Denník N

Bratislava ráta s mrakodrapmi za Euroveou, ale aj na petržalskej strane

3D model výškových hladín v centre Bratislavy v základnom variante 0. Tmavomodrá farba predpokladá mrakodrapy s výškou od 60 do 111 metrov, svetlomodrá 46 – 60 metrov, ďalšie hladiny sú bordovou až svetločervenou farbou. Vizualizácia – mesto Bratislava
3D model výškových hladín v centre Bratislavy v základnom variante 0. Tmavomodrá farba predpokladá mrakodrapy s výškou od 60 do 111 metrov, svetlomodrá 46 – 60 metrov, ďalšie hladiny sú bordovou až svetločervenou farbou. Vizualizácia – mesto Bratislava

Hlavné mesto zverejnilo plán regulácie výškovej zástavby. Najvyššie budovy budú môcť rásť v mrakodrapovej štvrti od Mlynských nív po Euroveu, ale aj od Einsteinovej ulice na území plánovaného Nového Lida.

Najvyššie budovy v Bratislave budú môcť vyrásť v novej štvrti na východ od Starého Mesta v okolí Eurovey, ukazuje urbanistická štúdia, ktorá má regulovať výškové budovy v hlavnom meste. To je známa vec, developeri tam už stavajú, hotové sú dve veže Panorama City, plánuje sa Sky Park (predtým Čulenova) od architektky Zahy Hadid či vysoká veža projektu Twin City.

Nové je, že podľa mestských plánov by podobne veľké mrakodrapy – až do výšky 111 metrov – mohli vyrásť aj na petržalskej strane Dunaja, teda tam, kde chcú J&T a HB Reavis vybudovať štvrť Nové Lido. Tam by mrakodrapy nemali byť priamo pri Dunaji, ale ďalej od brehu pri rušnej Einsteinovej ulici, kde je umiestnený bratislavský obchvat.

Presné plány, ako bude Nové Lido vyzerať, developeri zatiaľ nezverejnili. Mestská štúdia regulácie výškovej zástavby preto môže slúžiť ako istá indícia.

Vyplýva z nej, že sa developeri pri plánovaní kancelárskych a administratívnych budov v tejto lokalite nemusia obmedzovať a môžu ísť aj výrazne do výšky – no, samozrejme, to neznamená, že tu automaticky takto vysoké budovy postavia.

Nesrovnal má štúdiu

Bratislavský magistrát pod vedením primátora Iva Nesrovnala predstavil štúdiu takzvaného výškového zónovania hlavného mesta na verejnej prezentácii. V tejto chvíli nejde o záväzný materiál, ktorý navyše ráta s rôznymi variantmi, o ktorých by sa malo diskutovať.

Jednotlivé možnosti sa však od seba až tak nelíšia a každá predpokladá, že najvyššie budovy budú rásť v novom centre Bratislavy na oboch stranách Dunaja. Len v týchto zónach sa budú môcť stavať takzvané výškové budovy s celomestským pôsobením, ktoré sú na 3D mapách znázornené tmavomodrou farbou.

Mesto túto kategóriu definuje ako „dominanty vnímané v širšom urbanistickom kontexte, ktoré určuje výškové rozpätie medzi budovou hotela Kyjev a centrálou Národnej banky Slovenska“, ktorej výšku 111 metrov chce stanoviť ako neprekročiteľnú pre výstavbu nových budov v Bratislave.

V meste už jedna vyššia budova ako mrakodrap národnej banky je – ide o Tower 115, ktorá vznikla zmodernizovaním budovy Presscentra developerom J&T. Ako vyplýva už z názvu, budovu NBS prekonala o štyri metre, aj keď len vďaka anténe. Samotná budova má 104 metrov.

Nesrovnal sa novou urbanistickou štúdiou chválil, dúfa, že bude regulovať divokú výstavbu. „Ak se necitlivo umiestni výšková budova do nejakej lokality, môže to byť vnímané ako akt sociálnej agresie,“ povedal s tým, že sa Bratislava zasa nechce s developermi biť.

Ako mali vyzerať bratislavské mrakodrapy (zľava je Eurovea 2, dve veže Panorama City a Tower 115, Lipový park I a II, už stojace dve budovy sídla VÚB Banky a City Business Center s logom BMW a výšková budova v projekte Twin City. Dole je aktuálna fotografia z nadchodu pri Autobusovej stanici Mlynské Nivy. Vizualizácia - skyscrapercity, Foto N - Vladimír Šimíček
Ako mali vyzerať bratislavské mrakodrapy (zľava je Eurovea 2, dve veže Panorama City a Tower 115, Lipový park I a II, už stojace dve budovy sídla VÚB banky a City Business Center s logom BMW a výšková budova v projekte Twin City. Dole je fotografia z roku 2015 z nadchodu pri Autobusovej stanici Mlynské nivy. Vizualizácia – skyscrapercity, Foto N – Vladimír Šimíček

Vysoké budovy po celom meste

Štúdia sa musela vyrovnať s tým, že výškové budovy vznikali spontánne a nekoncepčne na celom území Bratislavy. Ide zväčša o takzvané výškové budovy s lokálnym pôsobením, ktoré sú menšie ako budova hotela Kyjev, ale vyššie ako štrnásťpodlažné petržalské paneláky.

Na 3D mapách sú znázornené ako bledomodré ostrovčeky a patrí sem napríklad budova ružinovskej nemocnice či Centralu na Trnavskom mýte.

Podľa mestskej štúdie by mimo týchto lokalít podobné výškové budovy vznikať nemali. Pre bordovú farbu, tretiu najvyššiu hladinu, môže ako vzorový najvyšší dom okrem petržalských panelákov slúžiť aj Manderlák.

Výškové zóny Petržalky

Výškové zóny, pohľad na Petržalku. Vizualizácia - Bratislava
Výškové zóny, pohľad na Petržalku, základný variant 0. Vizualizácia – Bratislava

Výškové zóny Ružinova

Výškové zóny, pohľad na Ružinov. Vizualizácia - Bratislava
Výškové zóny, pohľad na Ružinov. Vizualizácia – Bratislava
Legenda pre nevýškové budovy. Zdroj - Mesto Bratislava
Legenda pre nižšie budovy. Zdroj – Mesto Bratislava

Ako rástla Bratislava

Dlhodobo zažitým historickým prvkom panorámy mesta Bratislavy boli Bratislavský hrad, hrad Devín a veže sakrálnych stavieb stredovekého mesta. Nové výškové dominanty začali vznikať až koncom 19. storočia, najvýraznejšou bol Blumentálsky kostol.

V prvej polovici 20. storočia panorámu dotvoril prvý výškový polyfunkčný dom, Manderla. Dom známy ako prvý slovenský mrakodrap postavil Rudolf Manderla, majiteľ bratislavskej mäsiarskej firmy. Inšpirovala ho návšteva Chicaga v roku 1934.

Na snímke výstavba obytných veží Panorama City na Pribinovej ulici v Bratislave. Foto - TASR
Na snímke výstavba obytných vežží Panorama City na Pribinovej ulici v Bratislave. Foto – TASR

V období po druhej svetovej vojne vznikli nové výškové dominanty, ktoré významne ovplyvnili obraz mesta. Napríklad vládna budova na Námestí slobody dokončená v roku 1947, či hotel Kyjev z prelomu 60. a 70. rokov. Neskôr vznikli ďalšie výškové budovy a dominanty ako budova ministerstva obrany, známa ako „Kukurica“ v areáli na Jarošovej ulici, či Incheba a Technopol v Petržalke z roku 1984.

V 90. rokoch minulého storočia a po roku 2000 začala Bratislava rásť rýchlejšie. Postavili nové budovy VÚB či národnej banky, Presscentrum sa prestavalo na Tower 115 a v okolí práve dokončili dva vežiaky z projektu Panorama City.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie