Ako vyzerá pracovný deň slovenských hudobníkov v Prahe (+foto)

Že to bude špeciálny večer, bolo jasné už v predstihu. Nestáva sa totiž často, aby sa naraz krstili dve nahrávky. A ešte menej pravdepodobnejšie je, že ide o novinky slovenských hudobníkov, ktorí ich predstavia na dvojkoncerte v prestížnom priestore a v susednej krajine. Aj preto sme sa rozhodli pozrieť sa na to zblízka. Tak, ako to bežne fanúšikovia nemajú šancu vidieť.

Do Prahy prichádzame vo štvrtok krátko popoludní. Nemierime do centra, kde je divadlo Archa. So skupinou Longital sa stretávame inde. Českí spolupracovníci jej vydavateľstva Slnko records už spravili v rámci propagácie, čo sa dalo, muzikanti ešte robia poslednú pozvánku na koncert v živom vysielaní Rádia 1.

Z rádia sa presúvame do divadla Archa, kde sa práve začína zvuková skúška Katarzie. „Mám pocit, akoby sa Československo nikdy nerozdelilo,“ vraví mladá pesničkárka. Ona je dobrý príklad. Dnes žije v Prahe a jej sprievodnú kapelu tvoria mladí muzikanti aj známe mená z oboch krajín.

Ich nové albumy nemajú spoločné len to, že vyšli na rovnakej značke, ale aj zvuk. Tak Katarzia, ako Longital prešli od akustických gitár k elektrickým a podarilo sa im dať dokopy silné kolekcie autorských piesní.

Na zvukovke Longitalu vidíme prvého hosťa. Od prvých sekúnd je jasné, že speváčka Lenka Dusilová si s bratislavským triom veľmi dobre rozumie a jej hlas sa pekne nesie pomedzi vokály Šiny aj linky gitaristu Daniela Salontaya a bubeníka Mariána Slávku. Práve bicie sú ďalšou špecialitou večera. Na zvukovkách sa stavajú najdlhšie, obvykle sú umiestnené v strede, a keď je viac koncertov za sebou, hráči sa o ne delia. Majo Slávka a Martin Valihora, ktorý hrá s Katarziou, majú každý vlastnú sadu na opačných koncoch pódia. A pritom každý z nich je viac než len obyčajný sideman.

Pesničku Spokojná a sýta na album Divoko prišiel najskôr zahrať do štúdia a teraz aj naživo. Trombónistu Ondřeja Galušku sme v zákulisí našli podľa zvuku – rozohrával sa prechádzajúc sa po skladových priestoroch divadla.

Pracuje sa aj medzi zvukovými skúškami a koncertom. „Naše pesničky vznikajú obvykle tak, že Dano si takmer stále vybrnkáva na gitarách a ja, keď začujem niečo zaujímavé, pridám sa s basgitarou,“ vysvetľuje Šina redaktorovi Českej televízie. Pesničky a nápady však začal nosiť aj staronový člen kapely Marián Slávka, a tak sa na všetky mediálne stretnutia snažia chodiť všetci traja.

Je 20:20, koncert sa začal. Prvé ozvláštnenie prichádza už v druhej pesničke Na horu a dolu. Rovnako ako v klipe, ktorý Longital nedávno odpremiérovali, sa objavujú ľudia s maskami vlkov. Sme síce v divadelnej sále, ale toto nie len nejaká štylizácia, ale spôsob, ako podporiť aktivity lesoochranárskeho združenia. Presnejšie jeho pozoruhodný projekt Všetko pre nič.

Vlčie masky sedia i k názvu albumu Divoko, ten má však aj kontrastnejšie a lyrickejšie plochy. Keď počúvate a poznáte Longital od ich začiatkov pred 15 rokmi, uvedomíte si, akú dlhú cestu už prešli a kam sa dokázali posunúť.

„Čím to pokrstíme? Alkoholom, ten mám rada,“ komentuje Lenka Dusilová prípitok šampanským nad novým albumom.

Vizuálna premena. Počas posledných piesní Longitalu už je vzadu za pódiom Katarzia s koncertným imidžom. Je naozaj výrazný typ. Na hudobnej scéne je oveľa kratšie, debutový album vydala len pred tromi rokmi, no už si stihla vybudovať dosť veľké publikum – oddaných fanúšikov aj tých, ktorým jej prejav nesedí.

Kým sa Katarzia pripravuje, z pódia schádza Dano Salontay a kontroluje svoju gitaru. V extatickom závere prídavku s pesničkou A to je všetko? spadla zo stojanu, čo len dokazuje, že muzikanti do koncertu vložili naozaj všetku energiu. „Prežila,“ hovorí s úľavou a smeje sa, keď mu hovoríme, že sa vlastne poklonila ich výkonu.

Padla – spotený Marián Slávka si dáva cigaretku s kávou. Je už v poradí štvrtou, ale jeho denný rekord je takmer dvojnásobný. Nič však tak nenabudí muzikanta ako dobrý koncert, na ktorý treba niekoľko vecí – zvládnutú prípravu, správnu konšteláciu v kapele aj v publiku plus dobre nazvučenú sálu. V pražskej Arche sa to tentoraz všetko stretlo.

V zákulisí to aj počas prestávky stále žije. Premieľajú sa tam hostia, prichádzajú kamaráti hudobníkov, popri občerstvení sa preberajú pesničky aj nástroje a neplánovane vznikajú rôzne fotogenické kompozície. Ako napríklad táto:

Spočiatku vládli obavy, či príde na slovenský dvojkoncert dosť divákov, pretože vo štvrtkový večer bola v Prahe silná konkurencia. Napríklad známy klub Roxy oslavoval narodeniny veľkým žúrom, kde sa hralo na niekoľkých pódiách a vstupné bolo zdarma, no nakoniec to dopadlo nad očakávania. Do Archy prišlo takmer 700 ľudí, čo bolo ideálne číslo – výrazne nad hranicou nákladov a zároveň ďaleko od tlačenice v sále.

Bolo to dobrou propagáciou aj hudobníkmi, ktorí mali veľa hostí. Longital mali Lenku Dusilovú, trombónistu a párik vo vlčích maskách, kým Katarzia, ktorá v začiatkoch hrávala sólo, to poňala ešte vo väčšom štýle. V kapele mala dve vokalistky, dvoch striedajúcich sa basgitaristov, jednu pesničku si prišiel zahrať na bicích David Koller, v ďalšej tancovali dve malé dievčatá. Ale Katarzia ukázala, že ustojí veľké pódium aj sama a že v Prahe sa jej podarilo usadiť.

 

„To je tvůj první koncert?“ „Hej.“ „Tak to se, doufám, pořádně bojíš,“ vraví Markovi Minárikovi pred začiatkom koncertu David Koller. Nie sú to žiadne stresovačky, len kamarátske hecovanie. Títo dvaja už hrávajú spolu dlho a Marta, ako ho všetci prezývajú, patrí k najlepším basgitaristom v celom Československu. Do inštrumentalistickej špičky patrí aj bubeník Martin Valihora, ktorého sme si cvakli „v osvietenej nálade“. Doslovne.

 

Posledné zábery fotíme pred polnocou. Pre muzikantov sa koncert nekončí klaňačkou. Okrem hudby treba odovzdať aj podpisy, špeciálne ak sa nájde toľko záujemcov ako v Arche. Zdalo by sa, že atmosféru večera je lepšie rozdýchať v šatni, ale úprimnejší spôsob fanúšikovskej vďaky ako potlesk, ktorý prejde do kúpy albumu, neexistuje.

V Prahe dostal autogram aj náčelník spomínaného združenia Vlk Juraj Lukáč. Náhoda-nenáhoda: neprišiel len ako fanúšik kapely Longital, v Česku bol pracovne – podporiť priateľov z ekologického zoskupenia Duha. Počas večera sa aj im podarilo získať dosť podpisov, takže všetko sa pekne uzavrelo.