Denník N

Drucker: Kaliňákovi som povedal vydrž

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker vysvetľuje, ako sa cíti vo vláde, ktorá sa spomína najmä v súvislosti s kauzou Bašternák.

Tomáš Drucker je vo funkcii ministra zdravotníctva už sedem mesiacov. V rozhovore hovorí aj:

  • o svojom pohľade na kauzu Bašternák,
  • o tom, ako vidí kritiku od poslanca Beblavého,
  • o svojich názoroch na podnikanie Penty v zdravotníctve,
  • o tom, či znova zaviesť poplatky za objednanie u lekára,
  • prečo obhajoval poslancov Smeru pri nákupe CT prístrojov v žilinskej župe aj pri problémoch v nitrianskej nemocnici,  
  • a o možnostiach prepúšťania v bratislavskej fakultnej nemocnici.

Ešte vás to po polroku vo funkcii baví?

Sem-tam prídu horšie dni, no vtedy si poviem, či som naozaj taký zúfalec, že to nezvládnem. Ale to je úplne normálne v každej profesii.

Na to, aby ste presadili zmeny v zdravotníctve, potrebujete podporu verejnosti, a teda byť súčasťou vlády, ktorá má dôveru verejnosti. Táto vláda si to pokazila už na začiatku vzťahmi ministra vnútra Roberta Kaliňáka s Ladislavom Bašternákom. Neohrozí to aj vaše plány?

Aby som bol úspešný, potrebujem podporu verejnosti, politických subjektov a okrem vlády a parlamentu aj podporu lekárov, sestier aj rôznych asociácií a odborov, ale aj subjektov, ktoré v zdravotníctve pôsobia, ako sú farmaceutické spoločnosti, lekárne, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Musím hľadať kompromis a nevytvoriť pritom mačkopsa.

Tretia Ficova vláda vojde do histórie ako tá, ktorá mala problém s Kaliňákom a Bašternákom.

V prvej štvrtine.

A čo si o tom myslíte?

Ak sa pýtate, či sa v tejto vláde cítim komfortný, tak odpoveď je jasná z toho, že som stále jej členom. Keby som mal nabúrať svoju integritu, tak vo vláde nie som. Vláda zodpovedá za mňa, za moje pochybenia a kauzy, rovnako tak každý člen preberá zodpovednosť za fungovanie celej vlády.

Čo si myslíte o kauze Bašternák?

Poznám ministra Roberta Kaliňáka asi štyri roky. Vždy som ho vnímal ako profesionála. Vo vzťahu ku mne som jediný raz nemal pocit, že by to bol biznismen alebo kšeftár. Vnímam ho ako príliš inteligentného človeka na to, aby sa dopúšťal takých chýb, aké boli prezentované. Odísť by pre neho z istého pohľadu mohlo byť vnímané dobre. Ale je to minister a podpredseda Smeru a pozerá sa aj na to, do akej miery strane ublíži, ak vo funkcii ostane, a do akej – naopak – Smeru ublíži, ak by odišiel. Ale to si musí strana vyhodnotiť. Z morálneho pohľadu by sa dalo povedať, že mal odísť, čím by si očistil meno, ale vzhľadom na dôsledky pre stranu sa v nej rozhodli, že to neurobíme.

Hovoríte, že máme skúsiť premýšľať nad tým, ako uvažuje premiér a predseda strany. Ale my hovoríme o inom pohľade. Povieme vám to na príklade: dnes jeden pán prišiel do nemocnice na Antolskej v Bratislave po výsledky vyšetrenia svojej manželky, ktoré opäť meškali, preto stratil nervy a začal kričať, že vy ste tu všetci Bašternákovia, vašou vinou nič nefunguje… Aký veľký spoločenský dosah má podľa vás kauza Bašternák?

Nepochybne to bola v médiách a spoločnosti veľmi silná téma, a teda aj istá rana pre spoločnosť. Neviem však, či by bola menšia, keby Kaliňák odišiel. No zdá sa, že aj dôsledkom tejto kauzy sa ľudia správajú agresívnejšie ako predtým, nakoniec aj vy ponúkate taký príklad.

Je pre spoločenskú atmosféru lepšie, keď je Kaliňák stále vo vláde?

Neviete povedať, čo by spôsobil jeho odchod. Princípom, ktorý o tom rozhoduje, by zrejme mala byť morálka. Odskočím veľmi ďaleko – čítal som minule článok o Mníchovskej dohode. V tom čase bolo jasne povedané, že ak by sa Československo zapojilo do vojny, nik by sa nepripojil a označili by nás za tých, kto začal vojnu s Nemeckom. Mohlo to tak byť a nemuselo, ale vy ste sa rozhodovali v tom čase s tými informáciami, ktoré ste mali. A vrátim sa k otázke, či by bola lepšia spoločenská atmosféra, ak by odstúpil. Nevieme, aké dôsledky by to malo, či by to prinieslo väčšie vášne alebo upokojenie situácie. Neviem to predvídať. Môžete si o mne pomyslieť hocičo, ale keď som sa v tom čase stretol s ministrom Kaliňákom, videl som, že je zdrvený. Povedal som mu „vydrž“. Z toho, ako som ho poznal, nepripúšťam, že by také niečo urobil, ale môžem sa mýliť. Viem, že v takej chvíli uvažuje každý aj o odchode.

Ako minister zdravotníctva ste zatiaľ podali osem trestných oznámení. Asi aj preto, aby verejnosť mala pocit, že sa nečestné obchody a praktiky z minulosti riešia…

Ale to nebol hlavný dôvod. Nechcel som nasýtiť hlad verejnosti po pomste a po tom, aby niekto skončil v base. Nie som naivný, a stále je obrovský priestor na zlepšenie, ale keď sa pozriem, ako fungovala napríklad polícia pred 15 rokmi a teraz, je to veľký rozdiel. Nemám pocit, že vás dnes zastaví dopravná hliadka a pýta si od vás úplatok. Korupcia je v každej spoločnosti, hoci uznávam, že my s ňou máme väčší problém ako vyspelé krajiny, uznávam. Ale vytvoril sa tu pocit, že by bolo najlepšie zavrieť premiéra alebo aktívneho ministra. Bez ohľadu na to, či sú vinní. A boli by potom ľudia spokojnejší? Nevieme. Možno by potom prišla petícia za vrátenie trestu smrti, lebo nám nebude stačiť, aby boli v base. Všimnite si, že som podal trestné oznámenia, ale ani raz som k tomu neurobil tlačovú konferenciu. Nie preto, že som prišiel po nominantovi Smeru, ale preto, že si nemyslím, že je správne uspokojovať hlad po krvi krvou. Ľudí tak len naučíte pýtať si viac.

Ale hovorili ste o tých trestných oznámeniach verejne.

Začal som o nich hovoriť, až keď začali o mne hovoriť, že som nič nevyriešil a nič nerobím. Niektorí mi zas radili, že by som o tom mal hovoriť – je to vnútorný boj: na jednej strane nechcem byť za idiota, na druhej nechcem podľahnúť a hovoriť o každej takejto veci na tlačovke.

Ale ten pán z Antolskej si povie, že jedna vec je podať osem trestných oznámení, a druhá veriť polícii s Kaliňákom a Bašternákom.

Neverím, že sa zápasy vyhrávajú za prvých desať minút či za prvú tretinu. Je to ako doma – tiež máte pocit, že niektoré veci môžete vyriešiť za hodinu: dohovoríte synovi, ale niekedy ten účinok nie je taký, aký by ste chceli. A tak na to môžete ísť radšej pozitívnymi príkladmi. Nevysvetľujem deťom, že na Vianoce si dáme kapra, pomodlíme sa a dáme si darčeky, ale napriek tomu to budú robiť. Ani mne to nik nevysvetlil, ale žil som podľa príkladu. Môžete rovnako hovoriť dieťaťu, aby nenadávalo. Ale keď vy budete vulgárne nadávať a vrieskať po žene, nebude to fungovať. Preto sú dôležité dlhodobé pozitívne príklady. Spoločnosti nepomôže, že budem zvolávať tlačovky a hovoriť: „Pozrite sa, tu je korupcia, tu tiež.“ Lebo v nich len budem podporovať pocit, ako je to tu stratené. A to si nemyslím.

Uvedomujeme si zodpovednosť médií a boríme sa s tým každý deň. Aj tak sa však pýtame, čo by ste odkázali tomu pánovi, ktorý na Antolskej na zdravotníkov kričal, že všetci ste Bašternákovia.

Zažívam to často. Snažím sa s ľuďmi hovoriť slušne a ukázať, že sa to dá zlepšiť. Ale nie za deň. Myslíte si, že mi je príjemné čítať si o sebe, že som pomaly idiot? Keď ma kritizujú a hovoria, že si tu robím kšefty? No aj tak do toho súboja nepôjdem negatívne, že si napríklad zvolám tlačovku a budem Mira Beblavého osočovať a útočiť na neho. Rozumiem, že je to pre niekoho dobrá zábava, ale ľudí takto otupujeme.

Boli by ste radšej vo vláde s Kaliňákom alebo bez neho?

Nemám žiadny problém s Robertom Kaliňákom. Mám s ním len pozitívne skúsenosti, vždy mi pomohol. Nebol to typ človeka, ktorý by myslel len na seba.

Spomínali ste poslanca Beblavého. Boli by ste rád, ak by takých poslancov bolo viac?

Nemám s Mirom Beblavým žiadny problém. Je dobré, že niekto do toho búcha. Niekomu sa zdá, že sú to polienka pod nohy, ale je to druh regulácie moci, a to je dobré. Chápem aj to, že Miro Beblavý je nezaradený poslanec a potrebuje mať svoju hodnotu. Preto trošku pridáva plyn, nielen v záujme verejnosti, ale aj vo svojom, aby sa zviditeľňoval. Nezviditeľní sa tak, že bude hovoriť, že Drucker je dobrý, to je pochopiteľné. V zdravotníctve je asi najvýraznejším kritikom. Ale má to aj svoje náklady a tým, že ponúka len negatívne témy, otupuje spoločnosť.

Tomáš Drucker (38)

je minister zdravotníctva, predtým bol riaditeľom Slovenskej pošty. Počas vlády Ivety Radičovej bol predsedom dozornej rady štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti. Radil tiež županovi a predsedovi SDKÚ Pavlovi Frešovi. Vyštudoval informatiku a automatizáciu v priemysle na STU a Právnickú fakultu na Trnavskej univerzite.

Zvolali ste tlačovku, na ktorej ste po kritike od Beblavého ohlásili zmeny vo vašej najväčšej súťaži na CT prístroje. Nehovorili vám politickí kolegovia, že to bol prejav slabosti?

Nikto mi nič nevyčítal, ale pravda je, že kolegov na ministerstve som musel presvedčiť, že to tak urobíme. Trval som na tom, aby sme predĺžili lehotu na predkladanie ponúk, aj keď mi hovorili, že to nebude vyzerať dobre. Po tlačovke Mira Beblavého sme si prešli súťažné podklady ešte raz a urobili sme jednu zmenu – že uchádzač úspešný v prvom kole sa bude musieť do druhého kola súťaže zapojiť povinne. Túto podmienku sme tam mali aj pôvodne, ale jedna firma nám dala námietku, že to je diskriminujúce, a zmenili sme to na „môže“. Nie je dôvod, aby som o tom vedel – je to proces verejnej súťaže; pravda je, že keby som to vedel, nesúhlasil by som s tým. Dozvedel som sa to až vďaka tlačovke Mira Beblavého. Nechcel som tomu veriť, myslel som si, že si to zas neprečítal. Keď som však zistil, že sa to zmenilo, čo som mal urobiť? Povedal som, že to vrátime. Keď sú tu štyria výrobcovia CT a majú mať zmluvu na tri roky, musia byť schopní to dodať. Nemôžeme len tak ustupovať firmám. Ak sú garážová firma a nebudú to vedieť dodať, nech nejdú do súťaže.

Takže to nebol z vášho pohľadu prejav slabosti?

Slabosť? Alebo veľkorysosť? Nie, myslím si, že práve to je normálne. Všetko ostatné by bola chyba. Mohol som sa na to vykašľať, lebo tam bol ešte iný mechanizmus, aby to bolo efektívne. V tejto konkrétnej veci som však bol spravodlivo nahnevaný – nebude s nami niekto kývať, a tým nemyslím Mira Beblavého, ale možno niektorých dodávateľov. Keby mi to povedali v procese obstarávania, tak by som na tú zmenu, ktorú potom Beblavý kritizoval, ani nepristúpil.

Minulý týždeň ste museli riešiť aj nákupy CT žilinského župana Juraja Blanára. Boli kritériá, ktoré nastavil na začiatku tendra, ktoré dávali rôzne váhy cene za prístroj a cenám za servis a splatnosť, správne?

Nie. Nemal vytvárať viacero kritérií. Mal dať jeden paramater – cenu. Ja som mu to povedal. Juraja Blanára poznám asi pol roka, no podľa toho, ako tie kritériá vytvoril, si nemyslím, že ich cieľom bol podvod.

A čo bolo ich cieľom?

Asi im nenapadlo súťažiť o celkovú cenu. Alebo im to niekto poradil. Firmy však dva mesiace vedeli, ako majú štruktúrovať ponuky, aby vyhrali. Nezúčastňovali sa súťaže takéhoto typu prvýkrát. Za dve hodiny aukcie znížili cenu servisu na nulu – prečo neznižovali aj cenu prístroja? Vedeli, čo majú urobiť s cenou, aby vyhrali. Prečo išli dole s cenou servisu, keď mohli omnoho viac zlacniť CT prístroj a vyhrať? Mohli vyhrať, keby chceli. Podľa mňa v istom momente, keď sa súťaž nevyvíjala tak, ako neúspešní uchádzači chceli, asi bola snaha zrušiť súťaž – a to považujem za nekorektnú špekuláciu. To je môj pohľad, no môžem sa mýliť.

Tvrdíte, že župan Juraj Blanár alebo jeho ľudia urobili chybu, keď určili kritériá a potom nevedeli, ako ďalej?

Vzhľadom na takto nastavené kritériá mohli firmy špekulovať. Mňa zaujíma výsledná cena oproti cene v iných nemocniciach. To je dôležité. Blanár sa dopracoval na CT so 7-ročnou garanciou za 1,13 milióna a v tom čase sa predávali CT za 1,7 až 2,3 milióna s 2-ročnou garanciou. Okrem toho, druhý v poradí vraj ponúkal cenu okolo 700-tisíc, aj keď vedel, že mu zo zákona nikto nemôže dať na to zmluvu, keďže ponúkol tú cenu tak, že skončil druhý, a zároveň tieto isté CT sa v tom čase predali 3-násobne drahšie, ako ich ponúkal on v tejto súťaži. Neviem, akú cenu budeme mať my, aj keď si myslím, že budeme mať ešte lepšiu cenu, ako mal Blanár. Ale to aj vďaka veľkosti súťaže.

Neodvolali ste ani jedného riaditeľa. Dávate tým najavo, že pracujú tak, ako by mali. Väčšia zmena bola len v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, kde ste vymenili ekonomického riaditeľa. Takto budete postupovať aj v iných nemocniciach? Budete oddeľovať ekonomické riadenie od medicínskeho?

V prvom rade: vymenili sme riaditeľov záchraniek, dispečingu, Štátneho ústavu na kontrolu liečiv, vymenili sme ľudí vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v Národnom centre zdravotníckych informácií, v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nemocnice som nevymenil. Vo všetkých nemocniciach však nastavujeme jasné pravidlá v oblasti tak medicínskeho, ako aj ekonomického riadenia.

Zvonku to vyzerá, akoby ste riaditeľom ešte dávali možnosť, aby sa ukázali, za čo ich ponecháte na ich pozíciách. Jozef Valocký, ktorý je poslanec Smeru a riaditeľ nitrianskej nemocnice, vyzerá, že zlyhal – v jeho nemocnici sa odkladali operácie, má málo anesteziológov.

To je naozaj problém, ale najmä toho, ako to vyzerá. Anesteziológovia sú najdôležitejšia odbornosť v nemocnici, sú potrební nielen pri operáciách. Ak nie sú, nejde v nemocnici nič. Čo sa vlastne stalo v Nitre? Ak máte málo ľudí a veľa výkonov, vyčerpáte ich pracovný čas aj nadčasy, môžete sa s nimi dohodnúť na ďalších nadčasoch 400 hodín. Ale je to dobrovoľné. A toto v Nitre vypovedali, lebo ich je menej, ako by ich mohlo byť. Potom máte jedinú možnosť – znížiť počet plánovaných výkonov. Ale to nie je tragédia, lebo to sa deje vo všetkých nemocniciach. Tu sa však tomu intenzívne venovali médiá, a preto to vyzerá tak, že nitriansky problém výrazne vytŕča nad ostatné.

Stojíme medzi dvomi názormi – Jozef Valocký, ktorý mal v minulosti viacero káuz, teraz hovorí, že je všetko v poriadku. Druhý je lekár Peter Visolajský, ktorý šéfuje odborom a hovorí, že situácia je zlá. Komu máme podľa vás veriť?

Poviem, čo som urobil ja. Najskôr som sa Jozefa Valockého pýtal, či má problém. Povedal mi, že odkladanie operácií je tým, že je leto. Potom priznal, že anesteziológov má menej, ale že to má pod kontrolou. Potom som zatelefonoval pánovi predsedovi LOZ Visolajskému a požiadal som ho, aby mi vysvetlil, ako to vníma on. Prišiel som do Nitry, kde som sa stretol s anesteziológmi. Ich argumenty boli, že sú unavení a že ich tam zodrú, a poukazovali na zlé vzťahy. Snažil som sa uvoľniť toto napätie. Povedal som, že prvoradý cieľ je zvýšiť počet anesteziológov, a ak sa situácia nevyrieši, budeme musieť znížiť počty plánovaných výkonov. Alebo ak by to bola riziková situácia, môžem požiadať ministra obrany, aby poslal vojenských lekárov, no aj to by bolo dočasné riešenie. Spísali mi svoje požiadavky, dali sme si záväzky, dokedy čo teba urobiť. S doktorom Valockým sa stretávame teraz takmer každý týždeň. Ale pán Visolajský tvrdí, že kým tam bude Valocký, anesteziológovia neprídu. A či je to želanie alebo konštatovanie, to ja neviem povedať. Ale čo sa stane, keď Valocký odíde? Všetci prestanú byť unavení a nastúpia na ďalšie nadčasy? Viem, že to dlhodobo takto nebude môcť fungovať. A keď sa ma pýtate, komu máte veriť, myslím si, že obidvaja prifarbujú. Porovnateľná situácia s anesteziológmi je aj v iných nemocniciach, ale môžeme sa baviť o tom, či to riaditeľ nemal prezieravo manažérsky riešiť už skôr.

Nie je to bohvieaká manažérska vizitka, že ako minister riešite, koľko kto pracuje v niektorej nemocnici.

Je hlúposť, aby som to robil, ale mňa sa pýtate na to, aký je tam stav. Ja som tam musel ísť: na jednej strane som chcel mať prehľad priamo z miesta, ale aj preto, lebo na mňa by to napokon celé padlo.

Zastali ste sa Blanára aj Valockého, lebo ste to dostali príkazom zo Smeru?

Verte mi, že nikto mi nič v Smere nehovorí. Keby ma hocikto k niečomu nútil, vyvolá to presne opačnú reakciu. Ale ja sa nebudem nejako správať len preto, že mi to urobí pred nejakým publikom dobré body.

Keď sme diskutovali o poplatkoch, vychádza nám, že by sme mali chcieť, aby lekári mali hodiny, počas ktorých by mohol bezplatne prísť každý pacient. Potom by boli pacienti, ktorí by si neplatili a boli by objednaní na neskorší termín. Tretia skupina by boli platiaci pacienti s konkrétnym skorším termínom. Toto by sme mali dostať, a od každého lekára?

Poviem vám, ako nad tým rozmýšľam ja, ale berte to tak, že to nie je ešte uzatvorené. Máme ordinačné hodiny, ktoré schvaľuje župa. Viem si predstaviť, že napríklad medzi 6. a 11. hodinou by museli byť nepretržite dve hodiny, v rámci ktorých by mohol prísť každý pacient bez objednania. Kedy presne tieto hodiny budú, navrhne lekár a schváli župa. Tak by to bolo u všeobecných aj u špecialistov. Lekár si však môže požiadať o 25 percent zo svojich hodín, ktoré budú vyhradené na objednávanie pacientov za poplatok. Ale hovoríme, že za tých 25 percent času nemôže byť vyšetrených viac ako 30 percent z tých, ktorých obslúži v rámci celých ordinačných hodín. Aby sa nestalo, že neobjednaných pacientov nechá sedieť v čakárni a čakať. Ale toto je len návrh, môžeme sa dohodnúť na úplne inom konečnom znení.

To by malo platiť aj pre súkromné polikliniky?

Malo by to platiť pre všetkých. Od poisťovní vieme, že jeden z dôvodov zvyšovania platieb pre ambulantných lekárov v tomto roku bolo aj zrušenie poplatkov. Manažment pacienta je tak dnes súčasťou úhrady z poistenia. Viem si predstaviť, že si ambulancia povie, či chce mať manažovanie pacienta platené z poistenia, alebo si za to chce vyberať peniaze sama. Ak by si chcela za to vyberať peniaze sama, napríklad 10 eur na pacienta, znížime platby z poisťovní napríklad na 4 eurá.

Takže by si napríklad ProCare vyberal, či podpíše zmluvu s Všeobecnou na nižšiu sumu a bude môcť vyberať svoje poplatky?

Áno, ale aj tak bude musieť prijať aj pacientov bez poplatkov.

Ak je už dnes manažment pacienta v platbách, nemali by všetci lekári objednávať pacientov bezplatne?

Áno, mali. Keby som bol lekár, prečo by som si to nemanažoval? Zjednodušil by som si prácu. Nerozumiem tomu.

Nemôžete im to prikázať?

Nemôžem to robiť príkazom. Ale snažíme sa to zaviesť v rámci eHealthu. Zvažujeme, že by sme v ňom zaviedli počet hodín, počas ktorých si musia manažovať pacienta. Ale zas je to o tom, koľko požiarov dokážem uhasiť. Nemôžem si z jednej skupiny ľudí vytvárať iba nepriateľov.

Na zdravotníctvo pôjde podľa rozpočtu menej peňazí. Ste spokojný?

Ja si v zásade nepýtam viac peňazí, ak neprídu zmeny ako zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré nás ovplyvňuje cez koeficienty takmer u všetkých. Chcem doriešiť oddlženie nemocníc, ale nechcem viac peňazí, lebo keď pôjde priveľa, nič neušetrím. Máme prvý rok na opatrenia, kde chceme ušetriť takmer 150 miliónov eur. Keď sa zavedú systémové prvky, budú fungovať. Napríklad centrálne nákupy liekov. Ale chceme nakupovať aj viaceré krajiny spoločne.

Dnes lieky, ale aj iné komodity nakupuje za nemocnice ministerstvo alebo poisťovne. Koľko percent z obchodu, ktorý robili nemocnice, prešlo pod niekoho iného?

Centrálne chceme pod ministerstvom robiť IT, ideme pripraviť typizované zmluvy – aké majú byť koncesné zmluvy na parkovanie, upratovanie, varenie, zateplenie. Ale máme problém s niektorými komoditami. Napríklad elektrina – tým, že to má na starosti ministerstvo vnútra, by sme potrebovali od nich súhlas. Lebo oni jediní majú podľa zákona vysúťaženú rámcovú zmluvu. Ale nemyslím si, že dnes majú dobrú cenu. Záleží totiž aj na čase, kedy obstarávate. Dnes máte omnoho nižšie ceny elektriny. Chceme takto usporiť v nemocniciach 30 miliónov, ale nielen na nákupoch, ale aj v procesoch.

Pre Trend ste povedali, že spájanie poisťovní Dôvera a Apollo, pri ktorom ste boli a vďaka ktorému si Penta a cyperská firma Prefto mohli vyplatiť 400 miliónov eur, bolo nemorálne. Dodnes Dôvera spláca napríklad úver, ktorý si na túto transakciu vzala. Nestálo by za to, spýtať sa úradu pre dohľad, či sa na to nepozrie?

Môžem. Bez problémov.

O mesiac sa spýtame, čo vám povedal.

Môžete sa ho to spýtať aj sami, ale teraz už mám záväzok sa ho to spýtať aj ja.

O mesiac poviete, či zastavíte súťaž na novú nemocnicu v Bratislave. Teší vás alebo neteší, že Penta postaví 300-lôžkovú nemocnicu na Boroch?

Z istého pohľadu je to dobré. Určite je podľa mňa nebezpečné za každú cenu ich stavať do zlého svetla. Štát nemá toľko peňazí, aby urobil všetko. Zatiaľ nevnímam nič, čo by nám malo na ich plánoch s nemocnicou prekážať. Riziko je, či tu bude dosť kvalitného personálu. Ale o tom je trh. Musíte vytvoriť také prostredie, aby tam tí najlepší chceli pracovať. S najväčšou pravdepodobnosťou Penta nepôjde do mimoriadne nákladných špecializácií, ale inak to môže byť kvalitná nemocnica.

Najväčším poskytovateľom starostlivosti v nemocniciach je štát a potom regionálna sieť Penty Svet zdravia. Ako minister zdravotníctva ste zodpovedný aj za nich. Ste s nimi spokojný?

Navštívil som aj ich nemocnice – v Trebišove aj vo Vranove nad Topľou – a musím povedať, že to vyzerá dobre. Nemám nateraz výhrady.

S ľuďmi z ministerstva financií z projektu Hodnota za peniaze ste vychádzali ideálne.

To by som netvrdil, vždy je to o zosúlaďovaní si názorov, ale bolo to konštruktívne.

Minimálne navonok to tak vyzeralo.

Prihlásil som sa k tomu projektu, lebo si myslím, že má niečo do seba. Snažím sa však, aby aj oni pochopili, že inak sa na efektivitu pozerá u nich a u nás. Napríklad nemôžeme len tak vymeniť lieky a nahradiť ich inými. Tak ako ja, ani oni o nich nič netušia. Na to treba názor odborníkov. Som rád, že sme o tom diskutovali, inak by som len pasívne pozoroval, ako by o nás rozhodovali.

V správe Hodnoty za peniaze je napísané, že Univerzitná nemocnica v Bratislave by mohla prepustiť 1200 ľudí, aj vy ste tvrdili, že v nemocniciach je prezamestnanosť. Budete chcieť, aby v Univerzitnej nemocnici v Bratislave prepustili 1200 ľudí?

Univerzitná nemocnica má ťažkosti s efektivitou, lebo sú to tri veľké nemocnice a ďalšia menšia nemocnica. Okrem toho je to najväčšia vzdelávacia nemocnica. To spôsobuje, že máte v rámci jednej inštitúcie šesť interných kliník, päť chirurgických. Každá z nich viaže určitý počet personálu. V tom je problém. Ak by sme dokázali pristúpiť k zlučovaniu kliník, aby sa zachovala odbornosť pre vzdelávanie, tak by sme dokázali zefektívniť počet lôžok aj personálu.

Koľko by sa tam dalo prepustiť ľudí?

O konkrétnych počtoch je predčasné hovoriť. Ale je úlohou manažmentu nájsť riešenia a musia ich aj uskutočniť.

Nemocnica Staré Mesto v Bratislave je v zlom technickom stave. Je možné, že ju zavriete skôr, ako bude nová nemocnica?

Zavrieť ju nemá zmysel. Mohla by slúžiť ako poliklinika. Viem si predstaviť, že by tam boli chronické lôžka, napríklad psychiatria. Bude si vyžadovať peniaze na rekonštrukciu. Ale určité odbornosti odtiaľ presunieme a už na tom aj robíme. Je tam však vybavenie na neurológii, ktoré má určitú životnosť. Nemá zmysel investovať do obnovy, ale nemá ani zmysel vyvolávať náklady a sťahovať to teraz inam. Ale z dlhodobého hľadiska by sme to mali presunúť.

Teraz najčítanejšie