Denník N

Jediná ruská lietadlová loď smeruje k bojom v Sýrii. Vzbudzuje rešpekt, ale americkým sa nevyrovná

Admirál Kuznecov. Foto – Wikipédia
Admirál Kuznecov. Foto – Wikipédia

Rusi si idú do Sýrie vyskúšať, ako ich námorní letci zvládnu bojové nasadenie. Na rozdiel od Američanov s tým nemajú žiadne skúsenosti a chýbajú im lietadlá aj vycvičení piloti.

K sýrskym brehom sa plaví ruská lietadlová loď. Medzi Putinovými obdivovateľmi to vyvolalo vlnu nadšenia. Plavbu považujú za skvelú ukážku sily. Ich nadšenie by mohlo schladiť konštatovanie, že pri zvážení toho, čo má na palube Admirál Kuznecov (tak sa loď volá), by okrem neho muselo plávať ešte plus/mínus ďalších päť rovnakých lodí, aby sa svojou silou aspoň priblížili jedinej americkej, čo v oblasti práve pôsobí. Lenže Rusi už žiadnu inú nemajú.

Dva prístupy

Na Admirálovi Kuznecovovi je čosi vyše desať lietadiel Su-33 a námornej verzie MiG-29 (na fotkách bolo vidno päť kusov z prvého typu a štyri z druhého – v hangári môžu byť ďalšie, ale papierová kapacita lode určite nie je naplnená), plus niekoľko vrtuľníkov Kamov. Teoreticky by ich loď odniesla štyri desiatky, ale Rusko toľko lietadiel a pilotov schopných bojových operácií z lietadlovej lode ešte nemá. Hlavné dôvody sú dva – ekonomický a historický.

Lietadlová loď a jej prevádzka sú extrémne nákladné. Preto si ich vo väčšom počte zatiaľ môžu dovoliť len Spojené štáty. V súčasnosti majú desať lietadlových lodí, pričom každá so sebou môže niesť až 90 strojov. V akcii však v jednej chvíli operuje len zlomok z nich, zvyšok je v lodeniciach na údržbe alebo trávi čas cvičeniami.

Americká lietadlová loď Eisenhower a jej lietadlá. Foto - Wikipedia
Americká lietadlová loď Eisenhower a jej lietadlá. Foto – Wikipédia

Práve teraz sa jednej lodi začína nasadenie v juhovýchodnej Ázii, CVN-69 Eisenhower bojuje proti Islamskému štátu (deň stojí šesť až sedem miliónov dolárov), tri sú v prípade potreby pripravené v Amerike, dve sa vrátili z nasadenia a čaká ich údržba, ktorou práve prechádzajú tri ďalšie.

Takúto flotilu si Rusko nemôže a ani nikdy nemohlo dovoliť, preto zvolilo celkom inú taktiku ako Američania.

Pre nich sú lietadlové lode dôležitým nástrojom presadzovania zahraničnej politiky. „Kedykoľvek vo svete vypukne kríza, prvá prezidentova otázka znie, kde je najbližšia lietadlová loď,“ povedal v marci 1993 Bill Clinton.

Už v časoch Sovietskeho zväzu jeho vedenie na túto hrozbu nereagovalo vybudovaním porovnateľnej flotily schopnej zastaviť útok na mori. Namiesto toho Sovieti stavili na výkonné bombardéry štartujúce z pozemných základní vyzbrojené špeciálnymi protilodnými raketami. Taktika pripomína boxera, ktorého jediná šanca je postaviť sa do rohu ringu, pretože jeho súper je rýchlejší a omnoho silnejší, ale on má aspoň dlhé ruky a takto sa snaží protivníka udržať od tela. Druhou dôležitou súčasťou tejto taktiky v minulosti boli a aj dnes sú sovietske/ruské ponorky.

Rusko aj Čína v súčasnosti navyše pracujú na celkom nových protilodných strelách, ktoré môžu dominanciu amerických lietadlových lodí významne spochybniť. Rusi aj Číňania sa spoliehajú na to, že vďaka novým zbraniam by bolo v prípade konfliktu riziko zničenia lietadlových lodí také veľké, že Ameriku odradí od operácií v blízkosti ich brehov.

Katapulty a skokanský mostík

Napriek tomu sa vedenie Sovietskeho zväzu rozhodlo stavať vlastné lietadlové lode. Kuznecov je dvojčaťom Varjaga, ktorého Rusi neskôr predali Číne.

Admirála Kuznecova začali stavať v roku 1982, a kým v roku 2000 dostal svoje dnešné meno, najskôr sa volal Riga, potom Leonid Brežnev a ešte aj Tbilisi. Keďže sa blíži do oblasti, kde pôsobí americký Eisenhower (trieda Nimitz), tu je krátke porovnanie. Ruská loď je síce kratšia o necelých 30 metrov a na šírku má menej iba o necelých šesť metrov, ale jej výtlak je menší až o 35-tisíc ton.

Preto sa nemôže rovnať americkému náprotivku v maximálnom množstve nesených lietadiel a vrtuľníkov (90 vs. 41), a tým ani v bojovej účinnosti.

Eisenhowera poháňajú dva jadrové reaktory, ktoré mu dávajú maximálnu rýchlosť 56 kilometrov za hodinu, kým klasické turbíny Kuznecova zvládnu 54 kilometrov za hodinu a maximálny dosah s palivom v nádržiach necelých 16-tisíc kilometrov. Americká loď by vďaka jadrovému pohonu mohla teoreticky na vode plávať nepretržite 25 rokov. To však, samozrejme, nie je možné, pretože údržbu potrebujú motory, iné časti lode, lietadlá, v pravidelných intervaloch sa mení vyše päťtisícová posádka a v neposlednom rade treba dopĺňať zásoby potravín a zbraní.

Zásadný rozdiel medzi oboma je aj v spôsobe, akým z nich štartujú lietadlá. Američania používajú parné katapulty. Tie poskytujú veľkú výhodu v tom, že lietadlá vďaka nim môžu štartovať s väčším nákladom. Za necelé dve sekundy totiž s katapultom dosiahnu vzletovú rýchlosť aj vtedy, keď sú ovešané prídavnými nádržami, bombami a raketami.

Rusi opäť zvolili iný prístup. Lietadlám štart uľahčuje takzvaný skokanský mostík. Krásne ho vidno pri bočnom pohľade na Kuznecova. Štart v tomto prípade prebieha tak, že sa loď otočí provou proti vetru (to platí pri každej lietadlovej lodi), lietadlo sa rozbehne a na mostíku sa vďaka fyzikálnym zákonom akoby odrazí do vzduchu.

Čo má na palube

S úplnou presnosťou to nevieme. Ako už bolo spomenuté v úvode, v podpalubí môže byť viac lietadiel, ako vidno (11) na doteraz známych fotkách. Ruské zdroje o plavbe Kuznecova písali už v lete. Vtedy spomínali, že so sebou vezme 15 bojových lietadiel a tucet kusov rôznych verzií vrtuľníkov Kamov.

kuznecov
Admirál Kuznecov počas aktuálnej plavby k Sýrii.

Istých je päť Su-33, čo je námorná verzia lietadiel Su-27. Pôvodne sa s ich vyradením počítalo v minulom roku. Čo na fotkách nevidno, môže byť námorná verzia bitevného lietadla Su-25. Jej náprotivok štartujúci z pozemných základní už v Sýrii bojoval. Vo výzbroji ho krátko mala aj slovenská armáda, väčšinu sme v rámci šetrenia predali do Arménska. Na palube sú podľa správ určite aj nové vrtuľníky Kamov Ka-52K. Rusi ich idú predviesť Egypťanom, s ktorými má Kuznecov na jar 2017 naplánované spoločné cvičenie, pričom Egypt má o tento typ záujem pre svoje lode Mistral. Plavba tak zároveň slúži ako reklama pre budúceho zákazníka.

Jednoznačne najzaujímavejším strojom – z tých, čo na Kuznecovovi práve smerujú k Sýrii – je však horúca novinka MiG-29KR, respektíve jej dvojmiestna verzia. Na Admirálovi Kuznecovovi prvýkrát pristál iba v auguste tohto roka.

Aj v tomto prípade je to námorná verzia dobre známeho MiGu-29. Toto lietadlo má vo výzbroji aj slovenské letectvo, ale s ruskou novinkou sa nedá porovnávať. Nielenže jej pribudli pristávací hák na pristátia na lodi či spevnená konštrukcia, ale má aj omnoho modernejšie vybavenie, nové motory a neporovnateľne širšie pole pôsobnosti. Nie je to teda len čistá stíhačka ako slovenské migy, ale aj lietadlo schopné útočiť na rôzne pozemné ciele.

Indické problémy

S ruskými lietadlami je trochu problém v tom, že na papieri majú všetky úžasné schopnosti a Rusi okolo nich robia veľké haló, ale o ich nedostatkoch sa otvorene nehovorí. Prístup západných výrobcov je odlišný a napríklad o práve zavádzanom F-35 v auguste Američania vydali mimoriadne kritickú správu. Pri Rusku sa dá väčšinou spoľahnúť len na nepriame informácie. V tomto prípade od Indov.

Práve oni vývoj MiG-29K/KBU (R v názve ruských lietadiel slúži na odlíšenie ruskej verzie) zaplatili v čase, keď naň Rusko nemalo peniaze a Indovia zas lietadlá pre svoju lietadlovú loď. Mali veľmi špecifické potreby, pretože ich Vikramaditya má krátku palubu a tiež jej chýbajú katapulty. Aj ona má pôvod v Sovietskom zväze, pôvodne sa volala Baku a Admirál Goroškov.

Úrad hlavného kontrolóra a generálneho audítora Indie v lete vydal o skúsenostiach s námornými migmi zdrvujúcu správu:

„Od zavedenia vo februári 2010 muselo byť 40 motorov (62 percent) dvojmotorových MiG-29K stiahnutých zo služby, respektíve odmietnutých pre konštrukčné chyby.“ Bojaschopných preto bolo v priemere len 21,3 až 47,14 percenta indických migov.

„Korene týchto problémov sú v extrémne zlej kontrole kvality v ruskom vojensko-priemyselnom komplexe a v nedostatočnej podpore indického námorníctva ruským priemyslom za uplynulých 25 rokov.“

Bývalý náčelník generálneho štábu indického námorníctva Arun Prakash sa ku kritike pridal: „Každá slušná spoločnosť, ktorej záleží na svojej reputácii, by na to reagovala. Lenže oligarchovia, ktorí kontrolujú ruský zbrojársky priemysel, sú príliš drzí. Z dvoch dôvodov: vedia, že India nemá na výber, a sú presvedčení, že indickí politici ich nikdy nepritlačia k múru.“

Nadlho naposledy

Pre objektívnosť treba povedať, že iný bývalý indický námorný dôstojník a dnes analytik Sujeet Samaddar kritickú správu spochybnil. Tvrdí, že jej autori nemajú technické schopnosti posúdiť skutočné kvality migov a venovali sa iba nič nehovoriacim percentám. Indické námorníctvo tiež trvá na tom, že migy sú preň najlepším riešením.

Nech je, ako chce, je pravdepodobné, že Rusi si dali dobrý pozor, aby ich vlastné lietadlá boli spoľahlivejšie ako tie, čo predali do Indie. Ak by aj nie, budú mať dosť času ich muchy vychytať. Táto plavba Admirála Kuznecova totiž bude na dlhý čas posledná.

Po skončení nasadenia v Sýrii má loď naplánované spomínané cvičenie s Egypťanmi a niekedy na jar 2017 sa vráti domov, kde ju čaká veľká rekonštrukcia. Predbežne sa počíta s tým, že bude trvať dva roky. Až po nej sa ukáže, ako vážne to Rusi s lietadlovými loďami myslia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vojna v Sýrii

Svet

Teraz najčítanejšie