Denník N

Nepríjemný hosť

Na európskych samitoch sa slovenská vláda tvári ako predstaviteľka sebavedomej krajiny, pred Čínou však zrazí opätky.

Keď v roku 2000 prvýkrát navštívil dalajláma Slovensko na pozvanie At Home Gallery v Šamoríne, zhodou okolností som sa ocitla medzi dobrovoľníkmi na dvore bývalej židovskej synagógy, kde galéria sídli. Mala som to šťastie stretnúť sa s dalajlámom, možnosť podať mu ruku a dostať požehnanie.

Zážitok z tohoto stretnutia bol prekvapivo silný a naozaj nezabudnuteľný, a možno o to väčší, že som nemala žiadne očakávania a vtedy ako dvadsaťročná študentka ešte aj málo pokory a rešpektu voči komukoľvek. Pamätám si, ako sa ľudia snažili dostať do preplnenej športovej haly na Pasienkoch, aby ho mohli vidieť a počúvať, bolo to niečo nevídané.

Dalajláma každý rok obchádza všetky možné krajiny, stretáva sa s bežnými ľuďmi, s politikmi, prednáša, rozpráva o láske a porozumení, rozdáva úsmevy a hodvábne šály a v tomto našom európskom unifikovanom priestore pôsobí vo veselom karmínovom rúchu, akoby priletel z inej planéty.

Jeho návšteva všade vyvoláva diplomatické tančeky, čínski predstavitelia vždy urobia svoje obligátne ekonomické bububu a predsedom, tajomníkom, ministrom aj prezidentom sa z čínskych vyhrážok zahmlí zrak a stratia odvahu, súdnosť aj obyčajnú slušnosť.

Nech je dalajláma z pohľadu predstaviteľov štátu len usmievavý a naivný mimozemšťan, ktorý žiada slobodu pre – pre našu ekonomiku bezvýznamný – národ živoriaci niekde vo vzdialených Himalájach, stále je to medzinárodne rešpektovaný človek, nositeľ Nobelovej ceny za mier, duchovný vodca miliónov ľudí, ktorí ho oslovujú Jeho svätosť. I keď zrejme nič prevratné týmito návštevami nedosiahne, pre ľudí rôznych vierovyznaní je aspoň nádejou a symbolom niečoho vyššieho a dobrého, stretnúť sa s ním je česť.

To, že takéhoto človeka neprijme predseda vlády ani ďalší vysokí predstavitelia štátu, je len prejavom provinčného a pachuťou moci silne napadnutého myslenia technokratov, ktorí nedokážu skloniť hlavu k poklone a pokore. K slniečkarstvu a dišputám o láske, porozumení a ľudských právach. Kým počas predsedníctva na európskych fórach a samitoch sa tvária ako predstavitelia samostatného sebavedomého štátu a rovnocenného partnera, pred tradičným fantómovým vydieraním Číňanov zrazia opätky, hlavu ustráchane sklonia a učupia sa späť do ulity vazala. Jediný, kto túto blamáž elegantne a bez vypočítavosti zachraňuje, je opäť pán prezident. Vďaka zaňho.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie