Denník N

ECB chce na Slovensku nakupovať. Čo to pre nás znamená (6 otázok a odpovedí)

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Obchodníci odhadujú, že centrálni bankári by vedeli mesačne nakúpiť naše dlhopisy v sume možno 50 miliónov eur, avizované plány ECB sú niekoľkonásobne väčšie.

Európska centrálna banka chce od marca nakupovať vo veľkých objemoch aj slovenské štátne dlhopisy, no od začiatku môže mať s tým problém.

Mesačne by mala nakupovať slovenské dlhopisy za 600 až 700 miliónov eur, čo zodpovedá jednopercentnému podielu Slovenska na imaní ECB. Reálne však trh ponúka mesačne na kúpu slovenské štátne dlhopisy len v objeme okolo 50 miliónov eur.

Program nákupov dlhopisov štátov eurozóny, takzvané kvantitatívne uvoľňovanie, ohlásil šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi koncom januára. Ekonómovia aj obchodníci takýto plán čakali.  Každý mesiac majú nákupy dosiahnuť 60 miliárd eur a trvať by mali do septembra 2016. Dokopy by tak šlo o nákupy za 1,16 bilióna eur.

V praxi ich nebudú nakupovať centrálni bankári z Frankfurtu, kde má Európska centrálna banka sídlo, ale domáce centrálne banky. Neoficiálne sa hovorí, že medzi Frankfurtom a národnými centrálnymi bankami už prebehlo viacero videohovorov pre obavy, že sa plány nákupov nemusia celkom naplniť.

Prečo môže byť problém nakúpiť dosť našich dlhopisov?

Najprv pre lepšiu predstavu si ukážme zopár čísel. Náš štát má vydané dlhopisy v sume približne 36 miliárd eur. Pre zaujímavosť, v tomto roku sú splatné dlhopisy v sume štyri miliardy, no len nedávno si štát požičal ďalších 1,5 miliardy eur.

Odhadom až tretinu zo sumy 36 miliárd eur držia cez nakúpené štátne dlhopisy naše domáce banky. No a výraznú väčšinu dlhopisov držia až do splatnosti (takzvané HTM portfóliá – hold to maturity). Vedia si tak lepšie plánovať svoje výnosy, dlhopisy pomáhajú bankám tiež plniť pomerové ukazovatele likvidity.

,,Cenné papiere sa účtujú tromi spôsobmi. Najväčší objem cenných papierov máme účtovaný spôsobom takzvanej „držby do splatnosti“,  pričom tieto cenné papiere nie je možné predať. Z ostatných portfólií je možné cenné papiere predávať,“ povedal napríklad Vladimír Polhorský, riaditeľ odboru riadenia bilancie Slovenskej sporiteľne. Podobný pohľad nám dala aj VÚB banka.

Takže obchodníci Národnej banky Slovenska to nebudú mať jednoduché – nakovať dlhopisy od bánk. Pozrime sa teraz na našu burzu cenných papierov. Mesačne sa na nej formou priamych predajov zobchodujú slovenské štátne dlhopisy v objemoch 500 až 800 miliónov eur. Celý mesačný obrat na našej burze je zhruba taký, aký by mala zohnať Národná banka.

,,Môj osobný odhad je, že v prípade Slovenska sa nemusí podariť naplniť tento program výlučne nákupom len slovenských štátnych dlhopisov,“ hovorí viceguvernér Tóth. ,,Keďže tu nie je dohodnuté štandardné, plné zdieľanie ziskov a strát, bude na jednotlivých centrálnych bankách, prípadne aké iné krajiny budú nakupovať v budúcnosti, ak vznikne takáto potreba,“ povedal viceguvernér.

Čo sa bude nakupovať, ak dlhopisy štátu sa nebudú dať len tak odkúpiť?

Ak sa nenakúpi dostatočný objem, centrálne banky môžu podľa Tótha nakupovať aj eurové dlhopisy nadnárodných inštitúcií. ,,Po čase sa vyhodnotí, ako sa postupuje v intenciách tohto programu,“ hovorí viceguvernér NBS.

V Amerike to nebol problém. Prečo sú u nás obavy?

V USA prišli s programom nákupov dlhopisov v roku 2008. Program mal tri kolá, posledné kolo nákupov ukončil Fed vlani na jeseň. Americká centrálna banka totiž usúdila, že hoci ceny veľmi nerastú, americkej ekonomike sa darí dobre.

Fed nakupoval dlhopisy vo vopred avizovaných objemoch. Americký kapitálový trh je však podstatne väčší, a nie je taký rozdrobený ako u nás v Európe, kde má každý štát svoju burzu cenných papierov. ,,Je napríklad rozdiel, či sa nakupujú maltské alebo napríklad holandské štátne dlhopisy,“ podotýka jeden z nemenovaných obchodníkov.

Prečo chce ECB od marca nakupovať veľké objemy dlhopisov?

Aby znížila riziko deflácie v eurozóne. Napríklad na Slovensku v januári ceny padali o 0,2 percenta. ,,Stabilné ceny je presne to, čo Európska centrálna banka chce. To znamená, mierny rast cien, niečo pod dve percentá. Pokiaľ ostaneme niekde medzi nulou a dvoma percentami, tak bude tak, ako má byť,“ povedal v rozhovore pre Denník N Ľuboš Pástor, profesor na Univerite v Chicagu. Od polovice marca bude novým členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska.

Čo chce vlastne nakupovať?

Najmä dlhopisy, ktoré vydávajú vlády, aby mali z čoho splácať svoje dlhy. No domáce centrálne banky v eurozóne môžu nakupovať aj podnikové dlhopisy. Nákupy budú prebiehať na takzvanom sekundárnom trhu, teda napríklad na burzách. Domáce centrálne banky nebudú dlhopisy nakupovať na primárnom trhu, teda priamo vtedy, keď vlády vydávajú dlhopisy, aby si požičali peniaze.

Načo to je dobré?

Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth vysvetľuje, že sa môžu znížiť dlhodobejšie úroky, tie krátkodobé už sú na nule. To zníži cenu investičných úverov pre podniky a hypotéky pre bežných ľudí. Euro sa vďaka ohlásenému programu nákupu dlhopisov už oslabuje, čo pomáha vývozcom, lebo zlacňuje ceny vyvážaných výrobkov.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie