné,“ komentoval Fico schôdzku s dalajlámom a pokračoval aj v téme V4.

Linka Brusel – Bern

„Nerozumiem slovám pána prezidenta Kisku na adresu V4. Sú neadekvátne, lebo keby nebola V4, tak máme dnes povinné kvóty, keby nebola V4, tak Slovensko nemôže ošetrovať vlastné záujmy, pokiaľ ide o plyn, ktorý prechádza cez našu krajinu,“ konštatoval z Bruselu slovenský predseda vlády.

Do tímu najbližších prezidentových poradcov patrí bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, sociológ a bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora, ďalej Sergej Michalič, ktorý je bývalý poradca Mikuláša Dzurindu, či bývalý novinár Rado Baťo.

Prezident Kiska na Ficovu kritiku reagoval slovami, že krajinu by mali trápiť skôr nedostatky vo vzdelávaní. „Dnes som na oficiálnej návšteve Švajčiarska. Jednou z tém návštevy je školstvo, preto sú tu so mnou aj rektori našich univerzít a predseda Slovenskej akadémie vied. Slovensko sa má od Švajčiarska v oblasti školstva, vedy, výskumu a inovácií čo učiť. Toto sú tie témy, ktoré by mali Slovensko skutočne trápiť,“ povedal.

„Nepovažujem za vhodné posielať si odkazy z Bruselu do Bernu o zahraničnej politike. Ale som, samozrejme, pripravený diskutovať o tom, kto sú naši partneri v zahraničnej politike, o smerovaní našej zahraničnej politiky doma v Bratislave.“

Poradcov hlavy štátu spochybňoval premiér už v roku 2014, keď sa ho pýtali na rozhodnutie Kisku nevymenovať kandidátov na sudcov Ústavného súdu. „Je vecou pána prezidenta, akých si vyberie poradcov. Môžem len povedať: čo jeho poradca, to odporca Smeru. To hovorí za všetko,“ povedal pre Pravdu.

Vlani v marci zasa Fico pre agentúru SITA povedal, že poradcovia tlačia Kisku do konfliktu s jeho stranou. „Je tlak na prezidenta, aby rok pred voľbami začal politickú vojnu so Smerom a s vládou,“ vyhlásil premiér.

Príliš populárny prezident

Premiér to má s kritikou prezidenta ťažké. Vysvetľuje to jeho zmierlivejší tón pri rozdielnych názoroch, tak odlišný od priamočiarej kritiky napríklad SaS, ktorej tento týždeň odkázal, že by „mali menej šnupať“.

Kiska dlhodobo vedie v rebríčkoch popularity najvyšších ústavných činiteľov. Podľa augustového Focusu je s prácou prezidenta spokojných 68,8 percenta respondentov. Opačný názor má 26 percent ľudí.

Naopak, spokojnosť s Ficom vyjadrilo 35,7 percenta voličov, kriticky sa k premiérovi stavia až 59,9 percenta ľudí. Vďaka tomu premiéra predbehol aj predseda parlamentu Andrej Danko – spokojných je s ním 51 percent ľudí a opačný názor má tretina respondentov.

Medzi tými, kto voči Kiskovi nemá výhrady, je aj veľa voličov Smeru. Podľa spomínaného prieskumu Focusu je Kiskova obľúbenosť medzi priaznivcami Smeru dokonca vyššia ako priemer Slovenska. Prezidenta pozitívne hodnotilo 75 percent voličov Smeru – o percento viac ako medzi sympatizantmi Mosta-Híd.

Podobný výsledok vyšiel aj zo skupinovej debaty s voličmi Smeru, ktorú pred parlamentnými voľbami zorganizoval Denník N. Najtvrdšie slovo, ktoré počas debaty na prezidentovu adresu padlo, bolo „trúbka“. Niektorí Kisku hodnotili ako najlepšieho z doterajších prezidentov, spomínali aj to, že priniesol do úradu niečo nové a správa sa ľudsky.

Prečítajte si

Paška sklamal, Kaliňák je fešák, Fico osobnosť. Voličov Smeru sme počúvali za falošným zrkadlom

Pat pri Ústavnom súde

Premiér sa s prezidentom v pohľade na niektoré otázky zahraničnej politiky nezhoduje dlhodobo; najvypuklejšie sa to prejavuje v otázke Ruska a Ukrajiny či v utečeneckej kríze. Najvážnejším štátoprávnym sporom medzi Kiskom a Ficovou vládou je prezidentovo rozhodnutie nevymenovať väčšinu kandidátov na ústavných sudcov, ktorých navrhol parlament ešte v minulom volebnom období.

Kiska odmieta na Ústavný súd pustiť aj dvoch členov Smeru – poslankyňu Janu Laššákovú a exposlanca Mojmíra Mamojku. Toho napríklad prezident kritizuje, že takmer dvadsaťkrát hlasoval za novely, hoci bolo zjavné, že šliapu po ústave. A napriek hlasu verejnosti, ktorá na to upozorňovala.

Zvoliť nových kandidátov Smer nechce a po voľbách sa mu podarilo presvedčiť aj nového predsedu Národnej rady Andreja Danka (SNS), aby novú voľbu nevypisoval. Na Ústavnom súde sú v súčasnosti neobsadené tri miesta sudcov a neúspešní kandidáti sa najnovšie snažia na prezidenta zatlačiť ústavnou sťažnosťou.

Riešením situácie zrejme bude až zmena ústavy, ale na žiadnom z návrhov ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd) sa koaliční partneri zatiaľ nedohodli.

Kritika Kaliňáka aj situácie v nemocniciach

Kiska po nástupe tretej vlády Roberta Fica povedal, že si želá, aby bola úspešná. Dodal, že ak úspešná nebude, Slovensko bude čeliť ďalšiemu nárastu fašizmu a extrémizmu. Len štvrť roka po jej vzniku, v júni tohto roka, už predniesol v parlamente pomerne ostrý prejav, v ktorom jej vytýkal ľahostajnosť v oblasti korupcie a klientelizmu.

Hoci ani raz nespomenul meno ministra vnútra Roberta Kaliňáka, nepriamo ho vyzval na rezignáciu. „Asi niet osoby, ktorá by uverila príbehu, že niekto v kufríkoch priniesol 12 miliónov eur v hotovosti. Napriek tomu do dnešného dňa nemáme zmysluplnú odpoveď. Koľko občanov si podľa vás myslí, že orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány nepodliehajú žiadnym tlakom – politickým ani iným – a sú absolútne nezávislé?“ pýtal sa.

„Vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale len obyčajným gestom slušnosti, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať. Takto to funguje v krajinách s normálnym systémom spravodlivosti a kultúrou slušnosti v politike. Nie však na Slovensku.“

Poslanci Smeru sa bezprostredne po prezidentovom prejave tvárili, že kritike Kisku nerozumeli. „Neviem, o kom bola reč, ja som žiadny kufrík nezobrala,“ komentovala prezidentove slová poslankyňa Smeru a primátorka Humenného Jana Vaľová. „Nie, tak som to nepochopil,“ odpovedal zasa žilinský župan Juraj Blanár na otázku, či podľa neho prezident vyzval Kaliňáka na odchod.

Podobne ostro sa prezident pustil do kritiky vlády aj v minulom volebnom období pre podobne citlivú tému – zdravotníctvo. Kiska si vtedy zavolal na koberec vtedajšieho ministra Viliama Čisláka, ktorý ministerstvo prebral po kauze CT, a po stretnutí vyhlásil, že nevidí žiadne reálne opatrenie, ktoré by zlepšilo situáciu v zdravotníctve.