Denník N

Nepríjemný hosť

Na európskych samitoch sa slovenská vláda tvári ako predstaviteľka sebavedomej krajiny, pred Čínou však zrazí opätky.

Keď v roku 2000 prvýkrát navštívil dalajláma Slovensko na pozvanie At Home Gallery v Šamoríne, zhodou okolností som sa ocitla medzi dobrovoľníkmi na dvore bývalej židovskej synagógy, kde galéria sídli. Mala som to šťastie stretnúť sa s dalajlámom, možnosť podať mu ruku a dostať požehnanie.

Zážitok z tohoto stretnutia bol prekvapivo silný a naozaj nezabudnuteľný, a možno o to väčší, že som nemala žiadne očakávania a vtedy ako dvadsaťročná študentka ešte aj málo pokory a rešpektu voči komukoľvek. Pamätám si, ako sa ľudia snažili dostať do preplnenej športovej haly na Pasienkoch, aby ho mohli vidieť a počúvať, bolo to niečo nevídané.

Dalajláma každý rok obchádza všetky možné krajiny, stretáva sa s bežnými ľuďmi, s politikmi, prednáša, rozpráva o láske a porozumení, rozdáva úsmevy a hodvábne šály a v tomto našom európskom unifikovanom priestore pôsobí vo veselom karmínovom rúchu, akoby priletel z inej planéty.

Jeho návšteva všade vyvoláva diplomatické tančeky, čínski predstavitelia vždy urobia svoje obligátne ekonomické bububu a predsedom, tajomníkom, ministrom aj prezidentom sa z čínskych vyhrážok zahmlí zrak a stratia odvahu, súdnosť aj obyčajnú slušnosť.

Nech je dalajláma z pohľadu predstaviteľov štátu len usmievavý a naivný mimozemšťan, ktorý žiada slobodu pre – pre našu ekonomiku bezvýznamný – národ živoriaci niekde vo vzdialených Himalájach, stále je to medzinárodne rešpektovaný človek, nositeľ Nobelovej ceny za mier, duchovný vodca miliónov ľudí, ktorí ho oslovujú Jeho svätosť. I keď zrejme nič prevratné týmito návštevami nedosiahne, pre ľudí rôznych vierovyznaní je aspoň nádejou a symbolom niečoho vyššieho a dobrého, stretnúť sa s ním je česť.

To, že takéhoto človeka neprijme predseda vlády ani ďalší vysokí predstavitelia štátu, je len prejavom provinčného a pachuťou moci silne napadnutého myslenia technokratov, ktorí nedokážu skloniť hlavu k poklone a pokore. K slniečkarstvu a dišputám o láske, porozumení a ľudských právach. Kým počas predsedníctva na európskych fórach a samitoch sa tvária ako predstavitelia samostatného sebavedomého štátu a rovnocenného partnera, pred tradičným fantómovým vydieraním Číňanov zrazia opätky, hlavu ustráchane sklonia a učupia sa späť do ulity vazala. Jediný, kto túto blamáž elegantne a bez vypočítavosti zachraňuje, je opäť pán prezident. Vďaka zaňho.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie