Denník N

Detská gastroenterologička: Dnes ordinuje doktor Google, ten píše neskutočné veci

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšinu detí bolí brucho zo stresu, nie zo stravy. Detská gastroenterologička Iveta Čierna hovorí o mylných predstavách rodičov, že ich obézne deti skoro nič nejedia. Do ambulancie jej chodia aj takí, čo komerčnými testami určia deťom alergie a potom im nedajú jesť to, čo potrebujú na vývoj. Matky robia chybu, keď malým deťom dávajú kravské mlieko. Škodia im aj ryžovými a sójovými mliekami. Môže im ublížiť kuracina nadopovaná antibiotikami?

Čo by ste nikdy nedali jesť malým deťom?

Závisí od veku dieťaťa. Na trhu je veľmi veľa jedál, ktoré sú krásne, farebné, pekne zabalené, len obsah nezodpovedá zdravej výžive. Deťom vo veku dvoch-troch rokov je ťažké úplne zakázať údeniny a sladkosti, lebo sa s tým stretávajú. Rodič by však mal poznať hranicu. Jedálniček batoľaťa musí byť pestrý. Najväčšiu položku by mali tvoriť polysacharidy vo forme obilnín, vlákniny. Potom ovocie, zelenina, mlieko, vajcia, ryby. Druhá otázka je, odkiaľ zobrať dobré potraviny. Napríklad mäso od miestneho farmára alebo starej mamy je iné, než to zo supermarketu.

Mali by rodičia radšej siahať po potravinách od miestnych farmárov?

Najmä v útlom veku, keď sa u detí vyvíjajú stravovacie návyky a stravou sa buduje organizmus, mali by rozmýšľať nad zdrojom potravín. Najlepšie je nájsť si domácich dodávateľov. Aj na ovocie a zeleninu, pretože sa pomerne často objavujú prípady, keď sa na dovezených nájdu nevhodné látky. Pri malých deťoch by mali rodičia sledovať aj to, koľko konzervantov a farbív potravina obsahuje. Dôležité sú aj nápoje, dieťa by mali naučiť na čistú vodu, lebo ako si zvykne, taký nápoj bude neskôr preferovať.

Čo môže dieťaťu spôsobiť, ak bude jesť napríklad menej kvalitné hovädzie mäso zo supermarketu a nie lepšie od miestneho farmára?

Určite mu nič nespôsobí. Všetky výrobky v supermarketoch sú kontrolované a sú kvalitné. Nechcem ich spochybniť.

Ide teda o vyšší obsah živín?

Nie, živiny budú rovnaké v akomkoľvek mäse. Len neviem, čím sú kŕmené zvieratá vo veľkochovoch. V malochovoch zvyknú byť podmienky lepšie, zvieratá sú v prírode. To máte ako so sliepkami, buď sú zavreté v jednej klietke, alebo vám behajú po dvore. Kvalita mäsa u takého kuraťa je určite iná ako u toho, ktoré vyrastá v malom priestore.

Ako sa môže odraziť na zdraví dieťaťa, ak by od útleho veku jedlo kuracinu nadopovanú antibiotikami, a nie biokuracinu?

Na toto je veľmi ťažké odpovedať, chcelo by to tvrdenia podložené vedeckými štúdiami. Nemôžem si dovoliť povedať, že potraviny, ktoré jeme, nám jednoznačne škodia. Také dôkazy nie sú. Je ale faktom nárast civilizačných ochorení a iných ochorení, či už onkologických, autoimunitných. A jedným z faktorov ich vzniku je aj kvalita stravovania.

Aké chyby najčastejšie robia rodičia v stravovaní detí?

U najmenších je ideálne, ak matka minimálne do šiestich mesiacov dojčí. Ani tekutiny nemusí dieťa dostávať, vďaka materskému mlieku má všetko. V šiestom mesiaci, niekedy aj skôr, treba začať s príkrmami. Vyhýbať sa im netreba, lebo vďaka nim sa predchádza alergiám. Neznamená to, že má jesť úplne všetko, ale v malých množstvách skúšať potraviny, ovocie a zeleninu z nášho regiónu. Veľkou chybou je, ak rodičia dávajú deťom do jedného roka piť kravské mlieko. Kravské mlieko má priveľa bielkovín, v neskoršom veku preto môžu mať obezitu. Pomer srvátky a kazeínu v dojčenských mliekach je upravený tak, aby bolo ľahšie stráviteľné. Sú matky, ktoré chcú veľmi zdravo stravovať svoje dieťa, odmietajú akékoľvek živočíšne mlieka s tým, že mlieko škodí, je jedom, čo vôbec nie je potvrdené. Nahrádzajú ich ryžovým alebo sójovým mliekom, čo nie je vhodné. Potom sa stretávam s deťmi, ktoré majú problémy a musia byť hospitalizované.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Iveta Čierna

Je vedúcou lekárkou interného oddelenia 2. detskej kliniky LF UK a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Pracuje ako pediatrická gastroenterologička, hepatologička a odborníčka na výživu. Vedie centrum pre diagnostiku a liečbu nešpecifických črevných zápalov. Je odbornou garantkou špecializačného odboru Pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa pri LF UK v Bratislave. Je členkou výboru Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti.

Čo spôsobujú ryžové alebo sójové mlieka?

Ryžové nie je určené pre deti, nevyhovuje po nutričnej stránke. Mali sme deti, ktoré mali ťažké opuchy, pretože nemali žiadne bielkoviny a mali rôzne iné prejavy, rozvrat vnútorného prostredia. Sója je tiež produktom, ktorý neobsahuje živiny ako živočíšne bielkoviny a živočíšne tuky, čo dieťa potrebuje. Navyše, môže obsahovať rôzne fytoestrogény. A preto, keď už sójové mlieko, tak špeciálne určené pre deti.

Čo môžu vyvolať fytoestrogény?

Správa sa to ako ženské hormóny, čo nepriaznivo pôsobí na detský organizmus.

Zapojili ste sa do kampane, ktorá upozorňuje na to, ako strava v prvých mesiacoch ovplyvňuje zdravie na celý život. Čo deťom podľa vašich dlhoročných skúseností najviac chýba na tanieri?

Problémom je hlavne zelenina, pretože deti ju väčšinou odmietajú. Na ovocie si skôr zvyknú. Matky sú také, že keď dieťa niečo nechce, nahradia to niečím iným. Nesnažia sa dieťaťu stále ponúkať odmietanú zeleninu. Niekedy to treba aj desaťkrát vyskúšať, kým ju ochutná a začne jesť. Keď odmieta napríklad brokolicu, treba ísť príkladom – jesť ju. Nie je vhodné v chvate naháňať dieťa s lyžičkou. Obed by mal byť akýmsi obradom v kolektíve, sadnúť si k stolu a v pokoji sa najesť. Stravovacie návyky treba pestovať od začiatku. Pozorujem, že mamičky sa v útlom veku veľmi snažia, ale čím je dieťa väčšie, stráca sa záujem. Matky po materskej nastúpia do práce, nestíhajú a strava ide do úzadia. Deťom strčia do ruky čokoľvek, siahajú po polotovaroch a sladkostiach, ktorými deti odmeňujú. Alebo keď sa dieťa nenaje, sladkosťou dopĺňajú kalórie. Sú to zlozvyky, ktorým sa treba vyhnúť. Dôležitá je aj technológia úpravy stravy. Strava by nemala byť príliš slaná, týka sa to aj dospelých v záujme prevencie hypertenzie a kardiovaskulárnych ochorení.

Malo by mať dieťa každý deň varený obed alebo to nie je nutnosť?

Varená strava aspoň raz denne je vhodná pre správne trávenie.

Čo by ste poradili rodičom, ktorých dieťa odmieta jesť a majú pocit, že žije zo vzduchu? Čo s ním robiť, aby sa rozjedlo?

V ambulancii sa s týmto stretávam veľmi často, príde rodič a povie, že dieťa neje, nepriberá, ale je čulé, nejaví žiadne známky ochorenia. Našou povinnosťou je vylúčiť zdravotný problém, lebo odmietanie stravy ním môže byť. Ak vylúčime poruchu vstrebávania, dieťa nestráda, nemá žiaden problém, sú to viac-menej psychické záležitosti. Môže to byť aj o genetike. Ak rodičia nejedli, majú také isté dieťa. Aká matka, taká Katka. Stará mama koľkokrát povie, že dcéra nechcela jesť a vnučka to isté. Niektoré deti sú jedáci, iní zjedia málo. V útlom veku je to normálne, ak je dieťa zdravé, má fyzickú aktivitu, netreba sa toho báť. Dieťa sa postupne rozje. Nebezpečné sú extrémy, niektoré matky sa extrémne snažia, keď dojčia, iba dojčia. Potom začnú dávať príkrmy, dieťa ich odmieta, tak prestanú a potom sú deti, čo v ôsmich mesiacoch ešte nič iné, než materské mlieko nemali. Nie je to správne, lebo sa nevystihne moment, aby nabehlo na bežnú stravu, naučilo sa prehĺtať, používať zuby, jesť lyžičkou. Rodičia začnú dieťa nútiť, aby jedlo, čo pripravili, dieťa sa zatne a začínajú problémy.

Čo v prípade, že dieťa jedáva všetko, ale odmieta ovocie. Je potrebné to riešiť?

Netreba to špeciálne riešiť, pokiaľ je strava vyvážená, dostáva prísun vitamínov a vlákniny v niečom inom. Dieťaťu ale rozhodne treba ovocie neustále ponúkať, aby bolo súčasťou stravy, jedného dňa po ňom siahne a vyskúša ho. Deti majú takzvanú neofóbiu, čokoľvek nové vidia, nechcú to, lebo to inak vyzerá, má to inú farbu, ani to len neochutnajú. Treba, aby sa k tým chutiam prepracovali.

Čo si myslíte o módnych vlnách v stravovaní, raw strava, vegetariánstvo, vegánstvo?

Pre deti je to úplne nevhodné. Živočíšne bielkoviny a živočíšne tuky sú pre ich vývoj nevyhnuté. Nedávať deťom mäso je hazardovaním s ich zdravím.

Sladkosti úplne vylúčiť alebo povoliť v obmedzenej miere?

Dieťa nie je vhodné naučiť na prisládzané jedlá. Nie je správne ísť cestou, keď bude jedlo sladšie, aspoň ho zje viac. Treba učiť na prirodzenú chuť. Samozrejme, sladkú chuť začne dieťa spoznávať, tomu sa nedá vyhnúť. V takom prípade treba niečo sladké podávať. Ak dieťa sladkosť dostane raz za čas, nič sa mu nestane. Sú rodičia, ktorí to berú príliš kŕčovito. Matky deťom vytrhávajú z rúk sladkosti, pomaly sa ich ani dotknúť nemôžu. Vznikajú hádky so starými rodičmi, aby im ich nenosili. Určite to netreba brať takto tragicky. Matka nemá preferovať sladkosti a sladké jedlá, ale keď si dá dieťa palacinky… Čo sa stane? Úplne sa vyhýbať sladkostiam nemá význam.

Stretávate sa s takými prípadmi, že dieťa odrazu ochutná sladké a už potom nič iné nechce?

Sú také prípady. Dieťa sa so sladkosťami raz stretne, či už v škôlke, alebo inde. Keď majú rodičia pod kontrolou, čo sladké zjedia, je to lepšie, akoby potajomky vyjedalo. Keď majú sladkosti povolené, ale samozrejme, nie vo veľkých množstvách, nedochádza k tomu, že dieťa začne všetko odmietať a chce iba sladké, lebo mu to mama nedovolí.

Čím by ste prisládzali: stéviou, hnedým alebo bielym cukrom?

Hnedým cukrom. Je rozhodne vhodnejší než biely.

Čo si myslíte o fastfoodoch, keď matky aj dvojročné dieťa vezmú do McDonaldu?

Dieťa tam nemá sedieť a dostávať hranolky. Do fastfoodov by sme nemuseli chodiť ani my dospelí. Na toto nie je vekové obmedzenie. Pre deti platí to, čo aj pre dospelých, strava má byť pestrá, nie jednostranná. Ak si niekto dá raz za čas fastfood, určite sa mu nič nestane, ale netreba to prešvihnúť do extrému. U malých detí vznikajú zárodky zlých stravovacích návykov. Potom to vidíme u starších detí, sú obézné a od hamburgerov sa ťažko odúčajú. Keď prídu s tráviacimi problémami a poviete im, že by nemali jesť vyprážané, mastné a údeniny, pubertiak sa na mňa pozrie: „čo ja vlastne budem jesť?“ Koľkokrát vám ani nenapadne, že sa tak stravuje celá rodina. Dostanú peniaze a jedia iba hranolky, chipsy a sladené nápoje.

Dokážete ich presvedčiť, že zelenina je zdravá a mali by ju jesť?

Keď majú veľký zdravotný problém, snažia sa. Ale vo všeobecnosti s pubertiakom ťažko pohnete, keď rodičia zanedbali stravovacie návyky.

Jedna vec je, čo zanedbali rodičia. Ale dá sa pomôcť pubertiakovi so zažívacími ťažkosťami alebo už má problém na celý život?

Dá sa pomôcť, ale kľúčoví sú rodičia. Ak spolupracujú, s liečbou sa dá uspieť. Zaujímavé je, že všetci obézni žijú zo vzduchu. Keď prídu ku mne rodičia s obéznym dieťaťom, hovoria – však on nič neje. Keď im zadáte, aby zapisovali, čo zje, tak potom zistíte, že tam si dá chipsy, tam Colu a zrazu sa za jeden deň nazbiera toľko nezdravého. Problémom pubertiakov je práve nezdravá a nepravidelná strava. Akurát riešim prípad obézneho chlapca. Rodičia mi povedali, však on je sladkosti iba doma. Prídeme z práce a všetko vyjedené. Ale to nie je sťažnosť pre lekára. Pýtam sa, kto kupuje tie sladkosti? Načo majú doma čokolády, sladkosti, keď vedia, že im vymetie celú skriňu. Jednoducho to nemajú kúpiť.

Aký ste mali najťažší prípad v súvislosti so stravovaním?

To sa vôbec nedá povedať. Strava je veľmi dôležitá, viaceré štúdie potvrdili, že obezita vzniká na základe nesprávnych stravovacích návykov, ale nemôžete povedať, že dieťa je v ťažkom stave zo zlej stravy. Dnes vám nikto nepovie, máte rakovinu, lebo ste sa zle stravovali. Nie je to natoľko potvrdené ako pri cigaretách, kde je už väčšie riziko potvrdené.

Často sa stretávate s tým, že vás rodičia vyhľadajú, lebo dieťa má ukrutné bolesti brucha a pritom to môže byť iba stres zo školy, nesúvisí to so stravovaním?

Deväťdesiat percent detí má skôr funkčné bolesti brucha a len desať percent je z nejakej choroby. Brucho väčšinou bolí z nervozity, stresu.

Až v 90 percentách? Čo potom, posielate ich k psychológovi alebo liečite u vás?

Deväťdesiat percent nie je len u nás, rovnako je to aj v zahraničí. V prvom rade musíme vylúčiť tých desať percent, lebo môže ísť o vážne veci a rodič naozaj vôbec nevie, či je to len psychogénny problém. Keď zistíme, že tam problém nie je, upravíme stravu, poradíme zmeniť prístup. Rodič niekedy netuší, že dieťa má nejaký stres. Nemusia to byť len školské povinnosti, aj šikanovanie spolužiakmi, rýchly spôsob života a akékoľvek iné problémy. Niekedy pomôže, keď sa zmení škola, zmení sa prístup a bolesti ustúpia. Stresové sú väčšinou deti veľmi šikovné, ambiciózne, lebo všetko chcú mať stopercentné.

Môže sa stať, že rodič nepríde na to, že dieťa je alergické napríklad na lepok alebo laktózu? Čo sa môže stať, ak sa to nelieči?

Každá alergia má svoj prejav. Keď sa objaví, rodič ide za lekárom. Pokiaľ sa u dieťaťa neobjavia problémy, alergiu nemá. Pokiaľ ide o potravinovú intoleranciu, takisto sa nerobia preventívne vyšetrenia, lebo keď všetko jem a nemám z toho problém, nič neriešim. Najčastejšia intolerancia je na laktózu, niekto nevie stráviť mliečny cukor. Nie je to civilizačná záležitosť, ale prirodzená, človek nie je adaptovaný na to, aby trávil laktózu. Všetky cicavce po určitom čase nevedia tráviť laktózu, pretože sú pripravené na pitie materského mlieka iba v útlom veku. Keď dieťa prechádza na tuhú potravu, stráca potrebu tráviť laktózu. Tak sme sa vyvinuli. Keď ľudia začali pred tisícmi rokov chovať zvieratá a používali mlieko ako zdroj obživy, človek sa začal prispôsobovať. Niektorí sme sa prispôsobili a vieme celý život mlieko tráviť, ale niektorí nie. Je to geneticky dané. Nie je to žiadna novinka, ako sa to v dnešnej dobe prezentuje.

Viac prípadov je vďaka lepšej diagnostike?

Áno. Niekedy stačilo vedieť, keď si dám mlieko, utekám, lebo mi začne skrúcať črevo. Mám hnačku alebo ma bolí brucho. Ale dnes rodič príde a dožaduje sa vyšetrenia, lebo to musí mať testom dokázané. Nestačí mu, že dieťaťu mlieko nedá a dá mu radšej jogurty alebo syry, s ktorými problém nemá. V dnešnej dobe sa veľa rodičov často úplne zbytočne dožaduje vyšetrení.

Čím si to vysvetľujete?

Lebo ordinuje doktor Google, ten píše neskutočné veci.

Ako potom pristupujete k takýmto pacientom?

Tí ľudia za to nemôžu, treba ich upokojiť, vysvetliť im to. Deti raz začnú chodiť do kolektívu, stravovať sa v škôlke a keď si každá matka začne vymýšľať, moje dieťa nemôže toto a toto, lebo sa to dozvedela od doktora Googla, tak sa z toho môžu aj zblázniť. Nie je možné každému dieťaťu individuálne zabezpečiť stravu. Iná vec je, keď má dieťa skutočne zdravotný problém. Do ambulancie mi prichádzajú rodičia, ktorí sami zdiagnostikovali rôzne alergie a intolerancie a neopodstatnene sa dožadujú vyšetrení.

Ako si to sami diagnostikujú?

Na trhu sa objavujú rôzne testy na intolerancie, ktoré nie sú odborníkmi absolútne uznávané, nemajú žiadnu hodnotu, ale rodičia si ich kúpia, prídu s vyšetreným listom, kde sú všetky možné potraviny, ktoré dieťa akože netoleruje. A je to čistý nezmysel a potom sa stane, že na základe nejakého komerčného testu má dieťa obmedzený jedálny lístok a nedostáva potrebné živiny.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Zdravie

Teraz najčítanejšie