Krížovkár zo Simpsonovcov: Riešenie hádaniek je ako upratovanie sveta

Will Shortz (nar. 1952) je predsedom Svetovej hádankárskej federácie, pracuje ako editor v New York Times a vedie rubriku o krížovkách. Je vášnivým hráčom stolného tenisu, už niekoľko rokov ho hrá každý deň. Jeho postava sa objavila v seriáli Simposonovci, vystúpil aj v seriáli Ako som spoznal vašu mamu alebo v šou Oprah Winfreyovej či Colbert Report. 

Prezraďte niečo viac o svojej práci v denníku New York Times. Čo máte na starosti?

Do New York Times som prišiel v roku 1993, predtým som pracoval ako editor v časopise zameranom na hry. V New York Times sa zaoberám vymýšľaním, výberom a editovaním hlavolamov, ktoré vydávame. Týždenne dostanem okolo 75 až 100 hlavolamov. Poslať mi ich môže ktokoľvek. Každému odpoviem, obyčajne aj s komentárom, čo sa mi na hlavolame páčilo alebo nie. Ak hlavolam potrebuje dodatočnú úpravu, vypýtam si ju. Mojou úlohou je postarať sa o to, aby v hlavolamoch neboli chyby a aby boli čo najviac nápadité a zábavné.

Ako sa hlavolamy líšia počas týždňa?

Pondelkové sú najľahšie a obťažnosť sa stupňuje až do soboty, keď vychádzajú najťažšie hlavolamy. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby to naozaj fungovalo.

Dá sa obťažnosť hlavolamov merať? Nie je to tak, že čo je pre niekoho ľahké, je pre iného náročné?

Nebavíme sa tu o vede. Hlavolam, ktorý je pre niekoho jednoduchý, môže byť naozaj ťažší pre iného človeka. Ale je tu ešte ďalšia vec: hlavolam, ktorý je ťažké vyriešiť večer, sa možno podarí poľahky vylúštiť na druhý deň ráno. Záleží na nálade lúštiteľa a ďalších momentálnych faktoroch.

V New York Times máme veľa lúštiteľov, ktorí si merajú čas, za ktorý krížovky vyriešia. Údaje mám za niekoľko rokov. Môžem povedať, že sa nám darí udržať štandard, že v pondelok riešia najrýchlejšie a postupne sa to spomaľuje až k sobote, keď im riešenie trvá najdlhšie.

Aké hlavolamy v New York Times vydávate?

Iba krížovky.

Prečítajte si

Majster sveta v logických úlohách: Najlepšie hlavolamy sú tie, ktoré vyšli zo známych hádaniek

V roku 1996 ste v deň voľby amerického prezidenta vydali asi najslávnejšiu krížovku. Povedzte nám o nej niečo viac.

Tú krížovku som nevymyslel, len som ju editoval. Vylúštiť sa v nej dala titulná stránka New York Times z nasledujúceho dňa. Vyzeralo to, akoby krížovka predpovedala výsledky voľby amerického prezidenta.

Ľudia nevedeli, že riešenie mohlo byť dvojaké: buď „Clinton elected“ (Clinton zvolený), alebo „Bob Dole elected“ (Bob Dole zvolený).

Obidva varianty fungovali. Napríklad v jednom riadku bolo treba doplniť čierne zviera typické pre Halloween. Riešením mohlo byť „cat“ (mačka) – vtedy bolo výsledkom „c“ ako začiatočné písmeno Clintona; alebo „bat“ (netopier) – vtedy bolo výsledkom „b“ ako začiatočné písmeno Boba. A tak ďalej.

Ráno mi začal vyzváňať telefón. Väčšina ľudí si nevšimla, že krížovka mala dve riešenia. Konzervatívni čitatelia boli pobúrení, že som si už vopred myslel, že vyhrá Clinton. Iní ľudia, naopak, odhalili tajničku s Bobom Doleom a mysleli si, že som v predpovedi spravil chybu, lebo Clinton v prieskumoch viedol.

Pripravujete niečo také aj tento rok?

Nie, pracovali sme tam s prekvapením, opakovaný vtip už nie je vtipom.

Ste zakladateľom odboru enigmatológie. O čo ide?

Názov má pôvod v 18. storočí, znamená štúdium hádaniek (z lat. enigma – hádanka). Ja som ho rozšíril na štúdium logických úloh a hlavolamov všetkého druhu: slovných, matematických, logických a iných hlavolamov.

Dá sa odbor vyštudovať na vysokej škole?

Som jediný človek na svete, ktorý odbor absolvoval. Šiel som na univerzitu v Indiane, majú tam „individuálny magisterský program“. Ak vás prijmú, môžete vyštudovať prakticky čokoľvek. Vymyslel som celý obsah študijného programu. V tom čase neexistovali žiadne predmety na výučbu hlavolamov.

Čo ste sa učili?

Napríklad kurz, ako vymýšľať krížovky: robil som nové krížovky, učiteľ ich lúštil a hodnotil. Alebo som absolvoval kurz o histórii amerických krížoviek v 20. storočí či o psychológii hlavolamov. Moja diplomová práca bola o histórii krížoviek pred rokom 1860. Mal som prístup do Kongresovej knižnice, strávil som v nej niekoľko mesiacov. Listoval som starými americkými časopismi a hľadal v nich krížovky a rubriky o hlavolamoch.

Aké staré sú hlavolamy? Siahajú do stredoveku či ešte ďalej?

Pochádzajú už z praveku. Tie najjednoduchšie mali podobu otázky a pýtali sa na niečo záhadné či tajomné. Takéto hlavolamy poznajú všade na svete. Našiel som pôvodné americké hlavolamy v almanachu z roku 1647. Je to 17. najstaršia tlačená publikácia v amerických kolóniách, ktorú poznáme. To, že hlavolamy boli súčasťou ranej americkej histórie, ukazuje, ako veľmi sú pre ľudí dôležité.

Majú hlavolamy vždy riešenie?

Hlavolam bez riešenia byť môže, ale riešiť ho nie je príliš uspokojujúce. Čo ľudí na hlavolamoch priťahuje, je práve to, že majú nejaké riešenie. Denne čelíme všelijakým problémom, väčšinu z nich nevieme vyriešiť. Aj v prípade, že ich vyriešime, ideálnu odpoveď nepoznáme: idete napríklad domov, predierate sa dopravou a hľadáte najlepší spôsob, ako obísť čo najviac semaforov a byť doma skoro. Či ste v danej chvíli našli najlepšie riešenie, neviete. Pri hlavolamoch to tak nie je: ak ste našli riešenie, máte zaručené, že je ideálne. To je mimoriadne obohacujúce.

Čo ste skúmali na predmete o psychológii hlavolamov?

Zaoberal som sa tým, ako funguje mozog, keď riešime hlavolamy, a tým, čo nás na hlavolamoch tak priťahuje. Odlišné typy hlavolamov majú rozličné čaro: mám takú skúsenosť, že ľudia, ktorí majú radi krížovky, sú iní ako tí, čo majú radi sudoku a logické úlohy. Ja som možno výnimka – mám rád všetky.

Čím sa odlišujú fanúšikovia krížoviek od tých, čo lúštia sudoku?

Krížovky testujú znalosti, slovnú zásobu a záujem o skutočný svet. Pri sudoku netreba o svete vedieť nič, ide výhradne o logiku. Geniálne 8-ročné dieťa, ktoré nemá faktické znalosti o svete, môže byť špičkovým hráčom sudoku. Ale už by nemohlo byť vrcholným lúštiteľom krížoviek.

Nelúštim žiadne hlavolamy.

Tomu sa nedá veriť.

Je to naozaj tak. Kde je problém?

Nikdy ste nemali túžbu vylúštiť krížovku? To je zaujímavé.

To, čo ľudí na krížovkách či iných hlavolamoch priťahuje, sú prázdne polia. Hovorí sa, že ľudia sa boja prázdna. Ak vidíme niečo prázdne, prirodzene máme nutkanie vyplniť to. Myslím si, že to platí aj pre krížovky a sudoku.

Domnievam sa, že riešenie hlavolamov je o vytváraní poriadku v chaotickom svete. Hlavolam je na začiatku chaos a lúštiteľ stojí pred úlohou spraviť z neho poriadok. To ma uspokojuje. Dosť podlieham nutkaniu. Milujem robiť si zoznamy, robím to odmala. Je to pre mňa spôsob, ako svet usporiadať, ako mu dať zmysel. To je dôvod, prečo mám rád hlavolamy. Priťahuje ma na nich aj to, že ide o kreatívnu činnosť.

Líšia sa nejako muži a ženy, keď je reč o hlavolamoch?

Záleží na druhu hlavolamu. Prieskumy zo Spojených štátov ukazujú, že krížovky riešia viac ženy ako muži. Ale na vrcholnej úrovni elitných hráčov je viac mužov. Z prvej desiatky sú ženy len dve či tri.

Niekto by si stereotypne mohol myslieť, že sudoku je viac mužská záležitosť, lebo tam ide výhradne o logiku. Ale mňa dlhoročná skúsenosť učí, že sudoku rieši rovnaký počet žien ako mužov. Na najvyššej úrovni platí, že máme veľa šampiónok. Čo sa týka majstrovstiev sveta v logických úlohách – sudoku je len malá časť, hlavolamov je oveľa viac -, máme na nich viac mužov. Z prvej desiatky alebo dvadsiatky by skoro všetci boli muži.

Ako si vysvetľujete uvedené rozdiely?

Neviem si ich vysvetliť.

Ako ste spokojný s tohtoročnými majstrovstvami sveta v logických úlohách, ktoré prebiehajú v Senci?

Som veľmi spokojný s úrovňou akcie. Podujatie je vo veľmi peknom hoteli, jedlo je úžasné. Organizátori odviedli fantastickú prácu. Nemáme jediný prípad chybného hlavolamu. Na iných šampionátoch v minulosti sa niekedy stalo, že do súťaže zaradili hlavolamy, ktoré buď nemali riešenie, alebo ich mali viacero. Prvá možnosť je horšia, lebo ľudia strávia veľa času riešením úlohy, ktorá sa však nedá vyriešiť. To úplne pokazí šampionát.

Súťažiaci, s ktorými som sa tento rok bavil, mi povedali, že hlavolamy tu sú kreatívne, dômyselné a veľmi dobre spracované. Nie sú v nich žiadne chyby. Takže sme radi, že sme tento rok práve tu.

Údajne ste aj vášnivý stolný tenista. Je naozaj pravda, že hráte každý deň?

Áno, posledný deň, čo som nehral stolný tenis, bol 3. október 2012. Vtedy som bol na majstrovstvách sveta v logických úlohách v Chorvátsku. Vedel som o miestnom klube, ale nedokázal som sa tam dostať načas a navyše zavreli o niečo skôr, ako mali.

V Európe som už dlhšie, zahral som si nedávno aj v Dánsku a vo Švédsku. Stolný tenis som si zahral v miestnom klube v Senci, pôjdem tam aj dnes popoludní. Hral som aj v Bratislave, Trnave, navštívim aj klub v Seredi.

Čo vás na stolnom tenise baví?

Je to skvelý spôsob, ako sa udržať vo forme. Milujem tú hru, treba pri nej veľa uvažovať. Stolný tenista síce nemusí byť génius, ale pomôže mu, ak má niečo v hlave.

Ako sa stolnému tenisu darí v Spojených štátoch?

Je tak priemerne populárny. Máme 250 až 300 klubov napojených na asociáciu stolného tenisu. To je veľmi málo. Som majiteľom jedného z nich. Máme najväčšie priestory na stolný tenis v krajine. Robím, čo môžem, aby som šport spopularizoval.

Ako sa vaša postava objavila v seriáli Simpsonovci?

Simpsonovcov píše veľa ľudí, ktorí sú fanúšikmi krížoviek. Bol som v Kalifornii, prednášal som a producent sa ma opýtal, či by som nechcel vystúpiť v jednej z epizód. Povedal som mu: „Jasné, to by bolo úplne skvelé.“

Na epizóde pracovalo asi sedem autorov. Každého sa pýtali na nápady, ako by daná časť mala vyzerať. Z tých siedmich autorov mali šiesti krížovky radi, jeden nie. A práve na základe jeho nápadov diel natočili. Mal som tam niekoľko viet, nahral som ich v štúdiu v New Yorku.

Objavili ste sa aj v populárnom seriáli Ako som spoznal vašu mamu.

Áno. Veľa ľudí v štábe vrátane hercov malo rado krížovky. V jednej epizóde sa konal večierok, na ktorom boli samí nafúkaní ľudia z miestnej smotánky. Z nejakého dôvodu si mysleli, že by som bol vhodný účastník. Okrem iných tam vystúpila aj Arianna Huffingtonová, zakladateľka a šéfredaktorka Huffington Post. Natáčali sme v Los Angeles.

Pamätáte si nejaké vety z natáčania?

Nie. Ale to, čo si pamätám najviac, je spievanie na konci časti. Neviem spievať, určite by ste ma nechceli počuť, ako spievam. Všetci sme spievali naraz, takže môj hrozný hlas, našťastie, nebolo počuť.