Mladíci s puškami sa nevybúria, do záloh ich naša armáda nepustí
Minister obrany sľuboval vybudovať dobrovoľné zálohy, kde by mohli slúžiť tisíce mladých Slovákov. Svoj plán neskôr vzdal.
Predstavte si skupinu, v ktorej sa zíde právnik, programátor a kuchár. Obujú si kanady, vyfasujú výstroj a pod dohľadom armádnych inštruktorov cvičia vojenské zručnosti. Po pár týždňoch sa rozídu a vrátia do civilného života. Vitajte medzi aktívnymi zálohami.
Vo viacerých krajinách vrátane Česka fungujú takéto zbory ako doplnok armády. A zároveň tak môžu pomáhať aspoň trochu dostať pod kontrolu mladíkov, ktorí sa radi túlajú po lesoch s vyradenými automatickými puškami. Ponúkajú im možnosť „pričuchnúť“ ku skutočnej vojenčine bez nutnosti vstúpiť medzi profesionálov.
„Myslím si, že by niečo podobné malo vzniknúť aj u nás,“ povedal pre Denník N Peter Švrček, devätnásťročný veliteľ polovojenskej organizácie Slovenskí branci.
Vznik „paralelnej armády“ sa na Slovensku pripravuje už niekoľko rokov. Minister obrany Martin Glváč krátko po nástupe oznámil, že chce vytvoriť mohutné zálohy, v ktorých by časom pôsobilo 14-tisíc príslušníkov – rovnako ako v ozbrojených silách. „Bol by som rád, ak by sme do polroka mali hotové konkrétne návrhy zákonov,“ sľuboval v januári 2013.
Aká je situácia po dvoch rokoch? Kedy aktívne zálohy vzniknú, ministerstvo netuší. „Projekt si vyžaduje veľké množstvo legislatívnych úprav. Na novelizácii sa intenzívne pracuje,“ vysvetľuje hovorkyňa Martina Balleková.
Isté je len to, že Glváčovo ministerstvo medzičasom svoje plány výrazne prekopalo. Zálohy už nechcú otvárať verejnosti, ale plánujú v nich ponechať len odchádzajúcich vojakov, aby si aspoň trochu „odpracovali“ výsluhové dôchodky.
„Do aktívnych záloh sa zaradí len vojak v zálohe, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou,“ upresňuje Balleková.
Koľko by v takýchto „vykuchaných“ zálohách mohlo slúžiť ľudí, známe nie je. „Počty vojakov v aktívnych zálohách budú priamo úmerné ekonomickým možnostiam rezortu obrany a kapacite výcvikových zariadení ozbrojených síl.“
Sociálny mix
V Česku aktívne zálohy vláda zaviedla už pred desiatimi rokmi, po skončení povinnej vojny. V súčasnosti majú 1200 mužov a 30 žien. Pôsobia v nich bývalí vojaci, ale aj civilisti z najrôznejších profesií.
Jednému družstvu napríklad velí vodič sanitky, pod ktorým slúži poštový doručovateľ, právnik či stavbár. „Úplne sa tu stierajú akékoľvek sociálne rozdiely. Keď s niekým absolvujete cvičenie, pri ktorom si siahnete až na dno, máte k nemu úplne iný vzťah než v civilnom živote,“ opisoval českým Hospodářským novinám záložník Jan Princlík.
Video: základný výcvik českých záloh
Tamojšie ministerstvo má už aj plán, ako zálohy ešte viac posilniť: v budúcnosti by v zboroch malo pôsobiť až 5-tisíc Čechov. Napríklad univerzitným študentom má štát ponúknuť za službu v zálohách štipendium a firmám peniaze za to, že na pravidelné cvičenia uvoľnia zamestnancov.
„Aj udalosti na Ukrajine potvrdzujú, že potrebujeme niekoľko tisíc vycvičených a patrične motivovaných záložníkov,“ vyhlásil český minister Martin Stropnický.
Podľa Čechov je výhodnejšie poskytnúť aspoň základný výcvik civilistom, ktorí môžu v prípade potreby plniť strážne úlohy alebo pomáhať pri povodniach, než si platiť nových profesionálov.
Navyše zálohy ponúkajú aj adrenalín, čo môže zaujať pravidelných hráčov airsoftu alebo členov organizácií, ako sú Slovenskí branci.
„Takýto nadšenci môžu byť vhodným zdrojom pre nábor nových členov, hoci toto hobby ich nijako nepredurčuje, že budú v zálohách aj úspešní,“ hovorí František Šulc, bývalý šéf poradcov českého ministra obrany, ktorý sa aktívnym zálohám dlhodobo venuje.
Zálohy podľa neho nie sú primárne o zábave – výcvik síce spočíva aj v streľbe či základoch sebaobrany, okrem toho však zahŕňa aj niekoľkohodinové strážne služby či nezáživné pochodovanie. „Človek v nich nemôže robiť len to, čo ho baví. A hlavne musí byť k dispozícii, keď to potrebuje armáda, a nie vtedy, keď sa to hodí jemu,“ dodáva Šulc.
Adrenalín aj pre doktorov
Aktívne zálohy môžu mať ešte jeden prínos: pomáhajú „podchytiť“ si odborníkov, ktorí majú k armáde pozitívny vzťah, ale netúžia pre ňu obetovať civilnú kariéru.
Aj slovenské ministerstvo obrany ešte nedávno dúfalo, že by mohlo vďaka zálohám prilákať napríklad niektorých lekárov. „Mohli by sa dozvedieť niečo viac o vojnových zraneniach, čím by si rozšírili znalosti. A zároveň by armáda získala ďalších doktorov, ktorých je vždy nedostatok,“ hovorí bývalý úradník ministerstva Jaroslav Naď, dnes analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku.
Plán nebol nereálny. „Keby taká možnosť bola, rozhodne by som to zvážil. Neškodí niekedy zažiť zmenu a užiť si trochu adrenalínu,“ hovorí Matej Bendžala, internista v Univerzitnej nemocnici v bratislavskom Ružinove.
V zahraničí je podobný model bežný. „Austrália má na zálohách postavené celé vojenské zdravotníctvo,“ približuje Šulc.
Prečo Glváčovo ministerstvo upustilo od plánu otvoriť zálohy verejnosti, zostáva nevysvetlené.
Zástupcovia ministerstva tak aspoň sľubujú, že teoreticky by mohli nadviazať nejakú formu spolupráce s organizáciami, ako sú Slovenskí branci.
„V prípade, že pôjde o riadne registrované občianske združenia, ktorých činnosť sa týka rezortu obrany, môžu požiadať o uzavrenie dohody v niektorých jasne definovaných oblastiach,“ uvádza hovorkyňa Balleková.
Mužov od hľadania dobrodružstva neodradíte
Rozhovor s Františkom Šulcom, bývalým šéfom poradcov českého ministra obrany.
Môžu aktívne zálohy „dostať pod kontrolu“ mladých mužov, ktorí majú blízko k zbraniam?
Určite to nemôžete brať tak, že vytvorením aktívnej zálohy či akýchkoľvek štátom organizovaných branných aktivít zabránite, aby sa muži, ktorí hľadajú dobrodružstvo, za ním nevybrali. Takže krátka odpoveď je „nie“. Nadšenci, ktorí behajú po lesoch, venujú sa airsoftu a podobne však môžu byť vhodným zdrojom pre nábor, hoci nie jediným. Aktívne zálohy sú však primárne o výcviku. Služba v nich vyžaduje poslušnosť, organizovanosť a istú dávku neslobody, keď človek nemôže robiť len to, čo ho baví. V zálohách sú bežné drily, pochody, vykonáva sa strážna služba a podobne. A je dôležité si je uvedomiť, že človek nebude túto činnosť vykonávať len vtedy, keď sa mu to hodí, ale vtedy, keď sa to hodí štátu.
V Česku aktívne zálohy existujú a dokonca ich má vláda výrazne posilniť. Vidíte v nich aj nejaké nedostatky?
Nedostatkov je mnoho. Už len to, že zákony na posilnenie záloh sa presadzujú príliš dlho. Dokonca už o nich mal hlasovať parlament, ale ministerstvo obrany ich stiahlo. Pritom sme sa ocitli v bezpečnostnej situácii, keď je potrebné, aby štát mal k dispozícii maximum nástrojov pre rýchle posilnenie profesionálneho jadra armády. Ďalšie nedostatky súvisia s ich materiálnym zabezpečením. A potom je tu ďalšia vec, že aktívne zálohy síce u nás pravidelne cvičia, ale chýba im nejaká výrazná osobnosť, ktorá by bola ich motorom a mala by rešpekt aj medzi politikmi, aj velením samotnej armády.
Podarilo sa v Česku vďaka zálohám prilákať niektorých odborníkov, ktorých armáda potrebuje?
To je práve ďalší nedostatok. V našej koncepcii záloh jasne stojí, že špecialisti, ako sú IT experti, právnici, lekári a ďalší sú pre aktívnu zálohu dôležití. Zatiaľ však neviem o tom, že by u nás vznikli nejaké jednotky – napríklad na úrovni družstva – zložené priamo zo špecialistov, ktorí by dokázali v prípade potreby posilniť profesionálne zložky. Je to škoda. V našich zálohách možno pár takýchto špecialistov slúži, ale sú súčasťou napríklad bežnej pešej roty, takže armáda ich potenciál nevyužíva.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
